# hi/Hindi.xml.gz
# wo/Wolof-NT.xml.gz


(src)="b.MAT.1.1.1"> इब्राहीम की सन्तान , दाऊद की सन्तान , यीशु मसीह की वंशावली ।
(trg)="b.MAT.1.1.1"> Lii mooy cosaanu Yeesu Kirist , sëtu Daawuda , sëtu Ibraayma .

(src)="b.MAT.1.2.1"> इब्राहीम से इसहाक उत्पन्न हुआ ; इसहाक से याकूब उत्पन्न हुआ ; और याकूब से यहूदा और उसके भाई उत्पन्न हुए ।
(trg)="b.MAT.1.2.1"> Ibraayma moo jur Isaaxa ; Isaaxa jur Yanqóoba ; Yanqóoba jur Yuda ak i doomi baayam ;

(src)="b.MAT.1.3.1"> यहूदा से फिरिस , और यहूदा और तामार से जोरह उत्पन्न हुए ; और फिरिस से हिद्दॊन उत्पन्न हुआ , और हिद्दॊन से एराम उत्पन्न हुआ ।
(trg)="b.MAT.1.3.1"> Yuda , Fares ak Sara ci Tamar ; Fares Esrom , miy baayu Aram ;

(src)="b.MAT.1.4.1"> और एराम से अम्मीनादाब उत्पन्न हुआ ; और अम्मीनादाब से नहशोन और नहशोन से सलमोन उत्पन्न हुआ ।
(trg)="b.MAT.1.4.1"> Aram Aminadab ; Aminadab Naason ; Naason Salmon ;

(src)="b.MAT.1.5.1"> और सलमोन और राहब से बोअज उत्पन्न हुआ । और बोअज और रूत से ओबेद उत्पन्न हुआ ; और ओबेद से यिशै उत्पन्न हुआ ।
(trg)="b.MAT.1.5.1"> Salmon jur ci Raxab doom ju tudd Bowas ; Bowas am ak Ruut Obedd ; Obedd jur Yese ,

(src)="b.MAT.1.6.1"> और यिशै से दाऊद राजा उत्पन्न हुआ । ।
(trg)="b.MAT.1.6.1"> miy baayu buur bi Daawuda .
(trg)="b.MAT.1.6.2"> Daawuda moo jur Suleymaan ci ki nekkoon jabari Uri ;

(src)="b.MAT.1.7.1"> और दाऊद से सुलैमान उस स्त्री से उत्पन्न हुआ जो पहिले उरिरयाह की पत्नी थी ।
(trg)="b.MAT.1.7.1"> Suleymaan jur Robowam ; Robowam Abiya ; Abiya Asaf ;

(src)="b.MAT.1.8.1"> और सुलैमान से रहबाम उत्पन्न हुआ ; और रहबाम से अबिरयाह उत्पन्न हुआ ; और अबिरयाह से आसा उत्पन्न हुआ ; और आसा से यहोशफात उत्पन्न हुआ ; और यहोशाफात से योराम उत्पन्न हुआ , और योराम से उज्जियाह उत्पन्न हुआ ।
(trg)="b.MAT.1.8.1"> Asaf Yosafat ; Yosafat Yoram , miy baayu Osiyas ;

(src)="b.MAT.1.9.1"> और उज्जियाह से योताम उत्पन्न हुआ ; और योताम से आहाज उत्पन्न हुआ ; और आहाज से हिजकिरयाह उत्पन्न हुआ ।
(trg)="b.MAT.1.9.1"> Osiyas jur Yowatam ; Yowatam Akas , miy baayu Esekiyas ;

(src)="b.MAT.1.10.1"> और हिजिकिरयाह से मनश्शिह उत्पन्न हुआ । और मनश्शिह से आमोन उत्पन्न हुआ ; और आमोन से योशिरयाह उत्पन्न हुआ ।
(trg)="b.MAT.1.10.1"> Esekiyas Manase ; Manase Amon ; Amon Yosiyas ;

(src)="b.MAT.1.11.1"> और बन्दी होकर बाबूल जाने के समय में योशिरयाह से यकुन्याह , और उस के भाई उत्पन्न हुए । ।
(trg)="b.MAT.1.11.1"> Yosiyas jur Yekoñas ak i doomi baayam ca jamono , ja ñu defe Yawut ya jaam , yóbbu leen Babilon .

(src)="b.MAT.1.12.1"> बन्दी होकर बाबुल पहुंचाए जाने के बाद यकुन्याह से शालतिएल उत्पन्न हुआ ; और शालतिएल से जरूब्बाबिल उत्पन्न हुआ ।
(trg)="b.MAT.1.12.1"> Ba ñu leen yóbboo ca Babilon , Yekoñas jur Salacel ; Salacel Sorobabel ,

(src)="b.MAT.1.13.1"> और जरूब्बाबिल से अबीहूद उत्पन्न हुआ , और अबीहूद से इल्याकीम उत्पन्न हुआ ; और इल्याकीम से अजोर उत्पन्न हुआ ।
(trg)="b.MAT.1.13.1"> miy baayu Abiyudd ; Abiyudd Eliyakim ; Eliyakim Asor ;

(src)="b.MAT.1.14.1"> और अजोर से सदोक उत्पन्न हुआ ; और सदोक से अखीम उत्पन्न हुआ ; और अखीम से इलीहूद उत्पन्न हुआ ।
(trg)="b.MAT.1.14.1"> Asor Sadog ; Sadog Akim ; Akim Eliyudd ;

(src)="b.MAT.1.15.1"> और इलीहूद से इलियाजार उत्पन्न हुआ ; और इलियाजर से मत्तान उत्पन्न हुआ ; और मत्तान से याकूब उत्पन्न हुआ ।
(trg)="b.MAT.1.15.1"> Eliyudd Eleyasar ; Eleyasar Matan , miy baayu Yanqóoba ;

(src)="b.MAT.1.16.1"> और याकूब से यूसुफ उत्पन्न हुआ ; जो मरियम का पति था जिस से यीशु जो मसीह कहलाता है उत्पन्न हुआ । ।
(trg)="b.MAT.1.16.1"> Yanqóoba nag moo jur Yuusufa jëkkëru Maryaama ; te ci Maryaama la Yeesu , mi ñuy wax Kirist , juddoo .

