# dop/Lukpa-NT.xml.gz
# it/Italian.xml.gz
(src)="b.MAT.1.1.1"> Apəlaham lʋlʋɣʋ tʋ ntɛ́ Tafiiti , Tafiiti lʋlʋɣʋ tʋ Yesu Kilisiti lʋlʋɣʋ looŋa ntɛ́ cənɛ .
(trg)="b.MAT.1.1.1"> Genealogia di Gesù Cristo figlio di Davide , figlio di Abramo
(src)="b.MAT.1.2.1"> Apəlaham lʋla Ɩsaaka , na Ɩsaaka náá lʋlɩ Yakɔpʋ , na Yakɔpʋ náá lʋlɩ Yuta na ɩ newaa .
(trg)="b.MAT.1.2.1"> Abramo generò Isacco , Isacco generò Giacobbe , Giacobbe generò Giuda e i suoi fratelli
(src)="b.MAT.1.3.1"> Yuta ná lʋla Falɛsɩ na Sela .
(src)="b.MAT.1.3.2"> Pɛlɛ pa too kɛlɛ Tamaa .
(src)="b.MAT.1.3.3"> Falɛsɩ ná lʋla Hɛsəlɔŋ , na Hɛsəlɔŋ náá lʋlɩ Alam ,
(trg)="b.MAT.1.3.1"> Giuda generò Fares e Zara da Tamar , Fares generò Esròm , Esròm generò Aram
(src)="b.MAT.1.4.1"> na Alam náá lʋlɩ Aminatapɩ , na Aminatapɩ náá lʋlɩ Naasɔŋ , na Naasɔŋ náá lʋlɩ Saləma .
(trg)="b.MAT.1.4.1"> Aram generò Aminadàb , Aminadàb generò Naassòn , Naassòn generò Salmòn
(src)="b.MAT.1.5.1"> Saləma ná lʋla Poosi , Poosi too kɛlɛ Lahapɩ .
(src)="b.MAT.1.5.2"> Poosi ná lʋla Opɛtɩ , Opɛtɩ too kɛlɛ Luuti .
(src)="b.MAT.1.5.3"> Opɛtɩ ná lʋla Sesee ,
(trg)="b.MAT.1.5.1"> Salmòn generò Booz da Racab , Booz generò Obed da Rut , Obed generò Iesse
(src)="b.MAT.1.6.1"> na Sesee ná lʋləna wulaʋ sɔsɔ Tafiiti .
(src)="b.MAT.1.6.2"> Tafiiti ná lʋla Salʋmɔŋ , Salʋmɔŋ too kɛlɛ Yulii alʋ .
(trg)="b.MAT.1.6.1"> Iesse generò il re Davide
(src)="b.MAT.1.7.1"> Salʋmɔŋ ná lʋla Lʋpʋwam , na Lʋpʋwam náá lʋlɩ Apiya , na Apiya náá lʋlɩ Asafɩ ,
(trg)="b.MAT.1.7.1"> Salomone generò Roboamo , Roboamo generò Abìa , Abìa generò Asàf
(src)="b.MAT.1.8.1"> na Asafɩ náá lʋlɩ Yosafatɩ , na Yosafatɩ náá lʋlɩ Yolam , na Yolam náá lʋlɩ Osiyasɩ .
(trg)="b.MAT.1.8.1"> Asàf generò Giòsafat , Giòsafat generò Ioram , Ioram generò Ozia
(src)="b.MAT.1.9.1"> Osiyasɩ ná lʋla Yowatam , na Yowatam náá lʋlɩ Akasɩ , na Akasɩ náá lʋlɩ Ɩsekiyasɩ ,
(trg)="b.MAT.1.9.1"> Ozia generò Ioatam , Ioatam generò Acaz , Acaz generò Ezechia
(src)="b.MAT.1.10.1"> na Ɩsekiyasɩ náá lʋlɩ Manasee , na Manasee náá lʋlɩ Amoŋ , na Amoŋ náá lʋlɩ Yosiyasɩ .
(trg)="b.MAT.1.10.1"> Ezechia generò Manasse , Manasse generò Amos , Amos generò Giosia
(src)="b.MAT.1.11.1"> Yosiyasɩ ná lʋləna Cekoniyasɩ na ɩ newaa kɛ waatʋ wei pa kuu Ɩsɛɣɛlɩ nyə́ma na pá pona Papiloni tɔ .
(trg)="b.MAT.1.11.1"> Giosia generò Ieconia e i suoi fratelli , al tempo della deportazione in Babilonia
(src)="b.MAT.1.12.1"> Pa pona Ɩsɛɣɛlɩ nyə́ma kɛ Papiloni təna , ɩlɛna Cekoniyasɩ náá lʋlɩ Selatəyɛlɩ , na Selatəyɛlɩ náá lʋlɩ Solopapɛɛlɩ ,
(trg)="b.MAT.1.12.1"> Dopo la deportazione in Babilonia , Ieconia generò Salatiel , Salatiel generò Zorobabèle
(src)="b.MAT.1.13.1"> na Solopapɛɛlɩ náá lʋlɩ Apiyuti , na Apiyuti náá lʋlɩ Ɩliyakim , na Ɩliyakim náá lʋlɩ Asɔɔ .
