Stari Oskol (ruski: Старый Оскол) je grad u zapadnoj Rusiji.
Starý Oskol (ruský: Старый Оскол) je mesto v Západnom Rusku.
Nalazi se na obalama rijeke Oskol, 140 km od Belgoroda, na 50°37′N, 36°35′E.
Nachádza sa na brehu rieky Oskol, 140 km od Belgoroda, na 50°37 'N, 36°35' E.
Starij Oskol je grad vojne slave.
Starý Oskol je v meste vojenskej slávy.
U blizini se nalazi grad Gubkin.
V dosahu je mesto Gubkin.
Starij Oskol drugi je po veličini grad u regiji.
Starý Oskol je druhé najvačšie mesto v regióne.
Prema popisu stanovništva iz 2017. godine u gradu je bilo 223.360 stanovnika[1].
Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2017. rok bol 223.360 obyvateľov[1].
Grad vojne slave - od 5. maja 2011. godine[4].
Meste vojenskej slávy - 5. maja 2011. rok[4].
Grad slave rada.
Mesto slávy práce.
Ekonomski glavni grad Belgorodskoj regije.
Ekonomický kapitál Belgorodskoj regióne.
Kruna sv. Ištvana - službeni naziv Starog Oskola tijekom godina okupacije tijekom Velikog Domovinskog rata, 1942. godine dade Miklós Horthy.
Korunu Svätého Štefana - oficiálny názov Staré Oskola počas rokov okupácie počas veľkej Vlasteneckej vojny, v roku 1942. rok dal Miklós Horthy.
Zalcgiter (Njemačka) (са 1987) Asenovgrad (Bugarska) (са 1989) Mantija-Villpule (Finska) (са 1989)
Zalcgiter (Nemecko) (s 1987) Asenovgrad (Bulharsko) (s 1989) Mantija-Villpula (Fínsko) (s 1989)
Od 1. siječnja 2017. grad je rangirao 91. od 1112 gradova Ruske Federacije po stanovništvu[2].
1. Január 2017. mesto bolo potom, s. 91. z 1112 mestá Ruskej Federácie v podmienkach obyvateľstva[2].
Prema preliminarnim podacima iz popisa stanovništva u 2010. godini bilo je 221.163 stanovnika, više nego 2002. godine.
Podľa predbežných údajov zo sčítaní obyvateľstva v roku 2010. rok bol 221.163 obyvateľov viac ako v roku 2002. rok.
Grad je administrativno središte velike aglomeracije središnjeg Černozemskog kraja.
Mesto je administratívnym centrom veľkého Metropolitnej oblasti Centrálnej Černozemskog konci.
Stanovništvo aglomeracije Stari Oskol - Gubkin nešto je više od 410 000 ljudi.
Obyvateľov aglomerácie Starý Oskol - Gubkin niečo viac ako 410 000 ľudí.
Godina Stanovništvo 1737.
Rok Obyvateľstvo 1737.
11 272 Godina Stanovništvo 1880.
11 272 Rokov Obyvateľstvo 1880.
Stari Oskol se nalazi u umjerenoj zoni.
Stari Oskol sa nachádza v miernom pásme.
Umjereno studene zime, najčešće su sa stabilnim snježnim pokrivačem, koji najviše pada tek u siječnju i veljači.
Mierne studene zime, sú stabilnou snehovej pokrývky, ktoré sú v januári a februári.
Ljeta su topla, čak i vruća (pogotovo srpanj i prva polovica kolovoza).
Leto je teplé, aj horúce (najmä v júli a v prvej polovici augusta).
Jesen je blaga i kišovita.
Jeseň mäkké a kišovita.
Sjeveroistočni dio Jugozapadni dio Jugozapadna industrijska zona Središnji dio Željeznički dio Dio Kotel Metalurški dio
Severo-Východnej časti Juho-Západnej štvrti, časť Juho-Západná priemyselná zóna Centrálna časť Železničnej časť Súčasťou Kotel Hutnícke časť
Hrvatska abeceda ili gajica, jedna je od mnogih koje se temelje na latiničnome pismu i prema prva četiri slova toga pisma (a, be, ce, de) zovu abecedom.
Chorvátska abeceda alebo gajica je jednou z mnohých, ktorá je založená na latinskej abecede, a podľa prvých štyroch písmen tejto abecedy (a, be, ce, de) sa nazývajú abeceda.