(src)="b.MAT.1.17.1"> इब्राहीम से दाऊद तक सब चौदह पीढ़ी हुई और दाऊद से बाबुल को बन्दी होकर पहुंचाए जाने तक चौदह पीढ़ी और बन्दी होकर बाबुल को पहुंचाए जाने के समय से लेकर मसीह तक चौदह पीढ़ी हुई । ।
(trg)="b.MAT.1.17.1"> Mboolem giir googu nag , la dale ca Ibraayma ba ca Daawuda , fukk lañu ak ñeent ; la dale ca Daawuda ba ca njaam ga ca Babilon , fukk lañu ak ñeent ; la dale njaam ga ca Babilon ba ci Kirist , fukk lañu ak ñeent .

(src)="b.MAT.1.18.1"> अब यीशु मसीह का जन्म इस प्रकार से हुआ , कि जब उस की माता मरियम की मंगनी यूसुफ के साथ हो गई , तो उन के इकट्ठे होने के पहिले से वह पवित्रा आत्मा की ओर से गर्भवती पाई गई ।
(trg)="b.MAT.1.18.1"> Nii la Yeesu Kirist juddoo .
(trg)="b.MAT.1.18.2"> Bi ñu mayee Maryaama ndeyam Yuusufa , waaye laata ñoo ànd , gis nañu ne dafa ëmb ci kàttanu Xel mu Sell mi .

(src)="b.MAT.1.19.1"> सो उसके पति यूसुफ ने जो धर्मी था और उसे बदनाम करना नहीं चाहता था , उसे चुपके से त्याग देने की मनसा की ।
(trg)="b.MAT.1.19.1"> Yuusufa jëkkëram nag , nekkoon na nit ku jub te bëggu ko woon a weer .
(trg)="b.MAT.1.19.2"> Mu nar a xàccook moom ci sutura .

(src)="b.MAT.1.20.1"> जब वह इन बातों के सोच ही में था तो प्रभु का स्वर्गदूत उसे स्वप्न में दिखाई देकर कहने लगा ; हे यूसुफ दाऊद की सन्तान , तू अपनी पत्नी मरियम को अपने यहां ले आने से मत डर ; क्योंकि जो उसके गर्भ में है , वह पवित्रा आत्मा की ओर से है ।
(trg)="b.MAT.1.20.1"> Waaye bi muy xalaat ci loolu , benn malaakam Boroom bi daldi ko feeñu ci gént ne ko : « Yaw Yuusufa , sëtu Daawuda , bul ragal a yeggali Maryaama sa jabar , ndaxte doom ji mu ëmb , ci Xel mu Sell mi la jóge .

(src)="b.MAT.1.21.1"> वह पुत्रा जनेगी और तू उसका नाम यीशु रखना ; क्योंकि वह अपने लोगों का उन के पापों से उद्वार करेगा ।
(trg)="b.MAT.1.21.1"> Dina jur doom ju góor ; na nga ko tudde Yeesu , ndaxte moo di kiy musal xeetam ci seeni bàkkaar . »

(src)="b.MAT.1.22.1"> यह सब कुछ इसलिये हुआ कि जो वचन प्रभु ने भविष्यद्वक्ता के द्वारा कहा था ; वह पूरा हो ।
(trg)="b.MAT.1.22.1"> Loolu lépp xewoon na , ngir amal li Boroom bi wax , jaarale ko cib yonent , bi mu naan :

(src)="b.MAT.1.23.1"> कि , देखो एक कुंवारी गर्भवती होगी और एक पुत्रा जनेगी और उसका नाम इम्मानुएल रखा जाएगा जिस का अर्थ यह है " परमेश्वर हमारे साथ " ।
(trg)="b.MAT.1.23.1"> « Janq bi dina ëmb , jur doom ju góor , ñu tudde ko Emanuwel , » liy tekki « Yàlla ganesi na nu . »

(src)="b.MAT.1.24.1"> सो यूसुफ नींद से जागकर प्रभु के दूत की आज्ञा अनुसार अपनी पत्नी को अपने यहां ले आया ।
(trg)="b.MAT.1.24.1"> Noonu Yuusufa yeewu , yeggali jabaram , na ko ko malaakam Boroom bi sante woon .

(src)="b.MAT.1.25.1"> और जब तक वह पुत्रा न जनी तब तक वह उसके पास न गया : और उस ने उसका नाम यीशु रखा । ।
(trg)="b.MAT.1.25.1"> Waaye àndul ak moom , ba kera mu mucc , jur doom ju góor ; mu tudde ko Yeesu .

(src)="b.MAT.2.1.1"> हेरोदेस राजा के दिनों में जब यहूदिया के बैतलहम में यीशु का जन्म हुआ , तो देखो , पूर्व से कई ज्योतिषी यरूशलेम में आकर पूछने लगे ।
(trg)="b.MAT.2.1.1"> Bi nga xamee ne Yeesu juddu na ci Betleyem ci diiwaanu Yude , amoon na ay boroom xam-xam , ñu jóge penku , ñëw Yerusalem .
(trg)="b.MAT.2.1.2"> Booba , ci jamonoy buur bi Erodd la woon .