(trg)="b.MAT.1.13.1"> Zorobabèle generò Abiùd , Abiùd generò Elìacim , Elìacim generò Azor
(src)="b.MAT.1.14.1"> Asɔɔ ná lʋla Satɔkɩ , na Satɔkɩ náá lʋlɩ Akim , na Akim náá lʋlɩ Ɩliyuti ,
(trg)="b.MAT.1.14.1"> Azor generò Sadoc , Sadoc generò Achim , Achim generò Eliùd
(src)="b.MAT.1.15.1"> na Ɩliyuti náá lʋlɩ Ɩlasaa , na Ɩlasaa náá lʋlɩ Mataŋ , na Mataŋ náá lʋlɩ Yakɔpʋ .
(trg)="b.MAT.1.15.1"> Eliùd generò Eleàzar , Eleàzar generò Mattan , Mattan generò Giacobbe
(src)="b.MAT.1.16.1"> Yakɔpʋ ná lʋla Yosɛɛfʋ wei ɩ kɛ́ Malɩ paalʋ tɔ , na Malɩ ɩnɩ ɩ lʋləna Yesu wei pa yaa sɩ Mesii tɔ .
(trg)="b.MAT.1.16.1"> Giacobbe generò Giuseppe , lo sposo di Maria , dalla quale è nato Gesù chiamato Cristo
(src)="b.MAT.1.17.1"> Ye mpʋ , ɩsɩɩ pa kɛɛsʋɣʋ sɩ ɩnɛ ɩ lʋla ɩnɛ na ɩnɛ ɩ́lɛ́ ɩ lʋlɩ ɩnɛ tɔ , pə kpaɣaʋ hatoo Apəlaham haləna pə́ tala Tafiiti tɔ , lʋlʋɣʋ loosi kpɛnta naanʋwa na liɣiti .
(src)="b.MAT.1.17.2"> Na pə kpaɣaʋ Tafiiti haləna pə́ tala waatʋ wei pa kuu Ɩsɛɣɛlɩ nyə́ma na pa pona Papiloni tɔ , lʋlʋɣʋ loosi wɛ naanʋwa na liɣiti tɔtɔ .
(src)="b.MAT.1.17.3"> Na lʋlʋɣʋ loosi naanʋwa na liɣiti tɔtɔɣɔ pə kpaɣaʋ hatoo pa ponaʋ Ɩsɛɣɛlɩ nyə́ma kɛ Papiloni tɔ , haləna pə́ sɩɩna Mesii lʋlʋɣʋ .
(trg)="b.MAT.1.17.1"> La somma di tutte le generazioni , da Abramo a Davide , è così di quattordici ; da Davide fino alla deportazione in Babilonia è ancora di quattordici ; dalla deportazione in Babilonia a Cristo è , infine , di quattordici
(src)="b.MAT.1.18.1"> Ɩsəna pa lʋla Yesu Kilisiti tɔɣɔlɔ .
(src)="b.MAT.1.18.2"> Ɩ too Malɩ wei ɩ kɛ́ Yosɛɛfʋ amʋsaɣa tɔ , ɩ haɣa hɔɣɔ na Feesuɣu Naŋŋtʋ toma na pə́cɔ́ ɩ́ saa .
(trg)="b.MAT.1.18.1"> Ecco come avvenne la nascita di Gesù Cristo : sua madre Maria , essendo promessa sposa di Giuseppe , prima che andassero a vivere insieme si trovò incinta per opera dello Spirito Santo
(src)="b.MAT.1.19.1"> Ɩ paalʋ Yosɛɛfʋ ka kɛ́ yʋlʋ kʋpaŋ kɛ́ , ɩlɛ ɩ taa tisiɣi sɩ ɩ́ kuli Malɩ waalɩ kɛ́ yəlaa samaa taa .
(src)="b.MAT.1.19.2"> Ɩlɛna ɩ́ hʋʋ sɩ ɩ ká kisi-ɩ mukaɣa tɛɛ .
(trg)="b.MAT.1.19.1"> Giuseppe suo sposo , che era giusto e non voleva ripudiarla , decise di licenziarla in segreto
(src)="b.MAT.1.20.1"> Ɩ hʋʋkaɣa ɩ taa kɛ́ mpʋ , ɩlɛna Tacaa ɩsɔtaa tillu kɔɔ ɩ kiŋ kɛ toosee taa , na ɩ́ heeli-ɩ sɩ : Tafiiti lʋlʋɣʋ tʋ Yosɛɛfʋ , taa nyana nyá amʋsaɣa Malɩ kpaɣaʋ .
(src)="b.MAT.1.20.2"> Pə taɣa pʋlʋ , hɔɣɔ ŋka ɩ haɣaa tɔ , Feesuɣu Naŋŋtʋ kiŋ kɛ ka lɩɩnaa .
(trg)="b.MAT.1.20.1"> Mentre però stava pensando a queste cose , ecco che gli apparve in sogno un angelo del Signore e gli disse : « Giuseppe , figlio di Davide , non temere di prendere con te Maria , tua sposa , perché quel che è generato in lei viene dallo Spirito Santo
(src)="b.MAT.1.21.1"> Ɩ ká lʋlɩ apalʋ pəyaɣa , na ń yaa-kɛ sɩ Yesu .
