# it/Italian.xml.gz
# usp/Uspanteco-NT.xml.gz


(src)="b.MAT.1.1.1"> Genealogia di Gesù Cristo figlio di Davide , figlio di Abramo
(trg)="b.MAT.1.1.1"> Riˈ ri jbˈijak yak jmam Kakaj Jesucristo ri rijajl David y Abraham .

(src)="b.MAT.1.2.1"> Abramo generò Isacco , Isacco generò Giacobbe , Giacobbe generò Giuda e i suoi fratelli
(trg)="b.MAT.1.2.1"> Abraham riˈ ri jkaj Isaac , Isaac riˈ ri jkaj Jacob y Jacob riˈ ri jkaj Judá pach yak jkˈun y ratz .

(src)="b.MAT.1.3.1"> Giuda generò Fares e Zara da Tamar , Fares generò Esròm , Esròm generò Aram
(trg)="b.MAT.1.3.1"> Judá riˈ ri jkajak Fares pach Zara y jchuchak riˈ Tamar .
(trg)="b.MAT.1.3.2"> Fares riˈ ri jkaj Esrom y Esrom riˈ ri jkaj Aram .

(src)="b.MAT.1.4.1"> Aram generò Aminadàb , Aminadàb generò Naassòn , Naassòn generò Salmòn
(trg)="b.MAT.1.4.1"> Aram riˈ ri jkaj Aminadab , Aminadab riˈ ri jkaj Naasón y Naasón riˈ ri jkaj Salmón .

(src)="b.MAT.1.5.1"> Salmòn generò Booz da Racab , Booz generò Obed da Rut , Obed generò Iesse
(trg)="b.MAT.1.5.1"> Salmón riˈ ri jkaj Booz y jchuch riˈ Rahab , Booz riˈ ri jkaj Obed y jchuch riˈ Rut y Obed riˈ ri jkaj Isaí .

(src)="b.MAT.1.6.1"> Iesse generò il re Davide
(trg)="b.MAT.1.6.1"> Isaí riˈ ri jkaj rey David , David riˈ ri jkaj Salomón y jchuch Salomón riˈ ri anm ri xwaˈx pire rixokl Urías .

(src)="b.MAT.1.7.1"> Salomone generò Roboamo , Roboamo generò Abìa , Abìa generò Asàf
(trg)="b.MAT.1.7.1"> Salomón riˈ ri jkaj Roboam , Roboam riˈ ri jkaj Abías y Abías riˈ ri jkaj Asa .

(src)="b.MAT.1.8.1"> Asàf generò Giòsafat , Giòsafat generò Ioram , Ioram generò Ozia
(trg)="b.MAT.1.8.1"> Asa riˈ ri jkaj Josafat , Josafat riˈ ri jkaj Joram y Joram riˈ ri jkaj Uzías .

(src)="b.MAT.1.9.1"> Ozia generò Ioatam , Ioatam generò Acaz , Acaz generò Ezechia
(trg)="b.MAT.1.9.1"> Uzías riˈ ri jkaj Jotam , Jotam riˈ ri jkaj Acaz y Acaz riˈ ri jkaj Ezequías .

(src)="b.MAT.1.10.1"> Ezechia generò Manasse , Manasse generò Amos , Amos generò Giosia
(trg)="b.MAT.1.10.1"> Ezequías riˈ ri jkaj Manasés , Manasés riˈ ri jkaj Amón y Amón riˈ ri jkaj Josías .

(src)="b.MAT.1.11.1"> Giosia generò Ieconia e i suoi fratelli , al tempo della deportazione in Babilonia
(trg)="b.MAT.1.11.1"> Josías riˈ ri jkaj Jeconías pach yak jkˈun y ratz laˈ mak junabˈ cuando yak rijajl Israel xcˈamsajtakbˈi prexil Babilonia .

(src)="b.MAT.1.12.1"> Dopo la deportazione in Babilonia , Ieconia generò Salatiel , Salatiel generò Zorobabèle
(trg)="b.MAT.1.12.1"> Cuando xkˈajtakch prexil yak rijajl Israel Babilonia , xwaˈx jun jcˈajol Jeconías y xcoj jbˈij pi Salatiel .
(trg)="b.MAT.1.12.2"> Salatiel riˈ ri jkaj Zorobabel .

(src)="b.MAT.1.13.1"> Zorobabèle generò Abiùd , Abiùd generò Elìacim , Elìacim generò Azor
(trg)="b.MAT.1.13.1"> Zorobabel riˈ ri jkaj Abiud , Abiud riˈ ri jkaj Eliaquim y Eliaquim riˈ ri jkaj Azor .

(src)="b.MAT.1.14.1"> Azor generò Sadoc , Sadoc generò Achim , Achim generò Eliùd
(trg)="b.MAT.1.14.1"> Azor riˈ ri jkaj Sadoc , Sadoc riˈ ri jkaj Aquim y Aquim riˈ ri jkaj Eliud .

(src)="b.MAT.1.15.1"> Eliùd generò Eleàzar , Eleàzar generò Mattan , Mattan generò Giacobbe
(trg)="b.MAT.1.15.1"> Eliud riˈ ri jkaj Eleazar , Eleazar riˈ ri jkaj Matán y Matán riˈ ri jkaj Jacob .

(src)="b.MAT.1.16.1"> Giacobbe generò Giuseppe , lo sposo di Maria , dalla quale è nato Gesù chiamato Cristo
(trg)="b.MAT.1.16.1"> Jacob riˈ ri jkaj José ri richjil María , María riˈ ri jchuch Kakaj Jesús y Kakaj Jesús riˈ ri tibˈijsaj re chi riˈ ri bˈil jwiˈl Kakaj Dios chi tina jtaknach wich ulew .

(src)="b.MAT.1.17.1"> La somma di tutte le generazioni , da Abramo a Davide , è così di quattordici ; da Davide fino alla deportazione in Babilonia è ancora di quattordici ; dalla deportazione in Babilonia a Cristo è , infine , di quattordici
(trg)="b.MAT.1.17.1"> Y jilonli xwaˈxiˈ cajlajuj ( 14 ) kˈat ijajl ri xcholmajch chirij Abraham asta chirij David .
(trg)="b.MAT.1.17.2"> Y xwaˈxiˈ cajlajuj ( 14 ) kˈat ijajl chic ri xcholmajch chirij David asta cuando yak rijajl Israel xcˈamsajtakbˈi prexil Babilonia .
(trg)="b.MAT.1.17.3"> Y xwaˈxiˈ cajlajuj ( 14 ) kˈat ijajl chic ri xcholmajch cuando xkˈajtakch prexil yak rijajl Israel Babilonia asta chirij Kakaj Jesús .

