Komárno fortification system is a system of bastions and fortifications in and around the towns of Komárno and Komárom on the both banks of rivers Dunaj and Váh.
Fortifikačný systém mesta Komárno je systém bášt a opevnení na území mesta Komárno a protiľahlých brehoch riek Dunaj a Váh, ktorý spolu s centrálnou pevnosťou tvorí Komárňanský pevnostný systém.
Components
Súčasti fortifikačného systému
The fort on the engraving by A. E. Burkhard from 1698
Protiturecká pevnost Comora na rytine A. E. Burkharda z r. 1698
Fortress of Komárno is the central part of the Komárno fortification system.
Protiturecká pevnosť v Komárne je pevnosť vystavaná v dvoch obdobiach. Na základoch staršieho hradu sa začala roku 1546 výstavba Starej pevnosti a roku 1658 začala výstavba Novej pevnosti. 31. mája 1963 bol súbor siedmich objektorv starej a novej pevnosti vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a je registrovaný v ÚZPF pod č. 302.[3]
Main Page
Mária Bátorová slovenská literárna vedkyňa, germanistka, slavistka, spisovateľka, vysokoškolská pedagogička Narodenie 19.10.195019. október 1950 (66 rokov) Trenčín, Slovensko Manžel prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. (* 1950), slovenský archeológ, vedec a vysokoškolský pedagóg Deti syn doc. M. A. Jozef Bátora, PhD. (* 1976), politológ, vedecký pracovník a vysokoškolský pedagóg dcéra Dr. Phil. Andrea Bátorová (* 1977), umenovedkyňa, vedecká pracovníčka a kurátorka Rodičia otec Jozef Hnitka (* 1913 – † 1992), učiteľ, spisovateľ matka Vilma, rod.
Life
Personálna bibliografia
Mary Bátorová is the author of seven books of domestic literary monographs (6 authors and one co-author) and five books of prose and one poetry collection. It is also the author of 285 scientific articles and studies in domestic and foreign magazines and more than 300 reviews of fiction and literature.[3]
Mária Bátorová je autorkou 7 domácich knižných literárnovedných monografií (6 autorské a jedna spoluautorská) a piatich prozaických kníh a jednej básnickej zbierky. Je aj autorkou 285 odborných článkov a štúdií v domácich a zahraničných časopisoch a vyše 300 recenzií beletrie a odbornej literatúry.[3] Výberová personálna bibliografia Márie Bátorovej, výňatky z recenzií jej diela a ukážky z jej tvorby sú uverejnené na internetovej stránke Literárneho informačného centra v Bratislave pod kapitolou Autori – Osobnosti literárneho života.[6]
Bibliography
Bibliografia knižných diel
Author of monograph BÁTOROVÁ, Mária: Roky úzkosti a vzopätia.
Literárna veda Autorské monografie BÁTOROVÁ, Mária: Roky úzkosti a vzopätia.
co-authored a monograph HVIŠČ, Jozef – MARČOK, Viliam – BÁTOROVÁ, Mária – PETRÍK, Vladimír: Biele miesta v slovenskej literatúre.
Spoluautorské monografie HVIŠČ, Jozef – MARČOK, Viliam – BÁTOROVÁ, Mária – PETRÍK, Vladimír: Biele miesta v slovenskej literatúre.
Prose BÁTOROVÁ, Mária: Zvony v kameni.
Próza BÁTOROVÁ, Mária: Zvony v kameni.
Poetry BÁTOROVÁ, Mária: Púšte a oázy.
Poézia BÁTOROVÁ, Mária: Púšte a oázy.
Translation SABINA NAEFOVÁ: ľahký závrat/leichter Schwindel.
Preklad SABINA NAEFOVÁ: ľahký závrat/leichter Schwindel.
Mary Bátorová (born 19 October 1950 Trenčín) - literary scholar, Germanist, slavistka, writer, novelist, poet, essayist, journalist and university teacher.[1] She is a Slovak literary scholar who in her monographs and studies reflects the Slovak literary history of the 20th century.
Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. (* 19. október 1950 Trenčín) – literárna vedkyňa, germanistka, slavistka, spisovateľka, prozaička, poetka, esejistka, publicistka a vysokoškolská pedagogička.[1] Mária Bátorová je slovenská literárna vedkyňa, ktorá vo svojich monografiách a štúdiách reflektuje problematiku tabuizovaných tém slovenskej literárnej histórie 20. storočia, novou komparatistickou metódou pomenúva miesto slovenskej literárnej moderny v kontexte európskej literárnej moderny a zaoberá sa aj súčasnou slovenskou a nemeckou literatúrou a kultúrou.[1] Knižne mohla publikovať až po roku 1989.[2] Známa je aj ako autorka umeleckej literatúry, s výrazným literárnokritickým ohlasom.
Her scientific and literary works won numerous domestic and international awards.
Diela Márie Bátorovej vyšli nielen v slovenčine, ale aj vo viacerých svetových jazykoch.[3] Za vedecké a beletristické diela získala mnohé domáce aj zahraničné ocenenia.
Studies and education
Štúdiá a vzdelanie
She attended primary and secondary school in Čadca, where she passed the leaving examination (1969).[4] From 1969 to 1974, she studied German and Slovak studies at Comenius University, and the Martin Luther University.
Mária Bátorová základnú a strednú školu vychodila v Čadci, kde aj zmaturovala (1969).[4] V rokoch 1969 – 1974 študovala germanistiku a slovakistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite Martina Luthera v Halle v Nemecku (1973/74). Hodnosť doktorky filozofie (PhDr.) dosiahla na Katedre germanistiky FiF UK v Bratislave po rigoróznom pokračovaní roku 1977 (rigorózna práca: Das Leben und Werk von Nelly Sachs – Život a dielo Nelly Sachsovej).
She received a Doctor of Philosophy degree in 1973/74, in German Studies, at Comenius University.
Vedeckú hodnosť kandidátky vied (CSc.) obhájila roku 1988 kandidátskou dizertáciou o literatúre a kultúre vojnového obdobia na Slovensku (knižne: Roky úzkosti a vzopätia. Bratislava: Causa editio, 1992).
Her doctoral thesis was Das Leben und Werk von Nelly Sachs - The life and work of Nelly Sachs).
Na docentku (doc.) sa habilitovala na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici roku 2000 (habilitačná práca: Duchovné konštanty slovenskej literatúry 20. storočia).
She defended her 1988 doctoral dissertation and it was published as: Roky úzkosti a vzopätia.
Vedeckú hodnosť doktorky vied (DrSc.) obhájila v Ústave svetovej literatúry SAV Bratislava v roku 2001 (doktorská dizertácia – knižne: Jozef Cíger-Hronský a moderna. Mýtus a mytológia v literatúre.
Bratislava: Editio Causa, 1992.
Bratislava: Veda, Vydavateľstvo SAV, 2000; doplnené a prepracované v nemčine: Bátorová, M.: J. Cíger-Hronský und die Moderne.
She was Associate Professor at the Faculty of Humanities at Matej Bel University, and Professorship in 2006 at Masaryk University.[1] She issued a set of studies, Slovak literary modernism in the spectrum of modern world (Slovak Matica 2011).
Frankfurt am Main – Berlin – Bern – Bruxelles – New York – Oxford – Wien: Peter Lang Verlag, 2004). Profesorské konanie absolvovala a titul profesorky (prof.) získala roku 2006 na Masarykovej univerzite v Brne (knižne: Bátorová, M.: Paradoxy Pavla Straussa. Bratislava: Petrus, 2006).[1] Vydala súborné štúdie o J. C. Hronskom Slovenská literárna moderna v spektre svetovej moderny (Matica slovenská 2011).
Her research on the life and work of Dominik Tatarka came in first scientific monograph Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (Dominik Tatarka Don Quixote) (Science 2012).