(src)="b.MAT.1.21.2"> Pə taɣa pʋlʋ , pəyaɣa ŋkɛ kaa waasəna ka yəlaa kɛ pa ɩsaɣatʋ taa .
(trg)="b.MAT.1.21.1"> Essa partorirà un figlio e tu lo chiamerai Gesù : egli infatti salverà il suo popolo dai suoi peccati »
(src)="b.MAT.1.22.1"> Pə tənaɣa mpʋ pə lapa na pə́cɔ́ tɔm nti Tacaa ka yɔɣɔtəna Ɩsɔ kʋyɔɣɔtʋtʋ tɛləsʋlʋ nɔɣɔ tɔ tə́ lá tampana sɩ :
(trg)="b.MAT.1.22.1"> Tutto questo avvenne perché si adempisse ciò che era stato detto dal Signore per mezzo del profeta
(src)="b.MAT.1.23.1"> Ɩ́ nyənɩ , pɛɛlɔ wei ɩ ta nyənta apalʋ tɔ ɩ ká haɣa hɔɣɔ , na ɩ́ lʋlɩ apalʋ pəyaɣa , na paa yaa-kɛ sɩ Ɩmaniyɛlɩ .
(src)="b.MAT.1.23.2"> ( Hətɛ tənɛ tə yɔɣɔtəɣɩ sɩ Ɩsɔ wɛ tá kiŋ . )
(trg)="b.MAT.1.23.1"> Ecco , la vergine concepirà e partorirà un figlio che sarà chiamato Emmanuele , che significa Dio con noi
(src)="b.MAT.1.24.1"> Yosɛɛfʋ fema , ɩlɛna ɩ́ lá nti Tacaa ɩsɔtaa tillu ka heela-ɩ tɔ .
(src)="b.MAT.1.24.2"> Ɩ kpaɣa ɩ amʋsaɣa Malɩ .
(trg)="b.MAT.1.24.1"> Destatosi dal sonno , Giuseppe fece come gli aveva ordinato l' angelo del Signore e prese con sé la sua sposa
(src)="b.MAT.1.25.1"> Ama ɩ ta nyəmɩ-ɩ haləna ɩ́ tɛ pəyaɣa lʋlʋɣʋ .
(src)="b.MAT.1.25.2"> Na Yosɛɛfʋ yaa-kɛ sɩ Yesu .
(trg)="b.MAT.1.25.1"> la quale , senza che egli la conoscesse , partorì un figlio , che egli chiamò Gesù
(src)="b.MAT.2.1.1"> Pa lʋla Yesu kɛ́ Yuta Pɛtəlɛhɛm taa kɛ́ wulaʋ sɔsɔ Helɔtɩ pɔɔlɛ taa .
(src)="b.MAT.2.1.2"> Ḿpʋ́ɣʋ́ ɩsɔtʋlʋŋasɩ tɔm nyəntaa napəlɩ pa lɩɩna ilim təlɩɩlɛ na pá tala Yosalɛm .
(trg)="b.MAT.2.1.1"> Gesù nacque a Betlemme di Giudea , al tempo del re Erode .
(trg)="b.MAT.2.1.2"> Alcuni Magi giunsero da oriente a Gerusalemme e domandavano
(src)="b.MAT.2.2.1"> Na pá pɔɔsɩ sɩ : Leɣe pəyaɣa ŋka pa lʋla nɔɔnɔɔ na káá la Yuta nyə́ma wulaʋ sɔsɔ tɔ ka wɛɛ ?
(src)="b.MAT.2.2.2"> Tə na ka ɩsɔtʋlʋŋa lɩɩ ilim təlɩɩlɛ kɛ́ na tə́ kɔɔ sɩ tə sɛɛ-kɛ .
(trg)="b.MAT.2.2.1"> « Dov'è il re dei Giudei che è nato ?
(trg)="b.MAT.2.2.2"> Abbiamo visto sorgere la sua stella , e siamo venuti per adorarlo »
(src)="b.MAT.2.3.1"> Wulaʋ Helɔtɩ nɩɩ mpʋ , ɩlɛna pə́ pɛkəlɩ-ɩ sɔsɔm .
(src)="b.MAT.2.3.2"> Pə pɛkəla Yosalɛm nyə́ma tənaɣa mpʋ tɔtɔ .
(trg)="b.MAT.2.3.1"> All' udire queste parole , il re Erode restò turbato e con lui tutta Gerusalemme
(src)="b.MAT.2.4.1"> Ɩlɛna ɩ́ koti kɔtəlaa sɔsaa təna , na Ɩsɔ Tɔm sɛɣɛsəlaa na ɩ́ pɔɔsɩ-wɛɣɛ timpi pə wɛɛ sɩ paa lʋlɩ Mesii tɔ .
(trg)="b.MAT.2.4.1"> Riuniti tutti i sommi sacerdoti e gli scribi del popolo , s' informava da loro sul luogo in cui doveva nascere il Messia
(src)="b.MAT.2.5.1"> Ḿpʋ́ɣʋ́ pa cɔ-ɩ sɩ , Yuta Pɛtəlɛhɛm kɛ́ .