(src)="b.MAT.1.18.1"> Ecco come avvenne la nascita di Gesù Cristo : sua madre Maria , essendo promessa sposa di Giuseppe , prima che andassero a vivere insieme si trovò incinta per opera dello Spirito Santo
(trg)="b.MAT.1.18.1"> Jilonri xqˈuisiˈy Kakaj Jesucristo , María ri jchuch Kakaj Jesucristo tzˈonalchak jwiˈl José pire ticˈuliˈy riqˈuil , pero ajquiˈ chi jcˈam ribˈak riqˈuil cuando xan yaj anm jwiˈlke jcwinel Lokˈlaj Jsantil Kakaj Dios .

(src)="b.MAT.1.19.1"> Giuseppe suo sposo , che era giusto e non voleva ripudiarla , decise di licenziarla in segreto
(trg)="b.MAT.1.19.1"> José ri tzˈonawinak re María , juntir ri tran pi jcholajliˈn , re riˈ raj taˈ tresaj jqˈuixbˈ María ri nen jcholajl .
(trg)="b.MAT.1.19.2"> Xchomorsaj roj xcan jyeˈ chi mukukil .

(src)="b.MAT.1.20.1"> Mentre però stava pensando a queste cose , ecco che gli apparve in sogno un angelo del Signore e gli disse : « Giuseppe , figlio di Davide , non temere di prendere con te Maria , tua sposa , perché quel che è generato in lei viene dallo Spirito Santo
(trg)="b.MAT.1.20.1"> Re jilonli tijin tijchomorsaj , cuando xrichcˈaj xpe jun anjl ri takalch jwiˈl Kakaj Dios ri Kajawl , xij re : At José ri at rijajl David , mi tzaak achˈol chi jcˈamic María pi awixokl jwiˈl man ra ricˈlal ri tiqˈuisiˈy rechiˈ Lokˈlaj Jsantil Kakaj Dios .

(src)="b.MAT.1.21.1"> Essa partorirà un figlio e tu lo chiamerai Gesù : egli infatti salverà il suo popolo dai suoi peccati »
(trg)="b.MAT.1.21.1"> María tiqˈuisiˈy jun ra ricˈlal winak y tacoj jbˈij pi Jesús .
(trg)="b.MAT.1.21.2"> Jilonli jbˈij jwiˈl riˈ re ticolow rechak juntir yak jwinak laj jkˈabˈ jmacak , xcheˈ .

(src)="b.MAT.1.22.1"> Tutto questo avvenne perché si adempisse ciò che era stato detto dal Signore per mezzo del profeta
(trg)="b.MAT.1.22.1"> Juntir li ri xaan pirechiˈ xtaw chiwch juntir Jyolj Kakaj Dios ri Kajawl ri xij jun ajkˈasal Jyolj Kakaj Dios cuando xij jilonri :

(src)="b.MAT.1.23.1"> Ecco , la vergine concepirà e partorirà un figlio che sarà chiamato Emmanuele , che significa Dio con noi
(trg)="b.MAT.1.23.1"> Jun kˈapoj anm ri taˈ echbˈel jwiˈl ni jono winak tican yaj anm , tiqˈuisiˈy jun ra ricˈlal winak y tijcojtak jbˈij pi Emanuel , xcheˈ .
(trg)="b.MAT.1.23.2"> Ri jcholajl tielwiˈ man yoloj Emanuel , Kakaj Dios wiˈchak kiqˈuil .

(src)="b.MAT.1.24.1"> Destatosi dal sonno , Giuseppe fece come gli aveva ordinato l' angelo del Signore e prese con sé la sua sposa
(trg)="b.MAT.1.24.1"> Cuando xcˈastaj jwich José , xan chapcaˈ xijsaj re jwiˈl anjl ri takalch jwiˈl Kakaj Dios ri Kajawl .
(trg)="b.MAT.1.24.2"> Jilonli xcˈam María pire rixokl .

(src)="b.MAT.1.25.1"> la quale , senza che egli la conoscesse , partorì un figlio , che egli chiamò Gesù
(trg)="b.MAT.1.25.1"> Pero taˈ xrechbˈej ribˈak asta xqˈuisiˈy ra ricˈlal winak ri xcojsaj jbˈij pi Jesús jwiˈl José , ajrucˈreˈ xrechbˈej ribˈak .

(src)="b.MAT.2.1.1"> Gesù nacque a Betlemme di Giudea , al tempo del re Erode .
(src)="b.MAT.2.1.2"> Alcuni Magi giunsero da oriente a Gerusalemme e domandavano
(trg)="b.MAT.2.1.1"> Kakaj Jesús xqˈuisiˈy Belén ri jun tilmit re Judea laˈ mak junabˈ cuando Nabˈe Herodes wiˈ pire rey .
(trg)="b.MAT.2.1.2"> Laˈ mak kˈij li xpetak nicˈj winak laj jsucˈlal lamas tielwiˈch kˈij , rechak tijojemiˈ ribˈak chirij chˈumil .
(trg)="b.MAT.2.1.3"> Xtawtak Jerusalén chi rilic Kakaj Jesús .

(src)="b.MAT.2.2.1"> « Dov'è il re dei Giudei che è nato ?
(src)="b.MAT.2.2.2"> Abbiamo visto sorgere la sua stella , e siamo venuti per adorarlo »
(trg)="b.MAT.2.2.1"> Xtzˈonajtak jtaquil claˈ , xijtak : ¿ Lamas wiˈ jreyak yak rijajl Israel ri xqˈuisiˈyc ?
(trg)="b.MAT.2.2.2"> Oj xkilaˈch jchˈumil cuando wojch laj jsucˈlal lamas tielwiˈch kˈij y xojpe chi jnimirsaj jkˈij , xcheˈtak .

