Valoj
Doliny
Valoj iras de la ĉefa montĉeno prevažne nordsuden.
Doliny prebiehajú od hlavného hrebeňa prevažne severojužným smerom.
La plej longaj valoj al suda direkto:
Najdlhšími dolinami smerujúcimi na juh sú najmä:
Jalovecká dolina, plej okcidenta turisme atingebla valo sub montaro Sivy vrch Bobrovecká dolina, norda branĉo de Jalovecká dolina Žiarska dolina Jamnícka dolina Račkova dolina Úzka dolina (aperis pro kunigo de Jamnícká kaj Račková dolina) Bystrá dolina Kamenistá dolina Tichá dolina Kôprová dolina.
Jalovecká dolina, najzápadnejšia turisticky prístupná dolina Západných Tatier pod masívom Sivého vrchu Bobrovecká dolina, severná odnož Jaloveckej doliny Žiarska dolina Jamnícka dolina Račkova dolina Úzka dolina (vzniká spojením Jamníckej a Račkovej doliny) Bystrá dolina Kamenistá dolina Tichá dolina (v hornej časti prebieha východozápadným smerom) Kôprová dolina.
Valoj, kiuj iras de la ĉefa montĉeno al norda direkto:
Od hlavného hrebeňa na sever prebiehajú:
Roháčska dolina, kaj malantaŭe: Spálená dolina, Smutná dolina kaj Látaná dolina.
Roháčska dolina, z ktorej sa oddeľujú: Spálená dolina, Smutná dolina a Látaná dolina.
Chocholovská dolina (pole Dolina Chochołowska), plej alta valo norde de Okcidentaj Tatroj Koscieliská dolina (pole Dolina Kościeliska) Dolina Malej Lúky (pole Dolina Małej Łąki) Dolina Bystrej Vody (pole Dolina Bystrej) Gąsienicová Dolina (pole Dolina Gąsienicowa), vedie ňou hranica Západných a Vysokých Tatier.
Chocholovská dolina (poľ. Dolina Chochołowska), najväčšia dolina na severe Západných Tatier Koscieliská dolina (poľ. Dolina Kościeliska) Dolina Malej Lúky (poľ. Dolina Małej Łąki) Dolina Bystrej Vody (poľ. Dolina Bystrej) Gąsienicová Dolina (poľ. Dolina Gąsienicowa), vedie ňou hranica Západných a Vysokých Tatier.
Kelkaj pli malgrandaj valoj, kiuj ne apartenas al la ĉefa montĉeno, troviĝas sur nordaj deklivoj de Osobitá, Kominiarské Vrch kaj Giewont:
Niekoľko menších dolín, ktoré nenadväzujú na hlavný hrebeň Tatier, sa nachádza na severných svahoch Osobitej, Kominiarskeho Vrchu a Giewontu, sú to:
Poste du valoj direkte al oriento-okcidento kreas limon kun Podtatranská brázda:
Ďalšie dve doliny v smere východ-západ tvoria hranicu oddeľujúcu Podtatranskú brázdu:
Turismo
Turistika
Okcidentaj Tatroj (slovake Západné Tatry) estas geomorfologia parto de Tatroj en okcidenta parto de geomorfologia montara sistemo.
Západné Tatry sú geomorfologický podcelok Tatier v západnej časti geomorfologického celku.
Oriente estas geomorfologia parto Orientaj Tatroj, sude - limo kun Podtatranská kotlina, okcidente kun montĉeno Chočské vrchy kaj nordokcidente kun geomorfologia parto Podtatranská brázda.
Na východe nadväzujú na podcelok Východné Tatry, na juhu hraničia s Podtatranskou kotlinou, na západe s Chočskými vrchmi a na severozápade s Podtatranskou brázdou.