(src)="b.MAT.2.5.2"> Mpi tɔ , Ɩsɔ kʋyɔɣɔtʋtʋ tɛləsəlaa ŋmaawa sɩ :
(trg)="b.MAT.2.5.1"> Gli risposero : « A Betlemme di Giudea , perché così è scritto per mezzo del profeta
(src)="b.MAT.2.6.1"> Yuta taa Pɛtəlɛhɛm nyá , tampana n ta kɛ Yuta acalɛɛ sɔsɔɔna taa səkpete paa pəcɔ .
(src)="b.MAT.2.6.2"> Mpi tɔ , nyá taa kɛ́ wulaʋ ká lɩɩna , wei ɩ ká tɔkɩ ma Ɩsɛɣɛlɩ nyə́ma kɛ teu tɔ .
(trg)="b.MAT.2.6.1"> E tu , Betlemme , terra di Giuda , non sei davvero il più piccolo capoluogo di Giuda : da te uscirà infatti un capo che pascerà il mio popolo , Israele
(src)="b.MAT.2.7.1"> Tənaɣa Helɔtɩ yaa nyəntaa mpɛɣɛ kpeeŋa na ɩ́ pɔɔsɩ-wɛɣɛ pə təna sɩ ɩ nyəŋ waatʋ wei maɣamaɣa ɩsɔtʋlʋŋa lɩɩwa tɔ .
(trg)="b.MAT.2.7.1"> Allora Erode , chiamati segretamente i Magi , si fece dire con esattezza da loro il tempo in cui era apparsa la stell
(src)="b.MAT.2.8.1"> Ḿpʋ́ɣʋ́ ɩ hʋla-wɛɣɛ Pɛtəlɛhɛm mpaaʋ na ɩ́ heeli-wɛ sɩ : Ɩ́ polo na ɩ́ pɛɛkɩ pəyaɣa ŋkɛɣɛ teu .
(src)="b.MAT.2.8.2"> Waatʋ wei ɩ́ na-kɛ ɩ́ heeli-m na ma maɣamaɣa má polo na má sɛɛ-kɛ .
(trg)="b.MAT.2.8.1"> e li inviò a Betlemme esortandoli : « Andate e informatevi accuratamente del bambino e , quando l' avrete trovato , fatemelo sapere , perché anch'io venga ad adorarlo »
(src)="b.MAT.2.9.1"> Nyəntaa tɛma wulaʋ tɔm ntəɣɩ nɩɩʋ ɩlɛna pá tɛɛ .
(src)="b.MAT.2.9.2"> Na ɩsɔtʋlʋŋa ŋka kaa lɩɩwa ilim təlɩɩlɛ na pá na-kɛɣɛ mpʋ tɔ ka tɔŋaɣa pa nɔɣɔ tɔɔ , haləna ká tala timpi pəyaɣa ŋkɛ ka wɛɛ tɔ , ɩlɛna ká səŋ .
(trg)="b.MAT.2.9.1"> Udite le parole del re , essi partirono .
(trg)="b.MAT.2.9.2"> Ed ecco la stella , che avevano visto nel suo sorgere , li precedeva , finché giunse e si fermò sopra il luogo dove si trovava il bambino
(src)="b.MAT.2.10.1"> Nyəntaa loosa ɩsɔtʋlʋŋa ŋkɛ , ɩlɛna pa laŋa hʋlʋmɩ pə tɩɩ fɛɩ .
(trg)="b.MAT.2.10.1"> Al vedere la stella , essi provarono una grandissima gioia
(src)="b.MAT.2.11.1"> Ḿpʋ́ɣʋ́ pa sʋʋ təyaɣa taa na pá ná pəyaɣa na ka too Malɩ .
(src)="b.MAT.2.11.2"> Ɩlɛna pá həntɩ atɛ na pá sɛɛ-kɛ .
(src)="b.MAT.2.11.3"> Na pá hɛtɩ pa wontu na pá ha-kɛɣɛ wʋla na tulaalʋ kʋfəɣətʋ na tulaalʋ miili .
(trg)="b.MAT.2.11.1"> Entrati nella casa , videro il bambino con Maria sua madre , e prostratisi lo adorarono .
(trg)="b.MAT.2.11.2"> Poi aprirono i loro scrigni e gli offrirono in dono oro , incenso e mirra
(src)="b.MAT.2.12.1"> Pə waalɩ kɛ́ Ɩsɔ heela nyəntaa mpɛɣɛ toosee taa sɩ pá taa məlɩ Helɔtɩ cɔlɔ .
(src)="b.MAT.2.12.2"> Ɩlɛna pá cɔlɔ mpaaʋ na pá kpe .
(trg)="b.MAT.2.12.1"> Avvertiti poi in sogno di non tornare da Erode , per un' altra strada fecero ritorno al loro paese
(src)="b.MAT.2.13.1"> Nyəntaa tɛɛwa ɩlɛna Tacaa ɩsɔtaa tillu nɔɣɔlʋ ɩ́ kɔɔ Yosɛɛfʋ kiŋ kɛ toosee taa na ɩ́ heeli-ɩ sɩ : Kʋlɩ na ń kpaɣa pəyaɣa na ka too , na ń se na ń polo Icipiti , na ń caɣa təna .