Abeceda se razlikuje od jezika do jezika, koji imaju i drukčiji red slova, zato govorimo o posebnoj abecedi hrvatskoga jezika.
Abeceda sa medzi jazykmi líši, kedže majú odlišné poradia písmen, takže máme aj zvlášť abecede chorvátskeho jazyka – chorvátsku abecedu.
Osim hrvatskoga, ovo pismo koriste i srpski, bošnjački i crnogorski jezik, a inačice ove abecede koriste slovenski jezik te transliteracija makedonskog jezika.
Okrem chorvátčiny sa táto abeceda používa aj na srbský, bosniacký a čiernohorský jazyk; v jednej verzie tejto abecedy aj v slovinčine a používa sa na prepis v macedónskom jazyku.
Hrvatska abeceda ima sljedeći slovored:
Chorvátska abeceda má nasledujúce hlásky:
Složena kratica (nastala od početnih slova riječi u nazivu) SFRJ izgovara se es-ef-er-je (čest je primjer krivog izgovora es-ef-er-jot; kako se zapravo kratica bivše države izgovara na njemačkom i poljskom jeziku).
Zložená skratka (odvodená zo začiatočných písmen slova v názve) napríklad SFRJ sa vyslovuje es-ef-er-je (bežný nesprávnej výslovované es-ef-er-jot; ako sa skratka bývalého štátu v skutočnosti vyslovuje v nemčine a poľštine).
(čitamo: a) (čitamo: be) (čitamo: ce) (čitamo: če) (čitamo: će) (čitamo: de) (čitamo: dže) (čitamo: đe) (čitamo: e) (čitamo: ef) (čitamo: ge) (čitamo: ha) (čitamo: i) (čitamo: je) (čitamo: ka) (čitamo: el) (čitamo: elj) (čitamo: em) (čitamo: en) (čitamo: enj) (čitamo: o) (čitamo: pe) (čitamo: er) (čitamo: es) (čitamo: eš) (čitamo: te) (čitamo: u) (čitamo: ve) (čitamo: ze) (čitamo: že)
(čítame: a) (čítame: be) (čítame: ce) (čítame: če) (čítame: će) (čítame: de) (čítame: dže) (čítame: đe) (čítame: e) (čítame: ef) (čítame: ge) (čítame: ha) (čítame: i) (čítame: je) (čítame: ka) (čítame: el) (čítame: elj) (čítame: em) (čítame: en) (čítame: enj) (čítame: o) (čítame: pe) (čítame: er) (čítame: es) (čítame: eš) (čítame: te) (čítame: u) (čítame: ve) (čítame: ze) (čítame: že)
To su ujedno i nazivi velikih i malih, tiskanih i pisanih slova hrvatske abecede.
Jedná sa o názvy malých a veľkých písmen, tlačené a písané písmená chorvátskej abecedy.
Od 30 slova u hrvatskome jeziku 27 ih se piše pomoću jednoga znaka (jednoslovi), a 3 pomoću dva znaka (dvoslovi) i to dže, elj i enj.
Z celkových 30 písmen v chorvátskom jazyku, 27 sú písané s jedným znakom (single písmená ) a 3 sa dvoma znakmi (double písmenami), a to dže, elj a enj.
Dvoslovi imaju dva velika oblika: Dž i DŽ, Lj i LJ, Nj i NJ.
Dvojznakové pismená majú dve hlavné formy: Dž i DŽ, Lj a LJ, Nj a NJ.
Prvi se rabi kad se samo prvo slovo u riječi piše veliko, drugi kad je cijela riječ napisana velikim slovima (LJERKA, ne LjERKA) te u pisanju složenih kratica.
Prvé sa používa, keď je iba prvé písmeno v slove napísané veľkými písmenami; druhé, keď je celé slovo napísané veľkými písmenami (LJERKA, nie LjERKA) a na písanie zložitých skratiek.
Đuro Daničić predložio je zamjenu dvoslova dj, dž, lj i nj za jednoslove đ, ģ, ļ i ń, prihvaćen je samo đ.
Đuro Danicic navrhoval dvojznakové dj, dž, lj a nj nahradiť za jednoslabičné đ, ģ, ļ i ń, prijaté bolo iba đ.