(src)="b.MAT.2.2.1"> कि यहूदियों का राजा जिस का जन्म हुआ है , कहां है ? क्योंकि हम ने पूर्व में उसका तारा देखा है और उस को प्रणाम करने आए हैं ।
(trg)="b.MAT.2.2.1"> Ñu ne : « Ana buur bi juddul Yawut yi ?
(trg)="b.MAT.2.2.2"> Ndaxte gis nanu biddiiwam ci penku te ñëw nanu ngir màggal ko . »

(src)="b.MAT.2.3.1"> यह सुनकर हेरोदेस राजा और उसके साथ सारा यरूशलेम घबरा गया ।
(trg)="b.MAT.2.3.1"> Bi ko Erodd buur ba déggee , mu daldi jaaxle , moom ak waa Yerusalem gépp .

(src)="b.MAT.2.4.1"> और उस ने लोगों के सब महायाजकों और शास्त्रियों को इकट्ठे करके उन से पूछा , कि मसीह का जन्म कहाँ होना चाहिए ?
(trg)="b.MAT.2.4.1"> Mu woolu nag saraxalekat yu mag yépp ak xutbakati xeet wa , laaj leen fu Almasi bi , maanaam Kirist , war a juddoo .

(src)="b.MAT.2.5.1"> उन्हों ने उस से कहा , यहूदिया के बैतलहम में ; क्योंकि भविष्यद्वक्ता के द्वारा यों लिखा है ।
(trg)="b.MAT.2.5.1"> Ñu ne ko : « Ca Betleyem ci diiwaanu Yude , ndaxte lii lañu bind jaarale ko cib yonent :

(src)="b.MAT.2.6.1"> कि हे बैतलहम , जो यहूदा के देश में है , तू किसी रीति से यहूदा के अधिकारियों में सब से छोटा नहीं ; क्योंकि तुझ में से एक अधिपति निकलेगा , जो मेरी प्रजा इस्राएल की रखवाली करेगा ।
(trg)="b.MAT.2.6.1"> “ Yaw Betleyem ci diiwaanu Yude , du yaw yaa yées ci njiiti Yude , ndaxte ci yaw la njiit di génne , kiy sàmm Israyil sama xeet . ” »

(src)="b.MAT.2.7.1"> तब हेरोदेस ने ज्योतिषियों को चुपके से बुलाकर उन से पूछा , कि तारा ठीक किस समय दिखाई दिया था ।
(trg)="b.MAT.2.7.1"> Ci kaw loolu Erodd woolu ci kumpa boroom xam-xam ya , di leen ceddowu , ngir xam bu wóor kañ la biddiiw bi feq .

(src)="b.MAT.2.8.1"> और उस ने यह कहकर उन्हें बैतलहम भेजा , कि जाकर उस बालक के विषय में ठीक ठीक मालूम करो और जब वह मिल जाए तो मुझे समाचार दो ताकि मैं भी आकर उस को प्रणाम करूं ।
(trg)="b.MAT.2.8.1"> Noonu mu yebal leen Betleyem naan : « Demleen fa , seet bu wóor mbirum xale ba .
(trg)="b.MAT.2.8.2"> Bu ngeen ci amee lu wóor nag , ngeen xamal ma ko , ngir man itam ma dem màggal ko . »

(src)="b.MAT.2.9.1"> वे राजा की बात सुनकर चले गए , और देखो , जो तारा उन्हों ने पूर्व में देखा था , वह उन के आगे आगे चला , और जंहा बालक था । उस जगह के ऊपर पंहुचकर ठहर गया । ।
(trg)="b.MAT.2.9.1"> Ba ñu dégloo buur ba nag , ñu dem .
(trg)="b.MAT.2.9.2"> Te biddiiw , ba ñu gisoon ca penku ba , ne tell jiite leen , ba àgg , tiim fa xale ba nekk .

(src)="b.MAT.2.10.1"> उस तारे को देखकर वे अति आनन्दित हुए ।
(trg)="b.MAT.2.10.1"> Ba ñu gisee biddiiw ba nag , ñu am mbég mu réy-a-réy .

(src)="b.MAT.2.11.1"> और उस घर में पहुंचकर उस बालक को उस की माता मरियम के साथ देखा , और मुंह के बल गिरकर उसे प्रणाम किया ; और अपना अपना थैला खोलकर उसे सोना , और लोहबान , और गन्धरस की भेंट चढ़ाई ।
(trg)="b.MAT.2.11.1"> Ñu dugg ca kër ga , gis xale ba ak Maryaama ndeyam , ñu daldi sukk , di ko màggal .
(trg)="b.MAT.2.11.2"> Ñu ubbi seeni boyetu alal , may ko wurus ak cuuraay ak ndàbb lu xeeñ lu ñuy wax miir .

(src)="b.MAT.2.12.1"> और स्वप्न में यह चितौनी पाकर कि हेरोदेस के पास फिर न जाना , वे दूसरे मार्ग से होकर अपने देश को चले गए । ।
(trg)="b.MAT.2.12.1"> Bi ñu ko defee Yàlla artu na leen ci biir gént , ñu bañ a dellu ca Erodd .
(trg)="b.MAT.2.12.2"> Noonu ñu jaar weneen yoon , ñibbi seen réew .