(src)="b.MAT.2.13.2"> Haləna waatʋ wei maa heeli-ŋ sɩ ń məlɩ tɔ .
(src)="b.MAT.2.13.3"> Pə taɣa pʋlʋ , Helɔtɩ ká pɛɛkɩ pəyaɣa ŋkɛ sɩ ɩ kʋɣʋ-kɛ .
(trg)="b.MAT.2.13.1"> Essi erano appena partiti , quando un angelo del Signore apparve in sogno a Giuseppe e gli disse : « Alzati , prendi con te il bambino e sua madre e fuggi in Egitto , e resta là finché non ti avvertirò , perché Erode sta cercando il bambino per ucciderlo »
(src)="b.MAT.2.14.1"> Tənaɣa Yosɛɛfʋ kʋlaa na ɩ́ kpaɣa pəyaɣa na ka too , na pá tɛɛ Icipiti kɛ ahoo anɩ .
(trg)="b.MAT.2.14.1"> Giuseppe , destatosi , prese con sé il bambino e sua madre nella notte e fuggì in Egitto
(src)="b.MAT.2.15.1"> Ḿpʋ́ɣʋ́ ɩ caɣa təna haləna Helɔtɩ sɩ .
(src)="b.MAT.2.15.2"> Ɩlɛna pə́ la nti Tacaa ka yɔɣɔtəna Ɩsɔ kʋyɔɣɔtʋtʋ tɛləsʋlʋ nɔɣɔ tɔ sɩ : Ma ləsa ma pəyaɣa kɛ Icipiti .
(trg)="b.MAT.2.15.1"> dove rimase fino alla morte di Erode , perché si adempisse ciò che era stato detto dal Signore per mezzo del profeta
(src)="b.MAT.2.16.1"> Helɔtɩ nawa sɩ nyəntaa puɣusa-ɩ , ɩlɛna pə́ salɩ-ɩ sɔsɔm .
(src)="b.MAT.2.16.2"> Ḿpʋ́ɣʋ́ ɩ tilaa sɩ pá kʋ Pɛtəlɛhɛm ɩcatɛ na acalɛɛ nna a cɔɔna-tɛ tɔ pə apalʋpiya təna .
(src)="b.MAT.2.16.3"> Haləna nsi sɩ pɩɩsɩ tala naalɛ naalɛ tɔ , na ɩ́ kɛɛsəna saa wei nyəntaa heela-ɩ sɩ ɩsɔtʋlʋŋa lɩɩwa tɔ .
(trg)="b.MAT.2.16.1"> Erode , accortosi che i Magi si erano presi gioco di lui , s' infuriò e mandò ad uccidere tutti i bambini di Betlemme e del suo territorio dai due anni in giù , corrispondenti al tempo su cui era stato informato dai Magi
(src)="b.MAT.2.17.1"> Ḿpʋ́ɣʋ́ pə lapa ɩsɩɩ Ɩsɔ kʋyɔɣɔtʋtʋ tɛləsʋlʋ Selemii ka kpaalaa tɔ sɩ :
(trg)="b.MAT.2.17.1"> Allora si adempì quel che era stato detto per mezzo del profeta Geremia
(src)="b.MAT.2.18.1"> Pa nɩɩwa kapuka kɛ Lama .
(src)="b.MAT.2.18.2"> Wula na laŋwakəllɛ sɔsɔɔlɛ mɔla .
(src)="b.MAT.2.18.3"> Lasɛɛlɩ wiina ḿpʋ́ɣʋ́ ɩ piya .
(src)="b.MAT.2.18.4"> Ɩ ta tisi sɩ pá puɣusi-ɩ kɛ́ sɩ fɛɩ tɔ pə tɔɔ .
(trg)="b.MAT.2.18.1"> Un grido è stato udito in Rama , un pianto e un lamento grande ; Rachele piange i suoi figli e non vuole essere consolata , perché non sono più
(src)="b.MAT.2.19.1"> Helɔtɩ səm waalɩ Tacaa ɩsɔtaa tillu nɔɣɔlʋ kɔma Yosɛɛfʋ kiŋ kɛ toosee taa kɛ Icipiti ,
(trg)="b.MAT.2.19.1"> Morto Erode , un angelo del Signore apparve in sogno a Giuseppe in Egitt
(src)="b.MAT.2.20.1"> na ɩ́ heeli-ɩ sɩ : Kʋlɩ na ń kpaɣa pəyaɣa ŋkɛ na ka too na ɩ́ məlɩ Ɩsɛɣɛlɩ tɛtʋ taa .
(src)="b.MAT.2.20.2"> Mpa pa pɛɛkaɣa sɩ pá kʋ pəyaɣa ŋkɛ tɔ pa səpa .
(trg)="b.MAT.2.20.1"> e gli disse : « Alzati , prendi con te il bambino e sua madre e và nel paese d' Israele ; perché sono morti coloro che insidiavano la vita del bambino »
(src)="b.MAT.2.21.1"> Tənaɣa Yosɛɛfʋ kʋlaa na ɩ́ kpaɣa pəyaɣa na ka too na pá məlɩ Ɩsɛɣɛlɩ tɛtʋ taa .