Výskum života a diela Dominika Tatarku vyšiel v prvej vedeckej monografii Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (Veda 2012).
A selection of nearly thirty years of producing essays and journalism was published Medzi ideálom a ničotou.
Výber z zo skoro tridsaťročnej produkcie esejí a publicistiky vyšiel pod názvom Medzi ideálom a ničotou.
(Between the ideal and void. Essays and Journalism) (Publishing House of the Slovak Writers 2014)
Eseje a publicistika (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2014)
(:) is a written shortcut to the city of Košice resulting from the city logo. : Shows two Košice domitants on the Main Street in Košice (St. Elisabeth's Cathedral, Košice State Theater) (, ) Show the spherical or lenticular shape of the main street in Košice.
(:) je písomná skratka mesta Košice vyplývajúca z loga mesta. : znázorňuje dve košické dominanty na Hlavnej ulici v Košiciach(Dóm svätej Alžbety, Štátne divadlo Košice).(,
City logo of Košice
Logo mesta Košice
Draft:(:)
(:)
Technical solution
Technické riešenie
Motorový rušeň 756 Type and origin Power type 1 455kw Specifications Wheelbase: • Engine Caterpillar 3512B SCAC Performance figures Maximum speed 100km/h
Motorový rušeň 756 Prevádzkové parametre Maximálna rýchlosť 100km/h Motor Caterpillar 3512B SCAC Špičkový výkon 1 455kw Viacnásobné riadenie áno Prenos výkonu elektrický jednosmerný Vykurovanie súpravy nie Objem paliva nafta Usporiadanie pojazdu Bo´Bo´ Maximálna ťažná sila 202kN Rozchod 1435 mm Minimálny polomer prechádzania oblúkov 120m Hmotnosť 72 t Dĺžka cez nárazníky 16 600 mm Šírka 3 070mm Výška 4 430 mm Výrobné údaje Rekonštrukcia ŽOS Zvolen v licencii CZ LOKO Prevádzkovateľ ZSCS Rok rekonštrukcie 2008-2010 Počet vyrobených kusov 10 V prevádzke v období 2010 - súčasnosť
The locomotive of the 756 series is the total modernization of obsolete and uneconomic locomotives of the ranges 750 and 753, which was performed by the Slovak company ŽOS Zvolen in the license of the Czech company CZ LOKO for the company Železničná spoločnosť Cargo Slovakia.
Lokomotíva radu 756 je celková modernizácia zastaraných a nehospodárnych lokomotív radov 750 a 753, ktoré pre slovenského dopravcu Železničná spoločnosť Cargo Slovakia vykonával slovenských podnik ŽOS Zvolen v licenciu českej spoločnosti CZ LOKO.
Modernization started on the basis of positive references from the operations of refurbished machines in the Czech Republic and Italy.
Modernizácia začala na základe pozitívnych referencií z prevádzok rekonštruovaných strojov v Česku a Taliansku.
The locomotive is in many ways identical to the Czech ranges 753.7 and 755, which is given by the licensed production.
Lokomotíva je v mnohých rysoch zhodná s českými radmi 753.7 a 755, čo je dané licenčnou výrobou.
A new Caterpillar engine has been installed in these locomotives, which is characterized by lower fuel consumption and less maintenance than the original ČKD engine.
Do týchto lokomotív bol inštalovaný nový motor Caterpillar, ktorý sa vyznačuje menšou spotrebou paliva a menšou údržbovou náročnosťou než pôvodný motor ČKD.
There is also a traction alternator and most other components, including air-conditioned driving stations.
Nový je aj trakčný alternátor a väčšina ďalších konštrukčných celkov vrátane klimatizovaných stanovíšť rušňovodiča.
The original was a wagon body, frame and chassis with original traction electromotors, eventual springs were replaced by rubber pillars.
Pôvodná zostala rušňová skriňa, rám a podvozky aj s pôvodnými trakčnými elektromotormi, prípadné vypruženia boli nahradené pryžokovovými stĺpikmi.