(src)="b.MAT.2.3.1"> All' udire queste parole , il re Erode restò turbato e con lui tutta Gerusalemme
(trg)="b.MAT.2.3.1"> Cuando man rey Herodes xta jtaquil chi jilonli tijbˈijtak , subˈlaj xoc il chi jtaic y jilon juntir cristian ri wiˈtak Jerusalén .

(src)="b.MAT.2.4.1"> Riuniti tutti i sommi sacerdoti e gli scribi del popolo , s' informava da loro sul luogo in cui doveva nascere il Messia
(trg)="b.MAT.2.4.1"> Xpe Herodes , xtak jsiqˈuijcak mak jbˈabˈalak yak ajcˈamaltak jbˈeak cristian riqˈui Kakaj Dios pach yak ajtijoltak cristian re Jpixbˈ Kakaj Dios y xtzˈonaj rechak lamas tiqˈuisiˈywiˈ jun ri bˈil jwiˈl Kakaj Dios chi tina jtaknach wich ulew .

(src)="b.MAT.2.5.1"> Gli risposero : « A Betlemme di Giudea , perché così è scritto per mezzo del profeta
(trg)="b.MAT.2.5.1"> Rechak xijtak re man rey : Jiˈ tiqˈuisiˈy Belén ri jun tilmit re Judea jilon xcan jtzˈibˈaj jun ajkˈasal Jyolj Kakaj Dios ojr cuando xij chirij jilonri :

(src)="b.MAT.2.6.1"> E tu , Betlemme , terra di Giuda , non sei davvero il più piccolo capoluogo di Giuda : da te uscirà infatti un capo che pascerà il mio popolo , Israele
(trg)="b.MAT.2.6.1"> At tilmit Belén ri jun tilmit re Judea , maˈ at taˈ jun tilmit ri taˈ cojol jkˈij chijxoˈlak mak tilmit re Judea , jwiˈl claˈ tiqˈuisiˈywiˈ jun rey ri ticˈamow jbˈeak yak rijajl Israel ri inwinak , xcheˈ , xcheˈtak re .

(src)="b.MAT.2.7.1"> Allora Erode , chiamati segretamente i Magi , si fece dire con esattezza da loro il tempo in cui era apparsa la stell
(trg)="b.MAT.2.7.1"> Xpe Herodes , xtak jsiqˈuijcak chi mukukil mak winak ri tijojem ribˈak chirij chˈumil pire xijsaj re nen or xriltak man chˈumil .

(src)="b.MAT.2.8.1"> e li inviò a Betlemme esortandoli : « Andate e informatevi accuratamente del bambino e , quando l' avrete trovato , fatemelo sapere , perché anch'io venga ad adorarlo »
(trg)="b.MAT.2.8.1"> Ajrucˈreˈ xtaktakbˈi Belén , xij rechak : Jattak , toctatak lamas wiˈ man ra neˈ li y cuando tataˈtak , tikˈax abˈijtak chic chwe lamas wiˈ pire tibˈe innimirsaj jkˈij , xcheˈ rechak .

(src)="b.MAT.2.9.1"> Udite le parole del re , essi partirono .
(src)="b.MAT.2.9.2"> Ed ecco la stella , che avevano visto nel suo sorgere , li precedeva , finché giunse e si fermò sopra il luogo dove si trovava il bambino
(trg)="b.MAT.2.9.1"> Mak winak ri tijojem ribˈak chirij chˈumil cuando xtatak ri xijsaj rechak jwiˈl man rey , xeˈtak .
(trg)="b.MAT.2.9.2"> Y man chˈumil ri xriltakch laj jsucˈlal lamas tielwiˈch kˈij nabˈeyiˈ chiwchak ajriˈ xeˈ waˈrok laˈ man luwar lamas wiˈ ra neˈ .

(src)="b.MAT.2.10.1"> Al vedere la stella , essi provarono una grandissima gioia
(trg)="b.MAT.2.10.1"> Mak winak li ri tijojem ribˈak chirij chˈumil cuando xriltak xwaˈr man chˈumil subˈlaj xquiˈcottak .

(src)="b.MAT.2.11.1"> Entrati nella casa , videro il bambino con Maria sua madre , e prostratisi lo adorarono .
(src)="b.MAT.2.11.2"> Poi aprirono i loro scrigni e gli offrirono in dono oro , incenso e mirra
(trg)="b.MAT.2.11.1"> Cuando xoctak la ja , xriltak man ra neˈ pach María ri jchuch , rechak laj or xxucbˈaˈ ribˈak chiwch man ra neˈ chi jnimirsaj jkˈij y xtebˈaˈ jcaxak y xsipajtak oro , pom y mirra re ra neˈ .

(src)="b.MAT.2.12.1"> Avvertiti poi in sogno di non tornare da Erode , per un' altra strada fecero ritorno al loro paese
(trg)="b.MAT.2.12.1"> Y mak winak li ri tijojem ribˈak chirij chˈumil xijsaj rechak laj richcˈak chi taˈ chiquiˈ tikˈaxtak riqˈui man rey .
(trg)="b.MAT.2.12.2"> Jwiˈliˈli jiˈchak xkˈaxtakbˈi li jun jalan bˈe cuando xkˈajtakbˈi laj richochak .

(src)="b.MAT.2.13.1"> Essi erano appena partiti , quando un angelo del Signore apparve in sogno a Giuseppe e gli disse : « Alzati , prendi con te il bambino e sua madre e fuggi in Egitto , e resta là finché non ti avvertirò , perché Erode sta cercando il bambino per ucciderlo »
(trg)="b.MAT.2.13.1"> Cuando jorok bˈiˈtakaˈ mak winak ri tijojem ribˈak chirij chˈumil , xrichcˈaj José chi xwabˈaˈ ribˈ jun ranjl Kakaj Dios ri Kajawl chiwch y xij re : Bˈiiten , cˈambˈi man ra neˈ pach jchuch , jattak Egipto .
(trg)="b.MAT.2.13.2"> Waˈxentak claˈ asta tina imbˈijna chawechak cuando ateltakch claˈ jwiˈl man rey Nabˈe Herodes tijtocaˈ man ra neˈ pire tijcamsaj , xcheˈ anjl re José .