(trg)="b.MAT.2.21.1"> Egli , alzatosi , prese con sé il bambino e sua madre , ed entrò nel paese d' Israele
(src)="b.MAT.2.22.1"> Ama Yosɛɛfʋ nɩɩwa sɩ Aaselayusi tɔɣɔ kawulaɣa kɛ Yuta kɛ ɩ caa Helɔtɩ lonte .
(src)="b.MAT.2.22.2"> Ɩlɛna sɔɣɔntʋ kpa-ɩ na tɛtʋ ntɩ tə taa pote .
(src)="b.MAT.2.22.3"> Ɩsɔ tasa-ɩ ḿpʋ́ɣʋ́ hʋlʋɣʋ kɛ ɩ toosee taa , ɩlɛna ɩ́ lɔɣɔ ɩ təɣɩ Kalilee tɛtʋ taa ,
(trg)="b.MAT.2.22.1"> Avendo però saputo che era re della Giudea Archelào al posto di suo padre Erode , ebbe paura di andarvi .
(trg)="b.MAT.2.22.2"> Avvertito poi in sogno , si ritirò nelle regioni della Galile
(src)="b.MAT.2.23.1"> na ɩ́ caɣa ɩcatɛ nte pa yaa sɩ Nasalɛtɩ tɔ tə taa .
(src)="b.MAT.2.23.2"> Ḿpʋ́ɣʋ́ pə lapa ɩsɩɩ Ɩsɔ kʋyɔɣɔtʋtʋ tɛləsəlaa ka yɔɣɔtaa tɔ sɩ : Paa yaa-ɩ sɩ Nasalɛtɩ tʋ .
(trg)="b.MAT.2.23.1"> e , appena giunto , andò ad abitare in una città chiamata Nazaret , perché si adempisse ciò che era stato detto dai profeti : « Sarà chiamato Nazareno »
(src)="b.MAT.3.1.1"> Pə kɔma na pə́ kɛɛsɩ ɩlɛ , Ɩsɔ lʋm sɔlʋ Yohaanɩ kɔma Yuta wʋlaɣa tɛtʋ taa kɛlɛ na ɩ́ niki waasʋ lapʋ .
(trg)="b.MAT.3.1.1"> In quei giorni comparve Giovanni il Battista a predicare nel deserto della Giudea
(src)="b.MAT.3.2.1"> Na ɩ́ tɔŋ sɩ : Ɩ́ laɣasɩ tɔntɛ , ɩsɔtaa Kawulaɣa wʋsa kɔntɛ kɛ́ .
(trg)="b.MAT.3.2.1"> dicendo : « Convertitevi , perché il regno dei cieli è vicino ! »
(src)="b.MAT.3.3.1"> Yohaanɩ tɔm kɛ Ɩsɔ kʋyɔɣɔtʋtʋ tɛləsʋlʋ Ɩsayii ka yɔɣɔtaɣa saa wei ɩ yɔɣɔtaa sɩ : Nɔɣɔlʋ yɔɣɔtəɣəna nɔɣɔ sɔsɔɣa kɛ wʋlaɣa tɛtʋ taa sɩ : Ɩ́ taɣanɩ Tacaa mpaaʋ .
(src)="b.MAT.3.3.2"> Ɩ́ hɛɛ-ɩ-kʋ na kʋ siɣisi .
(trg)="b.MAT.3.3.1"> Egli è colui che fu annunziato dal profeta Isaia quando disse : Preparate la via del Signore , raddrizzate i suoi sentieri
(src)="b.MAT.3.4.1"> Yohaanɩ taka yooyoonaa hʋntʋ kunti , na ɩ́ ləla tɔnʋɣʋ tampala kɛ ɩ tənaɣa taa .
(src)="b.MAT.3.4.2"> Ɩ tɔɣɔnaɣa ntɛ́ cələŋ na taalɛ tɩɩŋ nim .
(trg)="b.MAT.3.4.1"> Giovanni portava un vestito di peli di cammello e una cintura di pelle attorno ai fianchi ; il suo cibo erano locuste e miele selvatico
(src)="b.MAT.3.5.1"> Ḿpʋ́ɣʋ́ Yosalɛm nyə́ma na Yuta tɛtʋ təna nyə́ma na Yaatanɩ nɔɣɔ tɛtʋ təna nyə́ma sʋʋ pote kɛ ɩ kiŋ .
(trg)="b.MAT.3.5.1"> Allora accorrevano a lui da Gerusalemme , da tutta la Giudea e dalla zona adiacente il Giordano
(src)="b.MAT.3.6.1"> Na pá kuliɣi pa ɩsaɣatʋ tɔɔ kɛ́ yəlaa taa , na Yohaanɩ sɔɔkɩ-wɛɣɛ Ɩsɔ lʋm kɛ Yaatanɩ pɔɣɔ taa .