Multiple control allows you to control two locomotives from one station.
Viacnásobné riadenie umožňuje ovládať dve lokomotívy z jedného stanovišťa.
This article contains a translation of Lokomotiva 756 from cs.wikipedia. 14645893
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 756 na českej Wikipédii.
User:Thomas.adamjak/Diesel locomotive 756
Motorový rušeň 756
Železničná trať Trenčianska Teplá – Vlársky priesmyk
Trenčianska Teplá – Vlársky priesmyk Základné informácie Číslo trate 123 Prevádzkovateľ ŽSR Dĺžka 12,649 km Parametre trate Rozchod 1 435 mm Počet koľají 1 Napájacia sústava neelektrifikovaná Max. sklon 15 ‰ Max. rýchlosť 100 km/h
Teplice) a 124 (Trenčianska Teplá – Lednické Rovne) Nemšová – križovatka s traťou 124 (Trenčianska Teplá – Lednické Rovne) Horné Srnie Vlársky priesmyk hraničný priechod a Template:Country data Česko
Teplice) a 124 (Trenčianska Teplá – Lednické Rovne) Nemšová – križovatka s traťou 124 (Trenčianska Teplá – Lednické Rovne) Horné Srnie Vlársky priesmyk hraničný priechod a
User:Brene100/ČEČIČOČUČ ČEČIČOČEČAČEČOČIČAČ
Železničná trať Trenčianska Teplá – Vlársky priesmyk
Find more aboutŽEŽIŽOŽUŽ ŽEŽIŽOŽEŽAŽOŽIŽEŽAŽat Wikipedia's sister projects Definitions from Wiktionary Media from Wikimedia Commons News from Wikinews Quotations from Wikiquote Texts from Wikisource Textbooks from Wikibooks Learning resources from Wikiversity
Commons
User:Brene100/ŽEŽIŽOŽUŽ ŽEŽIŽOŽEŽAŽOŽIŽEŽAŽ
Vlárská dráha
↑ http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/1560484-dvouvladi-na-zeleznici-konci-ale-velmi-pozvolna.
↑ Dvouvládí na železnici končí. Ale velmi pozvolna [online]. Česká televize, 2015-08-01, [cit.
Missing or empty |title= (help) ↑ (PDF) http://www.svts-doprava.utc.sk/dokumenty/InfoElektro_122011.pdf.
2016-01-25]. Dostupné online. ↑ ČUPKA, Dušan, Pavol Beňo Modernizácia železničnej stanice Púchov – energetické napájanie. InfoElektro ŽSR, 2011, čís. 12, s. 10 – 14.
Missing or empty |title= (help) ↑ http://www.trencin.sk/index.php?s-cv-contentID=12288&s-cv-embeddedID=84400.
Dostupné online [cit. 2016-01-25]. ↑ Modernizácia trate sa začala [online]. Trenčín : Mesto Trenčín, 29.01.2013, [cit.
Missing or empty |title= (help) ↑ http://www.teraz.sk/ekonomika/ek-zeleznice-eurofondy-schvalenie/51378-clanok.html.
2013-02-19]. Dostupné online. ↑ EK schválila 196,5 milióna eur na modernizáciu železníc pri Trenčíne [online]. Trenčín : TASR, 03.07.2013, [cit.
Missing or empty |title= (help) ↑ http://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2017020005.
2013-07-03]. Dostupné online. ↑ PHPRS, team. Modernizácia železničnej trate Púchov – Považská Teplá [online]. www.zeleznicne.info, [cit.
Missing or empty |title= (help) ↑ https://www.asb.sk/inzinierske-stavby/zeleznica/modernizacia-zeleznicnej-trate-puchov-zilina-pre-rychlost-do-160-km-h-i.-etapa.
Dostupné online. ↑ SAMEK, Vladimír. Modernizácia železničnej trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160 km/h, I. etapa [online]. JAGA GROUP s.r.o., [cit.