(src)="b.MAT.2.14.1"> Giuseppe , destatosi , prese con sé il bambino e sua madre nella notte e fuggì in Egitto
(trg)="b.MAT.2.14.1"> Y lakˈabˈ li cuando xcˈastaj jwich José , xbˈiitbˈic , xcˈambˈi ra neˈ pach jchuch xeˈtak Egipto .

(src)="b.MAT.2.15.1"> dove rimase fino alla morte di Erode , perché si adempisse ciò che era stato detto dal Signore per mezzo del profeta
(trg)="b.MAT.2.15.1"> Claˈ xwaˈxtak asta xtaw kˈij xcam Herodes .
(trg)="b.MAT.2.15.2"> Jilonli xantak pire xtaw chiwch Jyolj Kakaj Dios ri Kajawl ri xij jun ajkˈasal Jyolj Kakaj Dios cuando xij jilonri : Egipto xinsiqˈuij Incˈajol , xcheˈ Kakaj Dios .

(src)="b.MAT.2.16.1"> Erode , accortosi che i Magi si erano presi gioco di lui , s' infuriò e mandò ad uccidere tutti i bambini di Betlemme e del suo territorio dai due anni in giù , corrispondenti al tempo su cui era stato informato dai Magi
(trg)="b.MAT.2.16.1"> Nabˈe Herodes cuando xretemaj chi xsubˈsajiˈ jwiˈlak mak winak ri tijojem ribˈak chirij chˈumil subˈlaj xpe retzal , xtak jcamsajcak tra winak ri ajriˈ jqˈuisiˈycak asta mak tra ri wiˈ cacabˈ junbˈak ri wiˈtak Belén pach mak tra ri wiˈtak chijcˈulel man tilmit li , jwiˈl wiˈchak quibˈ junabˈ jbˈij jwiˈlak mak winak ri tijojem ribˈak chirijak mak chˈumil .

(src)="b.MAT.2.17.1"> Allora si adempì quel che era stato detto per mezzo del profeta Geremia
(trg)="b.MAT.2.17.1"> Jilonli xtaw chiwch Jyolj Kakaj Dios ri xcan jtzˈibˈaj Jeremías ri ajkˈasal Jyolj Kakaj Dios ri xij jilonri :

(src)="b.MAT.2.18.1"> Un grido è stato udito in Rama , un pianto e un lamento grande ; Rachele piange i suoi figli e non vuole essere consolata , perché non sono più
(trg)="b.MAT.2.18.1"> Li tilmit Ramá xtasaj subˈlaj okˈej y subˈlaj chˈejejem jwiˈl bˈis .
(trg)="b.MAT.2.18.2"> Y riˈ Raquel ri tiokˈ chirijak yak ricˈlal .
(trg)="b.MAT.2.18.3"> Taˈ raj tiyeˈsaj jcowil ranm jwiˈl xcamiˈ yak ricˈlal , xcheˈ Kakaj Dios .

(src)="b.MAT.2.19.1"> Morto Erode , un angelo del Signore apparve in sogno a Giuseppe in Egitt
(trg)="b.MAT.2.19.1"> Pero cuando jorok camiˈ man Nabˈe Herodes , José wiˈ Egipto cuando xrichcˈaj chi xwabˈaˈ chic ribˈ jun ranjl Kakaj Dios ri Kajawl chiwch y xij re jilonri :

(src)="b.MAT.2.20.1"> e gli disse : « Alzati , prendi con te il bambino e sua madre e và nel paese d' Israele ; perché sono morti coloro che insidiavano la vita del bambino »
(trg)="b.MAT.2.20.1"> Bˈiiten , cˈambˈi man ra neˈ pach jchuch , kˈajentak laj jluwrak yak rijajl Israel jwiˈl lajori xcamtakaˈ mak ri rajak roj xcamsajtak ra neˈ , xcheˈ re .

(src)="b.MAT.2.21.1"> Egli , alzatosi , prese con sé il bambino e sua madre , ed entrò nel paese d' Israele
(trg)="b.MAT.2.21.1"> José xbˈiitc , xcˈambˈi ra neˈ pach jchuch xeˈtak laj jluwrak yak rijajl Israel .

(src)="b.MAT.2.22.1"> Avendo però saputo che era re della Giudea Archelào al posto di suo padre Erode , ebbe paura di andarvi .
(src)="b.MAT.2.22.2"> Avvertito poi in sogno , si ritirò nelle regioni della Galile
(trg)="b.MAT.2.22.1"> Pero cuando xta chi Herodes Arquelao xcan pire rey re Judea pi jqˈuexwach Nabˈe Herodes ri jkaj , José xtzaak jchˈol chi bˈenam claˈ y xijsaj re jwiˈl Kakaj Dios laj richcˈ chi taˈ tibˈe claˈ .
(trg)="b.MAT.2.22.2"> Jwiˈliˈli jiˈ xeˈ Galilea .

(src)="b.MAT.2.23.1"> e , appena giunto , andò ad abitare in una città chiamata Nazaret , perché si adempisse ciò che era stato detto dai profeti : « Sarà chiamato Nazareno »
(trg)="b.MAT.2.23.1"> Xeˈ waˈx Nazaret ri jun tilmit re Galilea .
(trg)="b.MAT.2.23.2"> Jilonli xtaw chiwch ri xijtak yak ajkˈasaltak Jyolj Kakaj Dios ojrtaktzij jilonri : Re tina bˈijsajna chirij chi aj Nazaretiˈn , xcheˈtak .

(src)="b.MAT.3.1.1"> In quei giorni comparve Giovanni il Battista a predicare nel deserto della Giudea
(trg)="b.MAT.3.1.1"> Y laˈ mak kˈij li xticar Juan Ajbˈanal Jaˈtiox chi jtijoj cristian re Jyolj Kakaj Dios ri titawtak riqˈuil li jun luwar re Judea lamas taˈ cristian .

(src)="b.MAT.3.2.1"> dicendo : « Convertitevi , perché il regno dei cieli è vicino ! »
(trg)="b.MAT.3.2.1"> Re xij : Qˈuex anoˈjak chiwch Kakaj Dios jwiˈl raquitzchak raj tijchol takon Kakaj Dios chibˈak cristian , xcheˈ .