(trg)="b.MAT.3.6.1"> e , confessando i loro peccati , si facevano battezzare da lui nel fiume Giordano
(src)="b.MAT.3.7.1"> Yohaanɩ nawa Falisanaa paɣalɛ na Satusee nyə́ma paɣalɛ na pá puki ɩ cɔlɔ sɩ ɩ́ sɔ-wɛɣɛ Ɩsɔ lʋm .
(src)="b.MAT.3.7.2"> Ɩlɛna ɩ́ tɔ-wɛ sɩ : Akala piya mɛ , awe kpaala-mɛ na ɩ́ seeki Ɩsɔ pááná nna a kɔŋ tɔ ?
(trg)="b.MAT.3.7.1"> Vedendo però molti farisei e sadducei venire al suo battesimo , disse loro : « Razza di vipere !
(trg)="b.MAT.3.7.2"> Chi vi ha suggerito di sottrarvi all' ira imminente
(src)="b.MAT.3.8.1"> Ɩ́ la mpa pa yela ɩsaɣatʋ tɔ pa kʋlapəlɛ .
(trg)="b.MAT.3.8.1"> Fate dunque frutti degni di conversione
(src)="b.MAT.3.9.1"> Ɩ́ taa tɛləsəɣɩ lɔlɔ sɩ mə caa kɛlɛ Apəlaham .
(src)="b.MAT.3.9.2"> Ma heeliɣi-mɛ sɩ ye pəlɛ pə tɔɔ ɩlɛ , Ɩsɔ pəsəɣɩ na ɩ́ lá na pɛɛ anɛ á pəsɩ Apəlaham piya .
(trg)="b.MAT.3.9.1"> e non crediate di poter dire fra voi : Abbiamo Abramo per padre .
(trg)="b.MAT.3.9.2"> Vi dico che Dio può far sorgere figli di Abramo da queste pietre
(src)="b.MAT.3.10.1"> Pa tɛma laalɛ tʋɣʋ kɛ tɩɩŋ sɩ pa huɣu-ɩ na ɩ tɛɛ kɛ́ te .
(src)="b.MAT.3.10.2"> Tʋɣʋ ŋku kɩɩ lʋləɣɩ pee kʋpana tɔ , paa hu-kʋ na pá tʋ kɔkɔ .
(trg)="b.MAT.3.10.1"> Gia la scure è posta alla radice degli alberi : ogni albero che non produce frutti buoni viene tagliato e gettato nel fuoco
(src)="b.MAT.3.11.1"> Ma ɩlɛ , lʋm kɛ ma sɔɔna-mɛɣɛ Ɩsɔ lʋm sɩ pə́ hʋ́lɩ́ sɩ ɩ́ laɣasa tɔntɛ .
(src)="b.MAT.3.11.2"> Ama ma waalɩ wei ɩ kɔŋ tɔ , pʋntʋ kəla-m toŋ təcaɣacaɣa .
(src)="b.MAT.3.11.3"> Ma ta tala má hɩɩsɩ ɩ nɔɔhɛɛ taa ntaŋkpala mʋsʋɣʋ maɣamaɣa .
(src)="b.MAT.3.11.4"> Ɩ́lɛ́ ɩ ká sɔ-mɛ na Feesuɣu Naŋŋtʋ na kɔkɔ .
(trg)="b.MAT.3.11.1"> Io vi battezzo con acqua per la conversione ; ma colui che viene dopo di me è più potente di me e io non son degno neanche di portargli i sandali ; egli vi battezzerà in Spirito santo e fuoco
(src)="b.MAT.3.12.1"> Ɩ tɔka ɩ kʋfalʋɣʋ kɛ ɩ niŋ taa .
(src)="b.MAT.3.12.2"> Ɩ ká fala pə təna təcaɣacaɣa , na ɩ́ suu pee kɛ ɩ kpou taa .
(src)="b.MAT.3.12.3"> Ama ɩ ká tʋ lɔɔtʋ kɛ kɔkɔ ŋka kaa teŋ tɔ ka taa .
(trg)="b.MAT.3.12.1"> Egli ha in mano il ventilabro , pulirà la sua aia e raccoglierà il suo grano nel granaio , ma brucerà la pula con un fuoco inestinguibile »
(src)="b.MAT.3.13.1"> Ḿpʋ́ɣʋ́ Yesu lɩɩna Kalilee na ɩ́ kɔɔ Yaatanɩ kɛ Yohaanɩ cɔlɔ sɩ Yohaanɩ ɩ́ sɔ-ɩ Ɩsɔ lʋm .
(trg)="b.MAT.3.13.1"> In quel tempo Gesù dalla Galilea andò al Giordano da Giovanni per farsi battezzare da lui
(src)="b.MAT.3.14.1"> Ama Yohaanɩ ta tisi .
(src)="b.MAT.3.14.2"> Haləna ɩ́ tɔ sɩ : Pə nəɣəsəna ɩsɩɩ náá sɔna má , na ń məlɩ na ń kɔŋ ma kiŋ na ?
(trg)="b.MAT.3.14.1"> Giovanni però voleva impedirglielo , dicendo : « Io ho bisogno di essere battezzato da te e tu vieni da me ? »
(src)="b.MAT.3.15.1"> Tənaɣa Yesu cɔ Yohaanɩ sɩ : Yele na pə́ lá mpʋ .