(src)="b.MAT.2.13.1"> उन के चले जाने के बाद देखो , प्रभु के एक दूत ने स्वप्न में यूसुफ को दिखाई देकर कहा , उठ ; उस बालक को और उस की माता को लेकर मि देश को भाग जा ; और जब तक मैं तुझ से न कहूं , तब तक वही रहना ; क्योंकि हेरोदेस इस बालक को ढूंढ़ने पर है कि उसे मरवा डाले ।
(trg)="b.MAT.2.13.1"> Bi nga xamee ne boroom xam-xam ya ñibbi nañu , benn malaakam Boroom bi feeñu Yuusufa ci gént ne ko : « Erodd mu ngi ci tànki wut xale bi , ngir rey ko ; jógal nag , jël xale bi ak ndeyam te nga daw jëm Misra , toog fa , ba kera ma koy wax . »

(src)="b.MAT.2.14.1"> वह रात ही को उठकर बालक और उस की माता को लेकर मि को चल दिया ।
(trg)="b.MAT.2.14.1"> Yuusufa nag jóg , jël xale ba ak ndeyam , làquji Misra ca guddi ga .

(src)="b.MAT.2.15.1"> और हेरोदेस के मरने तक वहीं रहा ; इसलिये कि वह वचन जो प्रभु ने भविष्यद्वक्ता के द्वारा कहा था कि मैं ने अपने पुत्रा को मि से बुलाया पूरा हो ।
(trg)="b.MAT.2.15.1"> Mu toog fa , ba Erodd faatu .
(trg)="b.MAT.2.15.2"> Noonu am li Boroom bi waxoon jaarale ko cib yonent , bi mu naan : « Woo naa sama doom , mu génn Misra . »

(src)="b.MAT.2.16.1"> जब हेरोदेस ने यह देखा , कि ज्योतिषियों ने मेरे साथ ठट्ठा किया है , तब वह क्रोध से भर गया ; और लोगों को भेजकर ज्योतिषियों से ठीक ठीक पूछे हुए समय के अनुसार बैतलहम और उसके आस पास के सब लड़कों को जो दो वर्ष के , वा उस से छोटे थे , मरवा डाला ।
(trg)="b.MAT.2.16.1"> Bi Erodd gisee nag , ne boroom xam-xam ya nax nañu ko , mu daldi mer lool .
(trg)="b.MAT.2.16.2"> Mu santaane ñu dugg ca Betleyem ak la ko wër , rey xale yu góor ya fa am ñaari at jëm suuf , mengook jamono , ja ko boroom xam-xam ya waxoon .

(src)="b.MAT.2.17.1"> तब जो वचन यिर्मयाह भविष्यद्वक्ता के द्वारा कहा गया था , वह पूरा हुआ ,
(trg)="b.MAT.2.17.1"> Booba am la ñu waxoon jaarale ko ci yonent Yàlla Yeremi , bi mu naan :

(src)="b.MAT.2.18.1"> कि रामाह में एक करूण- नाद सुनाई दिया , रोना और बड़ा विलाप , राहेल अपने बालकों के लिये रो रही थी , और शान्त होना न चाहती थी , क्योंकि वे हैं नहीं । ।
(trg)="b.MAT.2.18.1"> « Baat jib na ci Rama , ay jooy ak yuux gu réy , Rasel mooy jooy ay doomamte bëggul kenn dëfël ko , ndaxte saay nañu . »

(src)="b.MAT.2.19.1"> हेरोदेस के मरने के बाद देखो , प्रभु के दूत ने मि में यूसुफ को स्वप्न में दिखाई देकर कहा ।
(trg)="b.MAT.2.19.1"> Bi nga xamee ne Erodd faatu na , benn malaakam Boroom bi feeñu Yuusufa ci gént ca Misra ,

(src)="b.MAT.2.20.1"> कि उठ , बालक और उस की माता को लेकर इस्राएल के देश में चला जा ; क्योंकि जो बालक के प्राण लेना चाहते थे , वे मर गए ।
(trg)="b.MAT.2.20.1"> ne ko : « Ñi doon wut a rey xale ba dee nañu ; jógal nag , jël xale bi ak ndeyam te nga dellu Israyil . »

(src)="b.MAT.2.21.1"> वह उठा , और बालक और उस की माता को साथ लेकर इस्राएल के देश में आया ।
(trg)="b.MAT.2.21.1"> Yuusufa jóg nag , jël xale ba ak ndeyam , dellu Israyil .

(src)="b.MAT.2.22.1"> परन्तु यह सुनकर कि अरखिलाउस अपने पिता हेरोदेस की जगह यहूदिया पर राज्य कर रहा है , वहां जाने से डरा ; और स्वप्न में चितौनी पाकर गलील देश में चला गया ।
(trg)="b.MAT.2.22.1"> Waaye bi mu déggee ne , Arkelawus moo donn Erodd baayam ca nguuru Yude , mu ragal faa dem .
(trg)="b.MAT.2.22.2"> Yàlla artu ko nag ci gént , mu daldi dem diiwaanu Galile .

(src)="b.MAT.2.23.1"> और नासरत नाम नगर में जा बसा ; ताकि वह वचन पूरा हो , जो भविष्यद्वक्ताओं के द्वारा कहा गया था , कि वह नासरी कहलाएगा । ।
(trg)="b.MAT.2.23.1"> Mu ñëw nag dëkk ci dëkk bu ñuy wax Nasaret .
(trg)="b.MAT.2.23.2"> Noonu am la ñu waxoon ca xale ba , jaarale ko ca yonent ya , bi ñu naan : « Dees na ko tudde Nasaréen . »

(src)="b.MAT.3.1.1"> उन दिनों में यूहन्ना बपतिस्मा देनेवाला आकर यहूदिया के जंगल में यह प्रचार करने लगा । कि
(trg)="b.MAT.3.1.1"> Ca jamono jooja Yaxya feeñoon na , di waare ca màndiŋu Yude .