(src)="b.MAT.3.3.1"> Egli è colui che fu annunziato dal profeta Isaia quando disse : Preparate la via del Signore , raddrizzate i suoi sentieri
(trg)="b.MAT.3.3.1"> Chirijiˈ Juan Ajbˈanal Jaˈtiox ri xcan tzˈibˈaj jwiˈl Isaías ri ajkˈasal Jyolj Kakaj Dios ri tijbˈij chi tina tasajna jun ri cow tichˈejej li jun luwar lamas taˈ cristian , tijbˈij jilonri : Bˈantak jwaˈx jbˈe Kakaj Jesús ri Kajawl , tebˈaˈtak jbˈe sucˈul laj awanmak , ticheˈ .

(src)="b.MAT.3.4.1"> Giovanni portava un vestito di peli di cammello e una cintura di pelle attorno ai fianchi ; il suo cibo erano locuste e miele selvatico
(trg)="b.MAT.3.4.1"> Ritzˈik Juan Ajbˈanal Jaˈtiox ri tijcoj bˈanal laˈ rusumal camello y jpas bˈanal laˈ tzˈum y sacˈ pach cabˈ re lak cheˈ tijtij pire jwa .

(src)="b.MAT.3.5.1"> Allora accorrevano a lui da Gerusalemme , da tutta la Giudea e dalla zona adiacente il Giordano
(trg)="b.MAT.3.5.1"> Wiˈ cristian xpetak Jerusalén , wiˈ xpetak lak juntir luwar re Judea y wiˈ xpetak lak luwar re chiˈ nimi jaˈ Jordán xtawtak chi jtaic jyolj Juan Ajbˈanal Jaˈtiox .

(src)="b.MAT.3.6.1"> e , confessando i loro peccati , si facevano battezzare da lui nel fiume Giordano
(trg)="b.MAT.3.6.1"> Y yak ri xcˈam jkˈabˈal jmacak chiwch Kakaj Dios , xpe Juan Ajbˈanal Jaˈtiox xan jaˈtiox rechak li nimi jaˈ Jordán .

(src)="b.MAT.3.7.1"> Vedendo però molti farisei e sadducei venire al suo battesimo , disse loro : « Razza di vipere !
(src)="b.MAT.3.7.2"> Chi vi ha suggerito di sottrarvi all' ira imminente
(trg)="b.MAT.3.7.1"> Pero Juan Ajbˈanal Jaˈtiox , cuando xril chi subˈlaj qˈui mak fariseo pach mak saduceo xtawtak riqˈuil , riˈ rajak tibˈan jaˈtiox rechak , xij rechak : Pur atak cumatz ri ticamsanc .
(trg)="b.MAT.3.7.2"> Taˈ nen xin chawechak chi atcolmajtakaˈ chiwch jkˈatbˈitzij Kakaj Dios ri tina ranna jwiˈl retzal .

(src)="b.MAT.3.8.1"> Fate dunque frutti degni di conversione
(trg)="b.MAT.3.8.1"> Bˈantak tzitaklaj noˈj laj acˈaslemalak pire ticˈutun chi kes tzˈet xaqˈuexaˈ anoˈjak y xacˈamaˈ jkˈabˈal amacak chiwch Kakaj Dios .

(src)="b.MAT.3.9.1"> e non crediate di poter dire fra voi : Abbiamo Abramo per padre .
(src)="b.MAT.3.9.2"> Vi dico che Dio può far sorgere figli di Abramo da queste pietre
(trg)="b.MAT.3.9.1"> Ma chomorsaj laj awanmak chi atcolmajtakaˈ jwiˈl atakaˈ rijajl Abraham .
(trg)="b.MAT.3.9.2"> Jwiˈl in tambˈij chawechak chi Kakaj Dios ticwiniˈ chi tiwux mak abˈaj ri pi rijajl Abraham .

(src)="b.MAT.3.10.1"> Gia la scure è posta alla radice degli alberi : ogni albero che non produce frutti buoni viene tagliato e gettato nel fuoco
(trg)="b.MAT.3.10.1"> Man iquej wiˈchak laj raˈ mak cheˈ pire ticˈursajtakbˈic .
(trg)="b.MAT.3.10.2"> Juntir mak cheˈ ri taˈ tzi tiwichintak , ticˈursajtakaˈn y titˈojsajtakaˈ li kˈakˈ .

(src)="b.MAT.3.11.1"> Io vi battezzo con acqua per la conversione ; ma colui che viene dopo di me è più potente di me e io non son degno neanche di portargli i sandali ; egli vi battezzerà in Spirito santo e fuoco
(trg)="b.MAT.3.11.1"> In kes tzˈet laˈ jaˈ tambˈan jaˈtiox chawechak chi jcˈutic chi xaqˈuexaˈ anoˈjak , pero petzal chiquiˈ jun chwij mas jcwinel chinwch in , ni taˈ ticˈular pi we tancˈambˈi jxajbˈ .
(trg)="b.MAT.3.11.2"> Re tina ranna jaˈtiox chawechak laˈ Lokˈlaj Jsantil Kakaj Dios y laˈ kˈakˈ .

(src)="b.MAT.3.12.1"> Egli ha in mano il ventilabro , pulirà la sua aia e raccoglierà il suo grano nel granaio , ma brucerà la pula con un fuoco inestinguibile »
(trg)="b.MAT.3.12.1"> Re cˈamaliˈch jun kelen jwiˈl laj jkˈabˈ ri quiek laˈ tijpuˈw jwich trig y tijtos mak rakan ri tiel chijxoˈl .
(trg)="b.MAT.3.12.2"> Tijcˈol man trig li cˈuja , pero mak rakan ri tiel chijxoˈl tijcˈat li jun kˈakˈ ri taˈ jchupic , xcheˈ Juan Ajbˈanal Jaˈtiox .

(src)="b.MAT.3.13.1"> In quel tempo Gesù dalla Galilea andò al Giordano da Giovanni per farsi battezzare da lui
(trg)="b.MAT.3.13.1"> Kakaj Jesús xelbˈi Galilea xeˈ chiˈ nimi jaˈ Jordán riqˈui Juan Ajbˈanal Jaˈtiox pire tibˈansaj jaˈtiox re .

