Michael Hoskin (27 de febrero de 1930, Londres, Reino Unido) es un historiador británico de la astronomía y de la ciencia.
Michael Hoskin (* 27. február 1930, Londýn, Spojené kráľovstvo) je britský historik astronómie a vedy.


Después de obtener en 1956 el título de Doctor.por la Universidad de Cambridge en la especialidad de geometría algebraica, ejerció de profesor de Historia de la ciencia y especialmente Historia de la astronomía en las universidades de Leicester y Cambridge.
Po získaní titulu Ph. D. na Univerzite v Cambridge v odbore algebrická geometria v roku 1956 prednášal dejiny vedy a špeciálne dejiny astronómie na univerzitách v Leicesteri a Cambridge. Bol zakladajúcim členom St.

Miembro fundador del St Edmund's College de Cambridge, en Cambridge, en 2002 recibió el título de miembro Emérito.
Edmund's College v Cambridge, na ktorom v roku 2002 získal titul Emeritný člen.

Desde 1969 es miembro de la Churchill College en Cambridge.
Od roku 1969 je členom Churchill College v Cambridge.

Durante los años 1981 - 1991 fue presidente de dicho Colegio.
V rokoch 1981 - 1991 pôsobil na poste prezidenta tohto kolégia.

En los años 1975 - 1986 ocupó puestos de responsabilidad en el Departamento de Historia y Filosofía de la Ciencia de la Universidad de Cambridge.
V rokoch 1975 - 1986 zastával vedúcu funkciu na Oddelení dejín a filozofie vedy Cambridgeskej univerzity.

En los años 1979 - 1982 , fue miembro de la Comisión de Historia de la Astronomía de la Unión Astronómica Internacional (History of Astronomy Commission of International Astronomical Union).
V rokoch 1979 - 1982 bol prezidentom Komisie pre dejiny astronómie pri Medzinárodnej astronomickej únii (History of Astronomy Commission of International Astronomical Union).

Así mismo es miembro de la Academia Internacional de Historia de la Ciencia Él es también un miembro de la Academia Internacional de historia de las ciencias (International Academy of History of Science).
Je tiež členom Medzinárodnej akadémie dejín vedy (International Academy of History of Science).

En 2004 fue galardonado con el Premio Leroy E. Doggett que expide la Sociedad Astronómica Americana. En 2007 se convirtió en un miembro honorario de la Real Sociedad Astronómica (Royal Astronomical Society)
V roku 2004 bol ocenený Cenou Leroy E. Doggetta udeľovanou Americkou astronomickou spoločnosťou.[1] V roku 2007 sa stal čestným členom Kráľovskej astronomickej spoločnosti.[2]

En los años 1960 - 1970 fue uno de los creadores de la revista Historia de la Ciencia y desde 1970 actúa como el creador de la revista Diario de la Historia de la Astronomía , que fundó él mismo.
V rokoch 1960 - 1970 bol jedným zo zostavovateľov časopisu History of Science a od roku 1970 pôsobí ako zostavovateľ časopisu Journal for the History of Astronomy, ktorý sám založil.

También actúa como un importante fabricante de trabajo en varios tomos la historia general de la astronomía pasando bajo la supervisión de la Unión Astronómica Internacional y la Unión Internacional de Historia y Filosofía de la Ciencia.
Pôsobí tiež ako hlavný zostavovateľ viaczväzkového diela The General History of Astronomy vychádzajúceho pod dohľadom Medzinárodnej astronomickej únie a Medzinárodnej únie pre dejiny a filozofiu vedy.[3]

Michael Hoskin se centra principalmente en la historia de la astronomía estelar , y en parte Herschelovcov examina el papel de la familia en la historia de la ciencia.
Michael Hoskin sa zameriava hlavne na dejiny stelárnej astronómie, pričom čiastočne skúma úlohu rodiny Herschelovcov v dejinách vedy.

También se dedica a la astronomía prehistórica .
Taktiež sa venuje prehistorickej astronómii.

Durante su carrera fue capaz de medir personalmente la orientación de cerca de dos millares de europeos y africanos dólmenes
Počas svojej kariéry sa mu podarilo osobne zmerať orientáciu asi dvoch tisícok európskych a afrických dolmenov.[4]

En el año 2002, en su honor un asteroide fue llamado el planeta 12223 Hoskin.
V roku 2002 bola na jeho počesť pomenovaná planétka 12223 Hoskin.