(src)="b.MAT.3.2.1"> मन फिराओ ; क्योंकि स्वर्ग का राज्य निकट आ गया है ।
(trg)="b.MAT.3.2.1"> Nii la doon waaree : « Tuubleen seeni bàkkaar , ndaxte nguuru Yàlla Aji Kawe ji jege na . »

(src)="b.MAT.3.3.1"> यह वही है जिस की चर्चा यशायाह भविष्यद्वक्ता के द्वारा की गई कि जंगल में एक पुकारनेवाले का शब्द हो रहा है , कि प्रभु का मार्ग तैयार करो , उस की सड़कें सीधी करो ।
(trg)="b.MAT.3.3.1"> Yaxya mooy ki ñu doon wax jaarale ko ci yonent Yàlla Esayi , bi mu naan : « Am na baat buy xaacu ca màndiŋ ma ne : “ Xàll-leen yoonu Boroom bi , jubal-leen fi muy jaar . ” »

(src)="b.MAT.3.4.1"> यह यूहन्ना ऊंट के रोम का वस्त्रा पहिने था , और अपनी कमर में चमड़े का पटुका बान्धे हुए था , और उसका भोजन टिडि्डयां और बनमधु था ।
(trg)="b.MAT.3.4.1"> Yaxya nag mu ngi soloon mbubb mu ñu ràbbe kawaru giléem , takk geñog der ci ndiggam .
(trg)="b.MAT.3.4.2"> Ay njéeréer la doon dunde ak lem .

(src)="b.MAT.3.5.1"> तब यरूशलेम के और सारे यहूदिया के , और यरदन के आस पास के सारे देश के लोग उसके पास निकल आए ।
(trg)="b.MAT.3.5.1"> Noonu ñépp génn jëm ci moom , ñi dëkk Yerusalem ak diiwaanu Yude , ak waa dexu Yurdan .

(src)="b.MAT.3.6.1"> और अपने अपने पापों को मानकर यरदन नदी में उस से बपतिस्मा लिया ।
(trg)="b.MAT.3.6.1"> Ñu nangu seeni bàkkaar , Yaxya sóob leen ca dexu Yurdan .

(src)="b.MAT.3.7.1"> जब उस ने बहुतेरे फरीसियों और सदूकियों को बपतिस्मा के लिये अपने पास आते देखा , तो उन से कहा , कि हे सांप के बच्चों तुम्हें किस ने जता दिया , कि आनेवाले क्रोध से भागो ?
(trg)="b.MAT.3.7.1"> Noonu ay Farisen ak ay Sadusen yu bare ñëw ci Yaxya , ngir mu sóob leen ñoom itam ca dex ga .
(trg)="b.MAT.3.7.2"> Waaye bi leen Yaxya gisee , mu ne leen : « Yéen ñi fees ak daŋar mel ni ay co , ku leen artu , ngeen daw merum Yàlla mi nar a wàcc ?

(src)="b.MAT.3.8.1"> सो मन फिराव के योग्य फल लाओ ।
(trg)="b.MAT.3.8.1"> Jëfeleen nag ni ñu tuub seeni bàkkaar ,

(src)="b.MAT.3.9.1"> और अपने अपने मन में यह न सोचो , कि हमारा पिता इब्राहीम है ; क्योंकि मैं तुम से कहता हूं , कि परमेश्वर इन पत्थरों से इब्राहीम के लिये सन्तान उत्पन्न कर सकता है ।
(trg)="b.MAT.3.9.1"> te buleen wax ci seen xel naan : “ Nun daal doomi Ibraayma lanu , ” ndaxte maa ngi leen koy wax , Yàlla man na sàkkal Ibraayma ay doom ci doj yii .

(src)="b.MAT.3.10.1"> और अब कुल्हाड़ा पेड़ों की जड़ पर रखा हुआ है , इसलिये जो जो पेड़ अच्छा फल नहीं लाता , वह काटा और आग में झोंका जाता है ।
(trg)="b.MAT.3.10.1"> Sémmiñ wi tiim na reeni garab yi .
(trg)="b.MAT.3.10.2"> Garab nag gu meññul doom yu baax , dees na ko gor , sànni ko ci safara si .

(src)="b.MAT.3.11.1"> मैं तो पानी से तुम्हें मन फिराव का बपतिस्मा देता हूं , परन्तु जो मेरे बाद आनेवाला है , वह मुझ से शक्तिशाली है ; मैं उस की जूती उठाने के योग्य नहीं , वह तुम्हें पवित्रा आत्मा और आग से बपतिस्मा देगा ।
(trg)="b.MAT.3.11.1"> Man maa ngi leen di sóob ci ndox , ci lu ànd ak tuub seeni bàkkaar .
(trg)="b.MAT.3.11.2"> Waaye kiy ñëw sama gannaaw moo ma ëpp kàttan , ba yeyoowuma koo yóbbul sax ay dàllam .
(trg)="b.MAT.3.11.3"> Kooku dina leen sóob ci Xel mu Sell mi ak safara .

(src)="b.MAT.3.12.1"> उसका सूप उस के हाथ में है , और वह अपना खलिहान अच्छी रीति से साफ करेगा , और अपने गेहूं को तो खत्ते में इकट्ठा करेगा , परन्तु भूसी को उस आग में जलाएगा जो बुझने की नहीं । ।
(trg)="b.MAT.3.12.1"> Layoom mu ngi ci loxoom , ngir jéri dàgga ja , ba mu set ; pepp ma dina ko def ca sàq ma , waaye xatax ba dina ko lakk ci safara su dul fey mukk . »

(src)="b.MAT.3.13.1"> उस समय यीशु मसीह गलील से यरदन के किनारे पर यूहन्ना के पास उस से बपतिस्मा लेने आया ।
(trg)="b.MAT.3.13.1"> Booba Yeesu jóge Galile , ñëw ngir Yaxya sóob ko ca dexu Yurdan .