(src)="b.MAT.3.14.1"> Giovanni però voleva impedirglielo , dicendo : « Io ho bisogno di essere battezzato da te e tu vieni da me ? »
(trg)="b.MAT.3.14.1"> Juan Ajbˈanal Jaˈtiox taˈ raj roj xan jaˈtiox re , xij re : Riˈ at rajwax atbˈanow jaˈtiox chwe chiwch in imbˈanow jaˈtiox chawe .
(trg)="b.MAT.3.14.2"> ¿ Nen chac atpe wiqˈuil ? xcheˈ re .

(src)="b.MAT.3.15.1"> Ma Gesù gli disse : « Lascia fare per ora , poiché conviene che così adempiamo ogni giustizia » .
(src)="b.MAT.3.15.2"> Allora Giovanni acconsentì
(trg)="b.MAT.3.15.1"> Kakaj Jesús xij re : Canok pi jilonli , bˈan jaˈtiox chwe pire tikabˈan juntir lawiˈ raj Kakaj Dios tikabˈan , xcheˈ re .
(trg)="b.MAT.3.15.2"> Jiˈkelonli xansaj jaˈtiox re jwiˈl Juan Ajbˈanal Jaˈtiox .

(src)="b.MAT.3.16.1"> Appena battezzato , Gesù uscì dall' acqua : ed ecco , si aprirono i cieli ed egli vide lo Spirito di Dio scendere come una colomba e venire su di lui
(trg)="b.MAT.3.16.1"> Cuando xantaj jaˈtiox re Kakaj Jesús , xelch ralaj jaˈ , xtormaj caj y xril kesalch Lokˈlaj Jsantil Kakaj Dios chibˈ chapcaˈ rilic jun ra ut .

(src)="b.MAT.3.17.1"> Ed ecco una voce dal cielo che disse : « Questi è il Figlio mio prediletto , nel quale mi sono compiaciuto »
(trg)="b.MAT.3.17.1"> Y xtasaj jun chˈaˈwem xaanch lecj , xijch : Riˈ ri lokˈlaj Incˈajol ri subˈlaj inquiˈcot chirij , xcheˈch .

(src)="b.MAT.4.1.1"> Allora Gesù fu condotto dallo Spirito nel deserto per esser tentato dal diavolo
(trg)="b.MAT.4.1.1"> Xpe Lokˈlaj Jsantil Kakaj Dios , xcˈambˈi Kakaj Jesús li jun luwar lamas taˈ cristian pire titakchiˈj chi macun jwiˈl man jbˈabˈal etzl .

(src)="b.MAT.4.2.1"> E dopo aver digiunato quaranta giorni e quaranta notti , ebbe fame
(trg)="b.MAT.4.2.1"> Caˈwinak ( 40 ) kˈij , caˈwinak ( 40 ) akˈabˈ xwaˈx Kakaj Jesús claˈ , taˈ nen xtij .
(trg)="b.MAT.4.2.2"> Cuando xtzˈakat caˈwinak ( 40 ) kˈij y caˈwinak ( 40 ) akˈabˈ , ajrucˈreˈ xricˈaj wiˈjal .

(src)="b.MAT.4.3.1"> Il tentatore allora gli si accostò e gli disse : « Se sei Figlio di Dio , dì che questi sassi diventino pane »
(trg)="b.MAT.4.3.1"> Xpe man jbˈabˈal etzl , xtaw riqˈui Kakaj Jesús chi jtakchiˈj chi macunc , xij re : Wi kes tzˈet atiˈ Jcˈajol Kakaj Dios , bˈij re mak abˈaj ri chi tiwuxtak pi cuxlanwa , xcheˈ re Kakaj Jesús .

(src)="b.MAT.4.4.1"> Ma egli rispose : « Sta scritto : ma di ogni parola che esce dalla bocca di Dio »
(trg)="b.MAT.4.4.1"> Pero Kakaj Jesús xij re : Li wuj re Lokˈlaj Jyolj Kakaj Dios tzˈibˈaliˈ jilonri : Maˈ jwiˈl taˈke cuxlanwa tiyoˈrwiˈ jun cristian , jwiˈliˈ juntir Jyolj Kakaj Dios , ticheˈ , xcheˈ re .

(src)="b.MAT.4.5.1"> Allora il diavolo lo condusse con sé nella città santa , lo depose sul pinnacolo del tempi
(trg)="b.MAT.4.5.1"> Ajrucˈreˈ man jbˈabˈal etzl laj or xcˈam chicbˈi Kakaj Jesús li tilmit Jerusalén ri tosol pire Kakaj Dios , xeˈ jwabˈaˈ li man luwar mas naj rakˈanebˈ re nimi richoch Kakaj Dios

(src)="b.MAT.4.6.1"> e gli disse : « Se sei Figlio di Dio , gettati giù , poiché sta scritto : ed essi ti sorreggeranno con le loro mani , perché non abbia a urtare contro un sasso il tuo piede »
(trg)="b.MAT.4.6.1"> y xij re : Wi kes tzˈet atiˈ Jcˈajol Kakaj Dios , tˈojbˈi aybˈ neri atbˈe kej lak ulew , jwiˈl li wuj re Lokˈlaj Jyolj Kakaj Dios tzˈibˈaliˈ jilonri : Kakaj Dios tijtakaˈch yak anjl chi achajajc y rechak atjcˈulaˈtakaˈ laˈ jkˈabˈak pire maˈ tibˈe achˈiˈyeˈ awakan laˈ jun abˈaj , ticheˈ , xcheˈ man jbˈabˈal etzl re Kakaj Jesús .

(src)="b.MAT.4.7.1"> Gesù gli rispose : « Sta scritto anche
(trg)="b.MAT.4.7.1"> Kakaj Jesús xij chic re : Pero li wuj re Lokˈlaj Jyolj Kakaj Dios tzˈibˈaliˈ jilonri : Ma tzˈonaj re Akaj Dios ri Awajawl chi tran jun kelen pireke tawil wi kes tzˈetiˈ tran ri tijbˈij , ticheˈ , xcheˈ re .