Geomorfologio
Geomorfológia
Okcidentaj Tatroj konsistas de 5 geomorfologiaj partoj:
Západné Tatry sa ďalej členia na 5 geomorfologických častí:
Osobitá (nordokcidento) Sivý vrch (okcidento) Liptovské Tatry (centra parto kaj sudo) Roháče (centra parto) Červené vrchy (nordoriento)
Osobitá (severozápad) Sivý vrch (západ) Liptovské Tatry (centrálna časť a juh) Roháče (centrálna časť) Červené vrchy (severovýchod)
Tiu ĉi divido ne estas preciza ĉar ne estas kalkulita pola parto.
Uvedené delenie nie je presné, lebo neberie do úvahy poľskú časť Západných Tatier.
Limo inter Okcidentaj Tatroj kaj Altaj Tatroj iras laŭ valo Kôprová dolina, de tie tra Zadná Tichá ĝis Ľaliové sedlo.
Hranica oddeľujúca Západné Tatry od Vysokých Tatier prebieha dnom Kôprovej doliny, odtiaľ cez Zadnú Tichú do Ľaliového sedla.
Centra parto (Roháče kaj norda parto de Liptovské Tatry) havas tipan altmontan reliefon.
Centrálna časť (Roháče a severné pásmo Liptovských Tatier) má typicky veľhornatinový reliéf, kým okrajové polohy prevažne hornatinový reliéf.
Ĉefa montĉeno iras laŭ linio Babky – Sivý vrch – Brestová – Baníkov – Plačlivé – Volovec – Hrubý vrch – Bystrá – Poľská Tomanová – Temniak – Kasprov vrch kaj poste sekvas montĉeno de Altaj Tatroj.
Hlavný hrebeň pohoria prechádza po línii Babky – Sivý vrch – Brestová – Baníkov – Plačlivé – Volovec – Hrubý vrch – Bystrá – Poľská Tomanová – Temniak – Kasprov vrch a ďalej nadväzuje na hrebeň Vysokých Tatier.
De ĉefa montĉeno iras suden aliaj montĉenetoj, de Baníkova monta masivo Kozie, de Plačlivé monta masivo Baranca, de pinto Hrubý monta masivo Jakubinej, de Bystrá montaj masivoj Nižnej Bystrej kaj Kotlovej k.a.
Z hlavného hrebeňa vybiehajú na juh viaceré vedľajšie hrebene, z Baníkova Kozie chrbty, z Plačlivého masív Baranca, z Hrubého vrchu masív Jakubinej, z Bystrej masívy Nižnej Bystrej a Kotlovej a iné.
Pintoj kaj seloj
Vrchy a sedlá
La plej altaj pintoj de Okcidentaj Tatroj estas:
Najvyššie vrchy Západných Tatier sú:
Pintoj apartigitaj de selo:
Jednotlivé masívy oddeľujú viaceré sedlá, z nich najznámejšie sú:
Pálenica (1 570 m.) vasta selo fine de valo Bobrovecka dolina Parichvost (1 870 m.), malvasta selo inter Brestová kaj Salatín Baníkovské sedlo (2 045 m.), alta selo inter Baníkov kaj Pachoľa Smutné sedlo (1 965 m.), rekonebla selo en la ĉefa montĉeno Žiarske sedlo (1 917,1 m.), vasta selo inter Plačlivé kaj Smrek Jamnícke sedlo (1 908 m.), vasta selo de Jamnícka dolina Račkovo sedlo (1 958 m.), vasta selo inter Končistá kaj Klin Gáborovo sedlo (1 890 m.), vasta selo inter de Gáborova dolina Bystré sedlo (1 960 m.), selo en la ĉefa montĉeno sub Bystrá Pyšné sedlo (1 791,6 m.), vasta selo inter de Kamenistá dolina Tomanovské sedlo (1 685,9 m.), turisme neatingebla selo Ľaliové sedlo (1 951,8 m.), selo en la ĉefa montĉeno Červené vrchy