(src)="b.MAT.3.14.1"> परन्तु यूहन्ना यह कहकर उसे रोकने लगा , कि मुझे तेरे हाथ से बपतिस्मा लेने की आवश्यक्ता है , और तू मेरे पास आया है ?
(trg)="b.MAT.3.14.1"> Waaye Yaxya gàntu ko ne : « Man maa soxla , nga sóob ma ci ndox , te yaa ngi ñëw ci man ! »

(src)="b.MAT.3.15.1"> यीशु ने उस को यह उत्तर दिया , कि अब तो ऐसा ही होने दे , क्योंकि हमें इसी रीति से सब धार्मिकता को पूरा करना उचित है , तब उस ने उस की बात मान ली ।
(trg)="b.MAT.3.15.1"> Yeesu tontu ko : « Bàyyil noonu , ndaxte war nanoo mottali lépp lu jub . »
(trg)="b.MAT.3.15.2"> Noonu Yaxya nangu .

(src)="b.MAT.3.16.1"> और यीशु बपतिस्मा लेकर तुरन्त पानी में से ऊपर आया , और देखो , उसके लिये आकाश खुल गया ; और उस ने परमेश्वर के आत्मा को कबूतर की नाई उतरते और अपने ऊपर आते देखा ।
(trg)="b.MAT.3.16.1"> Bi ko Yaxya sóobee ca dex ga , Yeesu génn .
(trg)="b.MAT.3.16.2"> Ca saa sa asamaan yi daldi ubbiku , te Yaxya gis Xelum Yàlla wàcc ci melow pitax , ñëw ci kaw Yeesu .

(src)="b.MAT.3.17.1"> और देखो , यह आकाशवाणी हुई , कि यह मेरा प्रिय पुत्रा है , जिस से मैं अत्यन्त प्रसन्न हूं । ।
(trg)="b.MAT.3.17.1"> Te baat bu jóge asamaan dégtu ne : « Kii mooy sama Doom ji ma bëgg ; ci moom laa ame bànneex . »

(src)="b.MAT.4.1.1"> तब उस समय आत्मा यीशु को जंगल में ले गया ताकि इब्लीस से उस की परीक्षा हो ।
(trg)="b.MAT.4.1.1"> Bi loolu amee Xelum Yàlla yóbbu Yeesu ca màndiŋ ma , ngir mu jànkoonte ak fiiri Seytaane .

(src)="b.MAT.4.2.1"> वह चालीस दिन , और चालीस रात , निराहार रहा , अन्त में उसे भूख लगी ।
(trg)="b.MAT.4.2.1"> Yeesu nekk fa te lekkul ñeent-fukki bëccëg ak ñeent-fukki guddi , door a xiif .

(src)="b.MAT.4.3.1"> तब परखनेवाले ने पास आकर उस से कहा , यदि तू परमेश्वर का पुत्रा है , तो कह दे , कि ये पत्थर रोटियां बन जाएं ।
(trg)="b.MAT.4.3.1"> Noonu fiirkat bi ñëw ci moom ne ko : « Boo dee Doomu Yàlla , santal doj yii , ñu nekk mburu . »

(src)="b.MAT.4.4.1"> उस ने उत्तर दिया ; कि लिखा है कि मनुष्य केवल रोटी ही से नहीं , परन्तु हर एक वचन से जो परमेश्वर के मुख से निकलता है जीवित रहेगा ।
(trg)="b.MAT.4.4.1"> Waaye Yeesu tontu ko ne : « Mbind mi nee na : “ Nit du dunde mburu rekk , waaye itam gépp kàddu gu génne ci gémmiñug Yàlla . ” »

(src)="b.MAT.4.5.1"> तब इब्लीस उसे पवित्रा नगर में ले गया और मन्दिर के कंगूरे पर खड़ा किया ।
(trg)="b.MAT.4.5.1"> Bi mu waxee loolu , Seytaane yóbbu ko ca dëkk bu sell ba , teg ko ca njobbaxtalu kër Yàlla ga .

(src)="b.MAT.4.6.1"> और उस से कहा यदि तू परमेश्वर का पुत्रा है , तो अपने आप को नीचे गिरा दे ; क्योंकि लिखा है , कि वह तेरे विषय में अपने स्वर्गदूतों को आज्ञा देगा ; और वे तुझे हाथों हाथ उठा लेंगे ; कहीं ऐसा न हो कि तेरे पांवों में पत्थर से ठेस लगे ।
(trg)="b.MAT.4.6.1"> Mu ne ko : « Boo dee Doomu Yàlla , tëbal ci suuf , ndaxte Mbind mi nee na : “ Dina jox ay malaakaam ndigal ci sa mbir , ñu leewu la ci seeni loxo , ngir nga bañ a fakkastalu ciw doj . ” »

(src)="b.MAT.4.7.1"> यीशु ने उस से कहा ; यह भी लिखा है , कि तू प्रभु अपने परमेश्वर की परीक्षा न कर ।
(trg)="b.MAT.4.7.1"> Yeesu tontu ko : « Bind nañu it ne : “ Bul diiŋat Yàlla , sa Boroom . ” »

(src)="b.MAT.4.8.1"> फिर शैतान उसे एक बहुत ऊंचे पहाड़ पर ले गया और सारे जगत के राज्य और उसका विभव दिखाकर
(trg)="b.MAT.4.8.1"> Gannaaw loolu Seytaane yóbbu ko ci kaw tund wu kawe lool , won ko réewi àddina yépp ak seeni ndam .