(src)="b.MAT.4.8.1"> Di nuovo il diavolo lo condusse con sé sopra un monte altissimo e gli mostrò tutti i regni del mondo con la loro gloria e gli disse
(trg)="b.MAT.4.8.1"> Xpe chic man jbˈabˈal etzl , xcˈam chicbˈi Kakaj Jesús bˈa jun witz subˈlaj naj rakˈanebˈ y xcˈutbˈi chiwch juntir mak tilmit ri wiˈ wich ulew y juntir mak kustaklaj kelen ri wiˈ chiwch y xij re :

(src)="b.MAT.4.9.1"> « Tutte queste cose io ti darò , se , prostrandoti , mi adorerai »
(trg)="b.MAT.4.9.1"> In tanjachaˈ juntir li laj akˈbˈ wi atxucar chinwch y tacoj inkˈij , xcheˈ re Kakaj Jesús .

(src)="b.MAT.4.10.1"> Ma Gesù gli rispose : « Vattene , satana !
(src)="b.MAT.4.10.2"> Sta scritto : e a lui solo rendi culto »
(trg)="b.MAT.4.10.1"> Kakaj Jesús xij chic re man jbˈabˈal etzl : Jat jbˈabˈal etzl , elambˈi neri , jwiˈl li wuj re Lokˈlaj Jyolj Kakaj Dios tzˈibˈaliˈ jilonri : Nimirsaj jkˈij Akaj Dios ri Awajawl y xike rajwax tabˈan lawiˈ raj re tabˈan , ticheˈ , xcheˈ Kakaj Jesús re man jbˈabˈal etzl .

(src)="b.MAT.4.11.1"> Allora il diavolo lo lasciò ed ecco angeli gli si accostarono e lo servivano
(trg)="b.MAT.4.11.1"> Y man jbˈabˈal etzl xelbˈic , xcan jyeˈ Kakaj Jesús y xtawtak nicˈj anjl chi jtˈoˈic Kakaj Jesús .

(src)="b.MAT.4.12.1"> Avendo intanto saputo che Giovanni era stato arrestato , Gesù si ritirò nella Galile
(trg)="b.MAT.4.12.1"> Kakaj Jesús cuando xta jtaquil chi Juan Ajbˈanal Jaˈtiox xcojsajiˈ li cars , xkˈaj Galilea .

(src)="b.MAT.4.13.1"> e , lasciata Nazaret , venne ad abitare a Cafarnao , presso il mare , nel territorio di Zàbulon e di Nèftali
(trg)="b.MAT.4.13.1"> Cuando xtaw claˈ , taˈ xwaˈx Nazaret , re jiˈ xeˈ waˈxok Capernaúm , jun tilmit ri wiˈ chiˈ nimlaj alagun , chijcˈulel jluwrak yak rijajl Zabulón pach yak rijajl Neftalí .

(src)="b.MAT.4.14.1"> perché si adempisse ciò che era stato detto per mezzo del profeta Isaia
(trg)="b.MAT.4.14.1"> Jilonli xtaw chiwch ri xcan jtzˈibˈaj Isaías ri ajkˈasal Jyolj Kakaj Dios ojr cuando xij jilonri :

(src)="b.MAT.4.15.1"> Il paese di Zàbulon e il paese di Nèftali , sulla via del mare , al di là del Giordano , Galilea delle genti
(trg)="b.MAT.4.15.1"> Man jluwrak yak rijajl Zabulón pach man jluwrak yak rijajl Neftalí ri wiˈtak chˈakap re nimi jaˈ Jordán chiˈ nimlaj alagun re Galilea ri lamas wiˈtak yak maˈ rijajl taˈ Israel .

(src)="b.MAT.4.16.1"> il popolo immerso nelle tenebre ha visto una grande luce ; su quelli che dimoravano in terra e ombra di morte una luce si è levata
(trg)="b.MAT.4.16.1"> Mak cristian li ri wiˈtak li ukuˈmal , xcˈulaˈtakaˈ Jyolj Kakaj Dios chapcaˈ xkopaj ribˈ jun nimlaj kˈakˈ chibˈak .
(trg)="b.MAT.4.16.2"> Jilonli jun kˈakˈ xkopaj ribˈ chibˈak mak ri wiˈtak chapcaˈ li ukuˈmal jwiˈl jmacak , xcheˈ Isaías .

(src)="b.MAT.4.17.1"> Da allora Gesù cominciò a predicare e a dire : « Convertitevi , perché il regno dei cieli è vicino »
(trg)="b.MAT.4.17.1"> Cuando xtaw Kakaj Jesús Capernaúm , xoc chi jtijoj cristian re Jyolj Kakaj Dios , xij rechak : Qˈuex anoˈjak chiwch Kakaj Dios jwiˈl raquitzchak raj tijchol takon Kakaj Dios chibˈak cristian , xcheˈ rechak .

(src)="b.MAT.4.18.1"> Mentre camminava lungo il mare di Galilea vide due fratelli , Simone , chiamato Pietro , e Andrea suo fratello , che gettavano la rete in mare , poiché erano pescatori
(trg)="b.MAT.4.18.1"> Kakaj Jesús cuando tijin tiwoˈcot chiˈ nimlaj alagun re Galilea , xril jwich Simón ri tibˈijsaj Pedro re pach Andrés ri jkˈun .
(trg)="b.MAT.4.18.2"> Rechak ajchapaltak cartakaˈn , tijin tijtˈoj jcˈaatak re chapbˈi car li jaˈ .

(src)="b.MAT.4.19.1"> E disse loro : « Seguitemi , vi farò pescatori di uomini »
(trg)="b.MAT.4.19.1"> Kakaj Jesús xij rechak : Joˈtak chwij y in atincojaˈtakaˈ chi jtoquic cristian pire tioctak laj jkˈabˈ Kakaj Dios chapcaˈ jchapic car tabˈantak , xcheˈ rechak .

(src)="b.MAT.4.20.1"> Ed essi subito , lasciate le reti , lo seguirono
(trg)="b.MAT.4.20.1"> Rechak laj or xcan jyeˈ jcˈaatak re chapbˈi car y xeˈtak chirij Kakaj Jesús .

(src)="b.MAT.4.21.1"> Andando oltre , vide altri due fratelli , Giacomo di Zebedèo e Giovanni suo fratello , che nella barca insieme con Zebedèo , loro padre , riassettavano le reti ; e li chiamò
(trg)="b.MAT.4.21.1"> Kakaj Jesús xbˈen chicbˈi junquitz y xril chicbˈi jwichak quibˈ winak ri jkˈun ratz ribˈak , riˈtakaˈ Santiago pach Juan yak jcˈajol Zebedeo .
(trg)="b.MAT.4.21.2"> Rechak wiˈtak li jun barc pach jkajak tijin tijcˈojaj jcˈaatak re chapbˈi car .
(trg)="b.MAT.4.21.3"> Xpe Kakaj Jesús , xij rechak chi tibˈetak chirij .