Područjem abecede, u užem smislu, bave se jezikoslovci koji proučavaju pravopis, a u širem smislu i oni koji proučavaju pravogovor.
Oblasťou abecedy sa v užšom zmysle zaoberajú lingvisti, ktorí sa venujú pravopisu, v širšom slova zmysle tí, ktorí sa jazykovedci.
Hrvatska abeceda nazvana još i hrvatska latinica (posebno prilagođeno latinično pismo namjenjeno za pisanje hrvatskog jezika) te gajica po njezinome reformatoru Ljudevitu Gaju.
Chorvátska abeceda, nazývaná tiež chorvátska latinka (špeciálne upravená latinská abeceda určená na písanie chorvátskeho jazyka), a Gajica po reformátorovi Ljudevitovi Gajovi.
Po uzoru na češku latinicu Ljudevit Gaj je u hrvatsku latinicu uvrstio slova C, S, Z i Č, Š, Ž.
Podľa príkladu českej latinskej abecedy zaradil Ljudevit Gaj do chorvátskej latinskej abecedy písmená C, S, Z a Č, Š, Ž.
Preuzeo je također iz češkog Ň te slovačkog Ľ koja su kasnije zamijenjena sa NJ i LJ, po uzoru na mađarske NY i LY.
Prebral tiež českej Ň a slovenske Ľ, ktoré boli neskôr nahradené za NJ a LJ podľa vzoru maďarských NY a LY.
Pored toga je uvidio glas za posebno slovo Ǧ koje je kasnije zamjenjeno u DŽ po uzoru na poljski, mađarski, slovački, pa i češki na početku riječi (inače se piše kao č).
Okrem toho uvidel hlas pre špeciálne písmeno Ǧ, ktoré sa používa na začiatku slova (inak sa píše ako č), ktoré bolo neskôr nahradené v DŽ po príklade poľštiny, maďarčiny, slovenčiny, ba dokonca aj češtiny.
Češko slovo Ť Gaj je još na početku zamjenio sa TJ no malo kasnije je namijesto toga počeo rabiti slovo Ć.
Gaj na začiatku nahradzoval české písmeno Ť za TJ, ale o niečo neskôr namiesto neho začal používať písmeno Ć.
Umjesto češkoga Ď koje je Gaj prepoznao kao slovo između DJ i GJ, još godine 1892. srbijanski jezikoslovac Đuro Daničić zamjenjuje za slovo Đ koje se također i danas rabi u hrvatskoj abecedi[1]. Glede toga kako hrvatski jezik ima različit glas jata (ije, i, e ) za jedinstveno slovo umjesto navedenih glasova Ljudevit Gaj je po uzoru na svog prethodnika Ivana Belostenca namjeravao je uvrstiti slovo Ě, ali većina to slovo nije prihvaćala nazivajući ga podrugljivo "rogato E".
Namiesto českého Ď, ktoré Gaj priradil medzi DJ a GJ, ho ešte v roku 1892 nahradil srbský jazykovedec Đuro Daničić písmenom Đ, ktoré sa dodnes používa aj v chorvátskej abecede.[1] Pokiaľ ide o skutočnosť, že chorvátsky jazyk má odlišný zvuk hlásky (ije, i, e) pre jedno písmeno namiesto uvedených zvukov, Ljudevit Gaj podľa vzoru svojho predchodcu Ivana Belostenca zamýšľal zahrnúť písmeno É, ale väčšina tento zmenu neprijala a označila ho za posmešne „rohatý E „.
Hrvatski preporoditelj Ljudevit Gaj (1809.—1872.) 1830. objavljuje u Budimu (Budimpešta) reformiranu hrvatsku abecedu u knjižici "Kratka osnova horvatsko-slavenskog pravopisanja poleg mudroljubneh, narodneh i prigospodarneh temeljov i zrokov".
V roku 1830 uverejnil chorvátsky buditeľ Ljudevit Gaj (1809 - 1872) v Budíne ( Budapešti ) reformovanú chorvátsku abecedu v brožúre „Kratka osnova horvatsko-slavenskog pravopisanja poleg mudroljubneh, narodneh i prigospodarneh temeljov i zrokov“ (slovenský „Krátky základ chorvátsko-slovanského pravopisu okrem múdrych, ľudových a ekonomických základov a príčin“).