(src)="b.MAT.4.9.1"> उस से कहा , कि यदि तू गिरकर मुझे प्रणाम करे , तो मैं यह सब कुछ तुझे दे दूंगा ।
(trg)="b.MAT.4.9.1"> Mu ne ko : « Lii lépp dinaa la ko may , boo sukkee màggal ma . »

(src)="b.MAT.4.10.1"> तब यीशु ने उस से कहा ; हे शैतान दूर हो जा , क्योंकि लिखा है , कि तू प्रभु अपने परमेश्वर को प्रणाम कर , और केवल उसी की उपासना कर ।
(trg)="b.MAT.4.10.1"> Waaye Yeesu tontu ko : « Sore ma Seytaane , ndaxte Mbind mi nee na : “ Nanga màggal Yàlla sa Boroom , te jaamu ko moom rekk . ” »

(src)="b.MAT.4.11.1"> तब शैतान उसके पास से चला गया , और देखो , स्वर्गदूत आकर उस की सेवा करने लगे । ।
(trg)="b.MAT.4.11.1"> Noonu Seytaane bàyyi ko .
(trg)="b.MAT.4.11.2"> Te ay malaaka daldi ñëw fi Yeesu , di ko topptoo .

(src)="b.MAT.4.12.1"> जब उस ने यह सुना कि यूहन्ना पकड़वा दिया गया , तो वह गलील को चला गया ।
(trg)="b.MAT.4.12.1"> Am bés Yeesu dégg ne , jàpp nañu Yaxya ; mu jóg nag , jëm Galile .

(src)="b.MAT.4.13.1"> और नासरत को छोड़कर कफरनहूम में जो झील के किनारे जबूलून और नपताली के देश में है जाकर रहने लगा ।
(trg)="b.MAT.4.13.1"> Gannaaw gi , mu toxoo dëkku Nasaret , dem dëkk Kapernawum , bi féeteek dex ga ci diiwaani Sabulon ak Neftali .

(src)="b.MAT.4.14.1"> ताकि जो यशायाह भविष्द्वक्ता के द्वारा कहा गया था , वह पूरा हो ।
(trg)="b.MAT.4.14.1"> Noonu am la ñu waxoon , jaarale ko ci yonent Yàlla Esayi , bi mu naan :

(src)="b.MAT.4.15.1"> कि जबूलून और नपताली के देश , झील के मार्ग से यरदन के पास अन्यजातियों का गलील ।
(trg)="b.MAT.4.15.1"> « Yaw réewum Sabulon ak réewum Neftali , di yoonu géej gannaaw dexu Yurdan , yaw Galile , réewum ñi dul Yawut —

(src)="b.MAT.4.16.1"> जो लोग अन्धकार में बैठे थे उन्हों ने बड़ी ज्योंति देखी ; और जो मृत्यु के देश और छाया में बैठे थे , उन पर ज्योति चमकी । ।
(trg)="b.MAT.4.16.1"> xeet wa nekkoon cig lëndëm , gis na leer gu mag , ña dëkkoon ca réew , ma dee tiim , leer fenkal na leen . »

(src)="b.MAT.4.17.1"> उस समय से यीशु प्रचार करना और यह कहना आरम्भ किया , कि मन फिराओ क्योंकि स्वर्ग का राज्य निकट आया है ।
(trg)="b.MAT.4.17.1"> Booba Yeesu tàmbali di waare naan : « Tuubleen seeni bàkkaar , ndaxte nguuru Yàlla Aji Kawe ji jegesi na . »

(src)="b.MAT.4.18.1"> उस ने गलील की झील के किनारे फिरते हुए दो भाइयों अर्थात् शमौन को जो पतरस कहलाता है , और उसके भाई अन्द्रियास को झील में जाल डालते देखा ; क्योंकि वे मछवे थे ।
(trg)="b.MAT.4.18.1"> Gannaaw loolu Yeesu doon dox ca tefesu dexu Galile , mu gis fa ñaar ñu bokk ndey ak baay , mooy Simoŋ mi ñuy wax Piyeer , ak Andare .
(trg)="b.MAT.4.18.2"> Fekk ñuy sànni seen caax ca dex ga , ndaxte ay nappkat lañu woon .

(src)="b.MAT.4.19.1"> और उन से कहा , मेरे पीछे चले आओ , तो मैं तुम को मनुष्यों के पकड़नेवाले बनाऊंगा ।
(trg)="b.MAT.4.19.1"> Yeesu ne leen : « Ñëwleen topp ci man , ma def leen nappkati nit . »

(src)="b.MAT.4.20.1"> वे तुरन्त जालों को छोड़कर उसके पीछे हो लिए ।
(trg)="b.MAT.4.20.1"> Ca saa sa ñu daldi bàyyi seeni mbaal , topp ci moom .

(src)="b.MAT.4.21.1"> और वहां से आगे बढ़कर , उस ने और दो भाइयों अर्थात् जब्दी के पुत्रा याकूब और उसके भाई यूहन्ना को अपने पिता जब्दी के साथ नाव पर अपने जालों को सुधारते देखा ; और उन्हें भी बुलाया
(trg)="b.MAT.4.21.1"> Ba Yeesu demee ba ca kanam , mu gis yeneen ñaar ñu bokk ndey ak baay , ñuy Saag doomu Sebede , ak Yowaana rakkam .
(trg)="b.MAT.4.21.2"> Ñu nekk ci seen biir gaal ak Sebede seen baay , di defar seeni mbaal .
(trg)="b.MAT.4.21.3"> Noonu Yeesu woo leen .