Pálenica (1 570 m n. m.), široké sedlo v poraste kosodreviny, záver Bobroveckej doliny Parichvost (1 870 m n. m.), úzke sedlo medzi Brestovou a Salatínom Baníkovské sedlo (2 045 m n. m.), významné vysoko položené sedlo medzi Baníkovom a Pachoľou Smutné sedlo (1 965 m n. m.), významné široké sedlo v hlavnom hrebeni skalnatého charakteru Žiarske sedlo (1 917,1 m n. m.), široké lúčnaté sedlo medzi Plačlivým a Smrekom Jamnícke sedlo (1 908 m n. m.), široké lúčnaté sedlo tvoriace záver Jamníckej doliny Račkovo sedlo (1 958 m n. m.), široké lúčnaté sedlo medzi Končistou a Klinom Gáborovo sedlo (1 890 m n. m.), široké bralnato-lúčnaté sedlo tvoriace záver Gáborovej doliny Bystré sedlo (1 960 m n. m.), bralnato-lúčne sedlo v hlavnom hrebeni tesne pod Bystrou Pyšné sedlo (1 791,6 m n. m.), široké lúčne sedlo tvoriace záver Kamenistej doliny Tomanovské sedlo (1 685,9 m n. m.), dnes už turisticky neprístupné hlboko zaklesnuté lúčne sedlo na štátnej hranici Ľaliové sedlo (1 951,8 m n. m.), lúčne sedlo v hlavnom hrebeni Červených vrchov
Kaspra pinto (slovake Kasprov vrch, pole Kasprowy Wierch) (1 987 m.) estas pinto en Okcidentaj Tatroj en la limo inter Slovakio kaj Pollando.
Kasprov vrch (1 987 m n. m.) (poľ. Kasprowy Wierch) je vrch vo Západných Tatrách na hranici Slovenska a Poľska.
La pinto apartenas al facile atingeblaj en la Tatroj pro haveblo de kabela vojo.
Názov vrchu pochádza podľa povesti od mena majiteľa lokality, gorala Kaspera. Vrchol je vďaka lanovke ľahko dostupný a patrí tak k najnavštevovanejším v Tatrách.
En la budo de la kabla vojo troviĝas meteorologia stacio, trinkejo kaj restaŭracio.
V budove lanovky v nadmorskej výške 1 959 m n. m. sa nachádza okrem meteorologickej stanice aj bar a reštaurácia.
laŭ signo ĝis sedlo pod Zákosmi (1 812 m n. m.) aŭ Suché sedlo (1 949 1 m n. m.) en la ĉefa montĉeno laŭ signo de Podbanské tra valo Tichá dolina laŭ signo de vilaĝeto Kuźnice en suda flanko Zakopane
po značke zo sedla pod Zákosmi (1 812 m n. m.) alebo Suchého sedla (1 949 1 m n. m.) v hlavnom hrebeni po značke z Podbanského cez Tichú dolinu po značke z osady Kuźnice v južnej časti Zakopaného
Veľká Studená dolina aŭ Granda glacia valo etas valo en suda flanko de Altaj Tatroj.
Veľká Studená dolina je dolina na južnej strane Vysokých Tatier.
Tra ĝi iras Veľký Studený potok (Granda malvarmega rivero), kiu kune kun Malý Studený potok (Malgranda malvarmega rivero) kiu iras de Malá Studená dolina kreas Akvofaloj Studenovodské kaj Studený potok.
Preteká ňou Veľký Studený potok, ktorý v spojení s Malým Studeným potokom tečúcim Malou Studenou dolinou vytvára Vodopády Studeného potoka a Studený potok.
Tiu ĉi valo fama kiel valo kun la plej granda kvanto de lagoj en Tatroj.
Je to dolina s najväčším počtom plies v celých Tatrách.
Ĉi tie estas lagoj: Vareškové pleso, Dlhé pleso, tri Sesterské plesá, kvar Zbojnícke plesá, Starolesnianske pleso, Ľadové pleso, Pusté kaj Malé Pusté pleso, tri Sivé plesá, du Studené plesá, du Vyšné kaj du Nižné Strelecké plesá.