Obras
Dielo

1963 - William Herschel and the Construction of the Heavens 1968 - Second Thoughts of Thomas Wright of Durham 1971 - The Mind of the Scientist 1982 - Stellar Astronomy: Historical Studies 1984 The General History of Astronomy; vol.2A (1989), vol. 2B (1995) 1988 - Taulas and Talayots 1997 - The Cambridge Illustrated History of Astronomy 1999 - The Cambridge Concise History of Astronomy 2001 - Tombs, Temples and Their Orientations: A New Perspective on Mediterranean Prehistory 2002 - History of Astronomy: A Very Short Introduction 2003 - The Herschel Partnership: As viewed by Caroline 2003 - Caroline Herschel’s Autobiographies 2007 - The Herschels of Hanover
1963 - William Herschel and the Construction of the Heavens 1968 - Second Thoughts of Thomas Wright of Durham 1971 - The Mind of the Scientist 1982 - Stellar Astronomy: Historical Studies od 1984 The General History of Astronomy ((ako hlavný zostavovateľ) zv. 4A (1984); zv. 2A (1989); zv. 2B (1995)) 1988 - Taulas and Talayots 1997 - The Cambridge Illustrated History of Astronomy 1999 - The Cambridge Concise History of Astronomy 2001 - Tombs, Temples and Their Orientations: A New Perspective on Mediterranean Prehistory 2002 - History of Astronomy: A Very Short Introduction 2003 - The Herschel Partnership: As viewed by Caroline 2003 - Caroline Herschel’s Autobiographies 2007 - The Herschels of Hanover

Página personal del Prof.Hoskin
Oficiálna stránka Michaela Hoskina s profilom jeho kariéry

Referencias
Referencie

El hombre que puso los dólmenes en su sitio. Antonio Javier López.
↑ Michael Hoskin Awarded the 2004 LeRoy E. Doggett Prize. prístup: 2008-08-17. ↑ Michael Hoskin. prístup: 2008-08-17. ↑ Michael Hoskin (1999).

Diario Sur.
The Cambridge Concise History of Astronomy.

10 mayo 2015 http://www.diariosur.es/culturas/201505/07/hombre-puso-dolmenes-sitio-20150507105038-v.html
Cambridge University Press, Cambridge, IX. ISBN 0-521-57600-8. ↑ Dr Michael A Hoskin. prístup: 2008-08-17.

Biografía
Životopis

Estudió en una escuela primaria en Kláštor pod Znievom, posteriormente, en los años 1935 – 1936 en una escuela privada se diplomó como maestra de secundaria.
Študovala na Reálnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, neskôr v rokoch 1935 – 1936 na súkromnom učiteľskom ústave získala kvalifikáciu pomocnej učiteľky.

Ejerció como maestra y se dedicó a la enseñanza en Vinosady (1936 – 1937), en Slepčany (1937 – 1939), en Štiavnik (1939 – 1940), en Brvnište (1940 – 1942) y en Trenčianska Teplá (1942 – 1944).
Vyučovala na ľudovej škole vo Vinosadoch (1936 – 1937), v Slepčanoch (1937 – 1939), na Meštianke v Štiavniku (1939 – 1940), v Brvništi (1940 – 1942) a v Trenčianskej Teplej (1942 – 1944).

Fue a partir del 1 de julio de 1944 cuando comenzó a trabajar en el observatorio Skalnaté pleso.
Od 1. 7. 1944 začala pracovať v Štátnom observatóriu na Skalnatom Plese.

Estudió astronomía en la Facultad de Ciencias Naturales de la Universidad Comenius de Bratislava.
Astronómiu študovala na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.

En lo siguiente, Pajdušáková se dedicó sistemáticamente a la observación de meteoros, en especial, de lluvia de meteoros.
Pajdušáková sa systematicky venovala pozorovaniu meteorov, predovšetkým rojových.

En el año de 1946 hizo una recopilación de fotografías con más de 11,000 meteoros por cada 10,000 imágenes –un promedio de exposición de 1 meteoro cada 30 horas- siendo esta, durante el período de la posguerra, la más numerosa después de la Universidad de Harvard.
Zbierka snímok v roku 1946 vyše 11 000 meteorov na 10 000 snímkach – priemerná expozícia 1 meteoru 30 hodín, bola v tomto období povojnových rokov najpočetnejšia po harvardskej.

En este campo de la observación astronómica, sus logros más notables fueron los descubrimientos de cometas.
Najvýraznejšie pozorovateľské úspechy dosiahla pri objavoch komét.

A continuación, aparecen fecha de descubrimiento y designación internacional de los cometas descubiertos por L. Pajdušáková:
Dátum objavu a medzinárodné označenie komét objavených Ľ. Pajdušákovou:

30 de mayo de 1946 ... 1946 d ...
30. 5. 1946 ...