(src)="b.MAT.4.22.1"> वे तुरन्त नाव और अपने पिता को छोड़कर उसके पीछे हो लिए । ।
(trg)="b.MAT.4.22.1"> Ca saa sa ñu daldi bàyyi gaal ga ak seen baay , topp ci moom .

(src)="b.MAT.4.23.1"> और यीशु सारे गलील में फिरता हुआ उन की सभाओं में उपदेश करता और राज्य का सुसमाचार प्रचार करता , और लोगों की हर प्रकार की बीमारी और दुर्बलता को दूर करता रहा ।
(trg)="b.MAT.4.23.1"> Ba loolu amee Yeesu doon wër Galile gépp , di jàngale ci seeni jàngu tey yégle xebaar bu baax bi ci nguuru Yàlla ; muy faj jàngoro yépp ak wéradi yépp ca nit ña ,

(src)="b.MAT.4.24.1"> और सारे सूरिया में उसका यश फैल गया ; और लोग सब बीमारों को , जो नाना प्रकार की बीमारियों और दुखों में जकड़े हुए थे , और जिन में दुष्टात्माएं थीं और मिर्गीवालों और झोले के मारे हुओं को उसके पास लाए और उस ने उन्हें चंगा किया ।
(trg)="b.MAT.4.24.1"> ba tax turam siiw ba ci biir réewu Siri mépp .
(trg)="b.MAT.4.24.2"> Ñu di ko indil ñi wopp ñépp , ñi sonn ndax ay jàngoro ak metit yu bare , ñi rab jàpp , ñiy say ak ñi làggi , mu faj leen .

(src)="b.MAT.4.25.1"> और गलील और दिकापुलिस और यरूशलेम और यहूदिया से और यरदन के पार से भीड़ की भीड़ उसके पीछे हो ली । ।
(trg)="b.MAT.4.25.1"> Noonu mbooloo mu bare topp ci moom , jóge ci wàlli Galile ak diiwaan bi ñuy wax Fukki dëkk yi , ci dëkku Yerusalem ak ci diiwaanu Yude , ba ci gannaaw dexu Yurdan ..

(src)="b.MAT.5.1.1"> वह इस भीड़ को देखकर , पहाड़ पर चढ़ गया ; और जब बैठ गया तो उसके चेले उसके पास आए ।
(trg)="b.MAT.5.1.1"> Bi Yeesu gisee mbooloo ma nag , mu yéeg ca tund wa , toog ; taalibeem ya ñëw ci moom .

(src)="b.MAT.5.2.1"> और वह अपना मुंह खोलकर उन्हें यह उपदेश देने लगा ,
(trg)="b.MAT.5.2.1"> Mu daldi leen jàngal naan :

(src)="b.MAT.5.3.1"> धन्य हैं वे , जो मन के दीन हैं , क्योंकि स्वर्ग का राज्य उन्हीं का है ।
(trg)="b.MAT.5.3.1"> « Yéen ñi xam seen ñàkk doole ngir neex Yàlla , barkeel ngeen , ndaxte nguuru Yàlla Aji Kawe ji , yéena ko yelloo .

(src)="b.MAT.5.4.1"> धन्य हैं वे , जो शोक करते हैं , क्योंकि वे शांति पाएंगे ।
(trg)="b.MAT.5.4.1"> Yéen ñi nekk ci naqar , barkeel ngeen , ndax dees na dëfël seen xol .

(src)="b.MAT.5.5.1"> धन्य हैं वे , जो नम्र हैं , क्योंकि वे पृथ्वी के अधिकारी होंगे ।
(trg)="b.MAT.5.5.1"> Yéen ñi lewet , barkeel ngeen , ndax dingeen moomi àddina .

(src)="b.MAT.5.6.1"> धन्य हैं वे , जो दयावन्त हैं , क्योंकि उन पर दया की जाएगी ।
(trg)="b.MAT.5.6.1"> Yéen ñi xiif te mar njub , barkeel ngeen , ndax dingeen regg .

(src)="b.MAT.5.7.1"> धन्य हैं वे , जिन के मन शुद्ध हैं , क्योंकि वे परमेश्वर को देखेंगे ।
(trg)="b.MAT.5.7.1"> Yéen ñi am yërmande , barkeel ngeen , ndax dees na leen yërëm .

(src)="b.MAT.5.8.1"> धन्य हैं वे , जो मेल करवानेवाले हैं , क्योंकि वे परमेश्वर के पुत्रा कहलाएंगे ।
(trg)="b.MAT.5.8.1"> Yéen ñi am xol bu sell , barkeel ngeen , ndax dingeen gis Yàlla .

(src)="b.MAT.5.9.1"> धन्य हैं वे , जो धर्म के कारण सताए जाते हैं , क्योंकि स्वर्ग का राज्य उन्हीं का है ।
(trg)="b.MAT.5.9.1"> Yéen ñiy wut jàmm , barkeel ngeen , ndax dees na leen tudde doomi Yàlla .

(src)="b.MAT.5.10.1"> धन्य हो तुम , जब मनुष्य मेरे कारण झूठ बोल बोलकर तुम्हरो विरोध में सब प्रकार की बुरी बात कहें ।
(trg)="b.MAT.5.10.1"> Yéen ñi ñu fitnaal ndax seen njub , barkeel ngeen , ndaxte nguuru Yàlla Aji Kawe ji , yéena ko yelloo .