Sú to: Vareškové pleso, Dlhé pleso, tri Sesterské plesá, štyri Zbojnícke plesá, Starolesnianske pleso, Ľadové pleso, Pusté a Malé Pusté pleso, tri Sivé plesá, dve Studené plesá, dve Vyšné a dve Nižné Strelecké plesá.
La valo atingebla per voja laŭ blua turisma marko de Tatranská Lomnice.
Dolinou prechádza modro značkovaný turistický chodník z Tatranskej Lomnice, resp. Starého Smokovca cez Prielom (2 288 m n. m.) na Lysú Poľanu.
Situo sur mapo
Poloha na turistickej mape
Televid-radia turo Zobor (slovake Vysielač Zobor) (556 m n. m.).
Vysielač Zobor (556 m n. m.) je rádiový a televízny vysielač na Slovensku.
Troviĝas ĵus super de urbo Nitro, sur pinto Zobor en montĉeno Tribeč.
Nachádza sa priamo nad mestom Nitra, na Pyramíde, predvrchole Zobora v pohorí Tribeč.
Konstrukcio
Konštrukcia
En 1980-aj jaroj sur pinto Zobor oni konstruis kradan maston, por dissendi televid-radian signalon.
V 80. rokoch 20. storočia bol na Zobore postavený priehradový stožiar, z ktorého bol šírený televízny signál.
Ferbetona turo estis finkonstruit en 1993 jaro kaj iĝis unu el plej novaj instalaĵoj de tiu speco.
Železobetónová veža bola dokončená v roku 1993 a patrí tak k najnovším zariadeniam svojho druhu u nás.
Alteco de turo estas 64 m, la anteno enhavas 11,5 m kaj pezas 2,5 tunojn.
Výška veže je 64 m, z toho samotná anténa meria 11,5 m a váži 2,5 tony.[1].
Dissendeblo
Šírený program
Tre oportuna situo de turo super de Laŭdanuba ebenaĵo provizas fortan signalpotencon precipe al suda kaj sudokcidenta direkto.
Výhodná poloha vysielača nad rozsiahlou Podunajskou nížinou, vysoký vyžarovaný výkon i nadmorská výška spôsobujú ďaleký príjem signálu najmä južným a juhozápadným smerom. Prioritnou oblasťou pokrytia je práve rovinatý kraj Nitrianskeho a Trnavského kraja, až po štátnu hranicu s Maďarskom. Presahy však umožňujú prijímať signál i na Pohroní, Hornej Nitre, v Tekove či časti Považia.
laŭ signo de Nitry laŭ signo de Nitry laŭ signo de Dražoviec
po značke z Nitry po značke z Nitry po značke z Dražoviec
Televid-radia turo Zobor
Vysielač Zobor
Paĝo pri turo Paĝo pri turo Historio de turo
Stránka o vysielači Stránky poskytovateľa DVB-T signálu Stránka o vysielači História vysielača
Malá Studená dolina aŭ Malgranda glacia valo etas terasforma valo en la Altaj Tatroj.
Malá Studená dolina je terasovitá dolina nachádzajúca sa vo Vysokých Tatrách.
Longeco ĉirkaŭ 4,5 km.
Jej dĺžka je približne 4,5 km.
De orienta flanko ĝi estas limigita per Lomnické sedlo de okcidenta Prostredný hrebeň, kiu apartigas ĝin de Veľká Studená dolina.
Z východnej strany je ohraničená Lomnickým sedlom a zo západu Prostredným hrebeňom, ktorý ju oddeľuje od Veľkej Studenej doliny.
En la valo troviĝas lagaro Kotlina Piatich spišských plies, apude montmasivo Ľadovy štít (2627 m).
V jej závere sa nachádza Kotlina Piatich spišských plies, ktorú ohraničuje masív Ľadového štítu (2627 m).
Tra valo iras rivero Malý Studený potok.
Dolinu pretína Malý Studený potok.