(src)="b.MAT.4.22.1"> Ed essi subito , lasciata la barca e il padre , lo seguirono
(trg)="b.MAT.4.22.1"> Y laj or xcan jyeˈtak man barc pach jkajak y xeˈtak chirij Kakaj Jesús .

(src)="b.MAT.4.23.1"> Gesù andava attorno per tutta la Galilea , insegnando nelle loro sinagoghe e predicando la buona novella del regno e curando ogni sorta di malattie e di infermità nel popolo
(trg)="b.MAT.4.23.1"> Kakaj Jesús xwoˈcot lak juntir luwar re Galilea .
(trg)="b.MAT.4.23.2"> Xtijoj cristian lak sinagog .
(trg)="b.MAT.4.23.3"> Re xij tzilaj jtaquil rechak cristian chirij jtakon Kakaj Dios chibˈak cristian y xtzibˈsaj juntir jwich yajel ri wiˈ rechak .

(src)="b.MAT.4.24.1"> La sua fama si sparse per tutta la Siria e così condussero a lui tutti i malati , tormentati da varie malattie e dolori , indemoniati , epilettici e paralitici ; ed egli li guariva
(trg)="b.MAT.4.24.1"> Jtaquil chirij Kakaj Jesucristo xtawiˈ lak juntir luwar re Siria .
(trg)="b.MAT.4.24.2"> Xpetak cristian xcˈamtakch juntir ri yajtak re jaljojtak yajel , yak ri wiˈ cˈaxlaj yajel rechak , yak ri wiˈ etzl laj ranmak , yak ri wiˈ quiekˈekˈ rechak y yak ri siquirnak jtioˈjlak .
(trg)="b.MAT.4.24.3"> Juntir li xtzibˈsajtakaˈ jwiˈl Kakaj Jesús .

(src)="b.MAT.4.25.1"> E grandi folle cominciarono a seguirlo dalla Galilea , dalla Decàpoli , da Gerusalemme , dalla Giudea e da oltre il Giordano
(trg)="b.MAT.4.25.1"> Y subˈlaj cristian ri xpetak Galilea , Decápolis , Jerusalén , Judea y ri xpetak lak luwar ri wiˈtak chˈakap re nimi jaˈ Jordán xambˈertak chirij Kakaj Jesús .

(src)="b.MAT.5.1.1"> Vedendo le folle , Gesù salì sulla montagna e , messosi a sedere , gli si avvicinarono i suoi discepoli
(trg)="b.MAT.5.1.1"> Xril Kakaj Jesús chi subˈlaj cristian xmulbˈaˈ ribˈak chirij , xjaw wich witz , claˈ xcubˈar y yak ajtijol ribˈak chirij xjutuntak chijcˈulel .

(src)="b.MAT.5.2.1"> Prendendo allora la parola , li ammaestrava dicendo
(trg)="b.MAT.5.2.1"> Y re xoc chi jtijojcak , xij rechak :

(src)="b.MAT.5.3.1"> « Beati i poveri in spirito , perché di essi è il regno dei cieli
(trg)="b.MAT.5.3.1"> Tzi rechak yak cristian ri tijchomorsajtak chi tichoconiˈ Kakaj Dios jwiˈlak , jwiˈlke li rechak tina octakna laj jkˈabˈ Kakaj Dios pire titakon chibˈak .

(src)="b.MAT.5.4.1"> Beati gli afflitti , perché saranno consolati
(trg)="b.MAT.5.4.1"> Tzi rechak yak cristian ri tibˈisontak jwiˈl jmacak , jwiˈl Kakaj Dios tina jyeˈna jcowil ranmak .

(src)="b.MAT.5.5.1"> Beati i miti , perché erediteranno la terra
(trg)="b.MAT.5.5.1"> Tzi rechak yak cristian ri taˈ tijchomorsaj laj ranmak chi nimiˈ jkˈijak , jwiˈl tina yeˈsajna man ulew rechak jwiˈl Kakaj Dios ri bˈil jwiˈl .

(src)="b.MAT.5.6.1"> Beati quelli che hanno fame e sete della giustizia , perché saranno saziati
(trg)="b.MAT.5.6.1"> Tzi rechak yak cristian ri xike bˈesal ranmak chi jbˈanic lawiˈ raj Kakaj Dios trantak chapcaˈ jun cristian ri wiˈ wiˈjal re y chekej chiˈ re , jwiˈl tina tawna chiwch juntir ri bˈesal ranmak chirij .

(src)="b.MAT.5.7.1"> Beati i misericordiosi , perché troveranno misericordia
(trg)="b.MAT.5.7.1"> Tzi rechak yak cristian ri tiiliwtak cˈur jwichak cristian , jwiˈl rechak tina ilsajna cˈur jwichak jwiˈl Kakaj Dios .

(src)="b.MAT.5.8.1"> Beati i puri di cuore , perché vedranno Dio
(trg)="b.MAT.5.8.1"> Tzi rechak yak cristian ri sucˈul ranmak chiwch Kakaj Dios , jwiˈl rechak tina riltakna jwich Kakaj Dios .

(src)="b.MAT.5.9.1"> Beati gli operatori di pace , perché saranno chiamati figli di Dio
(trg)="b.MAT.5.9.1"> Tzi rechak yak cristian ri tijtoctak nen trantak pire tiwaˈx utzil chijxoˈlak riqˈuilak cristian , jwiˈl Kakaj Dios tina jbˈijna chirijak chi ralcˈwaltakaˈn .

(src)="b.MAT.5.10.1"> Beati i perseguitati per causa della giustizia , perché di essi è il regno dei cieli
(trg)="b.MAT.5.10.1"> Tzi rechak yak ri tibˈansaj cˈax rechak jwiˈl jbˈanic lawiˈ raj Kakaj Dios trantak , jwiˈl tina octakna laj jkˈabˈ Kakaj Dios pire titakon chibˈak .