1946 II Pajdušáková–Rotbart–Weber 13 de marzo de 1948 ... 1948 d ...
1946 d ... 1946 II Pajdušáková–Rotbart–Weber 13. 3.

1948 V Pajdušáková–Mrkos 6 de diciembre de 1948 ...
1948 ... 1948 d ... 1948 V Pajdušáková–Mrkos 6.

1948 n ...
12. 1948 ... 1948 n ...

1948 XII P/Honda–Mrkos–Pajdušáková 4 de febrero de 1951 ...
1948 XII P/Honda–Mrkos–Pajdušáková 4. 2. 1951 ...

1951 a ...
1951 a ...

1951 II Pajdušáková 3 de diciembre de 1953 ...
1951 II Pajdušáková 3. 12. 1953 ...

Ľudmila Pajdušáková Información personal Nacimiento 29 de junio de 1916 Radošovce, Austria - Hungría, hoy Eslovaquia Fallecimiento 5 de octubre de 1979 Kategória:Narodenia 29. júna Kategória:Narodenia v 1916 Kategória:Úmrtia 5. októbra Kategória:Úmrtia v 1979 Vyšné Hágy, Checoslovaquia, hoy Eslovaquia Nacionalidad Eslovaca Familia Cónyuge Antonín Mrkos Información profesional Área Astrónoma y física eslovaca Página no enlazada a Wikidata Si no existe en otras Wikipedias: [crea nuevo ítem] Si existe en otras Wikipedias: [busca ítem para enlazar] y añade el enlace en español: Ľudmila Pajdušáková.
Ľudmila Pajdušáková slovenská astronómka a fyzička Dielo Osobné informácie Narodenie 29. jún 1916 Radošovce, Rakúsko-Uhorsko, dnes Slovensko Úmrtie 5. október 1979 (63 rokov) Vyšné Hágy, ČSSR, dnes Slovensko Národnosť slovenská Manžel Antonín Mrkos Biografický portál

Ľudmila Pajdušáková (29 de junio de 1916, Radošovce – † 5 de octubre de 1979,[1]el Vyšné Hágy) fue una astrónoma y física eslovaca.
RNDr. Ľudmila Pajdušáková, CSc. (* 29. jún 1916, Radošovce – † 5. október 1979,[1] Vyšné Hágy) bola slovenská astronómka a fyzička.

De esta manera, Ľ.
Ľ.

Pajdušáková contribuyó en la observación y descubrimiento de asteroides.
Pajdušáková sa pričinila aj o zavedenie pozorovania a určovania polôh asteroidov.

Y desde 1958, al ser nombrada directora del Instituto Astronómico de la Academia de Ciencias Eslovaca, se dedicó al estudio de la atmósfera solar, observando la periodicidad y la variabilidad en la actividad solar.
Od r. 1958, kedy nastúpila do funkcie riaditeľky Astronomického ústavu SAV, sa venovala štúdiu atmosféry Slnka, periodicity a variability slnečnej činnosti.

Publicó 20 artículos científicos originales, docenas de artículos profesionales y más de 100 obras de divulgación científica.
Publikovala do 20 pôvodných vedeckých prác, desiatky odborných prác a viac ako 100 prác vedecko-popularizačného charakteru.

En los años 1961 – 1963 fue miembro del Consejo Mundial de la Paz y durante 1962 – 1974 presidenta de la Academia de Ciencias Eslovaca.
V rokoch 1961 – 1963 bola členkou Svetovej rady mieru a v r. 1962 – 1974 predsedníčkou Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV. V r.

En 1967 fue presidenta de la Unión Astronómica Internacional.
1967 bola zvolená za členku Medzinárodnej astronomickej únie.

En muchas fuentes consultadas por Internet, aparece como fecha de fallecimiento el 6 de octubre de 1979, y sin embargo, en el acta de defunción aparece que murió el 6 de octubre de 1979 en Vyšné Hágy.
V mnohých internetových zdrojoch je ako dátum jej úmrtia uvedený 6. október 1979, podľa úmrtného listu však zomrela 5. októbra 1979 vo Vyšných Hágoch.

Por el centenario de su nacimiento el 29 de junio de 2016 se develó una placa conmemorativa en su pueblo natal Radošovce.
V deň 100. výročia narodenia, 29. júna 2016, jej bola v rodnej obci Radošovce odhalená pamätná tabuľa.

El asteroide (3636) Pajdušáková está nombrado en su honor.
Na jej počesť je pomenovaná planétka (3636) Pajdušáková.

↑ https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=6421.
↑ Pamätná tabuľa k storočnici astronómky Ľudmily Pajdušákovej [online]. 2016-7-1, [cit. 2016-07-06].