(src)="b.MAT.3.15.2"> Pə wɛɛ sɩ tə yoosi pə təna mpi Ɩsɔ yɔɣɔtaa sɩ tə́ la tɔɣɔ .
(src)="b.MAT.3.15.3"> Ḿpʋ́ɣʋ́ Yohaanɩ tisaa .
(trg)="b.MAT.3.15.1"> Ma Gesù gli disse : « Lascia fare per ora , poiché conviene che così adempiamo ogni giustizia » .
(trg)="b.MAT.3.15.2"> Allora Giovanni acconsentì
(src)="b.MAT.3.16.1"> Pa tɛma Yesu kɛ́ Ɩsɔ lʋm sɔʋ ɩlɛna ɩ́ lɩɩ lʋm taa .
(src)="b.MAT.3.16.2"> Tənaɣa ɩsɔtɔnʋɣʋ hɛta kpakpaa , na Yesu ná Ɩsɔ Feesuɣu ɩsɩɩ alukuku na kʋ tiiki ɩ tɔɔ .
(trg)="b.MAT.3.16.1"> Appena battezzato , Gesù uscì dall' acqua : ed ecco , si aprirono i cieli ed egli vide lo Spirito di Dio scendere come una colomba e venire su di lui
(src)="b.MAT.3.17.1"> Ɩlɛna pá nɩɩ pə yɔɣɔtəna ɩsɔtaa sɩ : Ɩnɛɣɛlɛ ma luɣu tɛɛ Pəyaɣa , ma laŋlɛ hɛɛna-ɩ sɔsɔm .
(trg)="b.MAT.3.17.1"> Ed ecco una voce dal cielo che disse : « Questi è il Figlio mio prediletto , nel quale mi sono compiaciuto »
(src)="b.MAT.4.1.1"> Pə waalɩ kɛ́ Feesuɣu pona Yesu kɛ́ wʋlaɣa tɛtʋ taa sɩ Ɩlɔɣɔʋ ɩ́ maɣasɩ-ɩ .
(trg)="b.MAT.4.1.1"> Allora Gesù fu condotto dallo Spirito nel deserto per esser tentato dal diavolo
(src)="b.MAT.4.2.1"> Yesu tɛma nɔɣɔ hɔkʋɣʋ kɛ ilim na ahoo kɛ kʋyɛɛŋ nɩɩlɛ .
(src)="b.MAT.4.2.2"> Ɩlɛna nyɔɣɔsɩ kpa-ɩ .
(trg)="b.MAT.4.2.1"> E dopo aver digiunato quaranta giorni e quaranta notti , ebbe fame
(src)="b.MAT.4.3.1"> Ḿpʋ́ɣʋ́ Ɩlɔɣɔʋ kpəntəna-ɩ na ɩ́ tɔmɩ-ɩ sɩ : Ye n kɛ́ Ɩsɔ Pəyaɣa yɔɣɔtɩ na pɛɛ anɛ á pəsɩ tɔɣɔnaɣa .
(trg)="b.MAT.4.3.1"> Il tentatore allora gli si accostò e gli disse : « Se sei Figlio di Dio , dì che questi sassi diventino pane »
(src)="b.MAT.4.4.1"> Yesu cɔ-ɩ sɩ : Pa ŋmaawa Ɩsɔ Tɔm taa sɩ pə taɣa tɔɣɔnaɣa tike kɛ yʋlʋ ká hikina weesuɣu .
(src)="b.MAT.4.4.2"> Ama tɔm təna nti tə lɩɩkəna Ɩsɔ nɔɣɔ taa tɔ tə kiŋ tɔtɔɣɔ .
(trg)="b.MAT.4.4.1"> Ma egli rispose : « Sta scritto : ma di ogni parola che esce dalla bocca di Dio »
(src)="b.MAT.4.5.1"> Pəlɛ pə waalɩ , Ɩlɔɣɔʋ pona Yesu kɛ́ ɩcatɛ naŋŋ nyəntɛ taa na ɩ́ kpaasɩ-ɩ Ɩsɔ təsɛɛlɛ comcom nɔɣɔ taa ,
(trg)="b.MAT.4.5.1"> Allora il diavolo lo condusse con sé nella città santa , lo depose sul pinnacolo del tempi
(src)="b.MAT.4.6.1"> na ɩ́ tɔmɩ-ɩ sɩ : Ye n kɛ́ Ɩsɔ Pəyaɣa , lɩɩ cənɛ na ń ŋmaa atɛ .
(src)="b.MAT.4.6.2"> Pə taɣa polo , pa ŋmaawa Ɩsɔ Tɔm taa sɩ : Ɩsɔ ká heeli ɩ ɩsɔtaa tillaa kɛ nyá tɔm sɩ pá paasəna-ŋ teu .
(src)="b.MAT.4.6.3"> Na paa teeli-ŋ pa niŋ taa sɩ pə́ taa kɔɔ na pəlɛ natəlɩ tə co-ŋ .
(trg)="b.MAT.4.6.1"> e gli disse : « Se sei Figlio di Dio , gettati giù , poiché sta scritto : ed essi ti sorreggeranno con le loro mani , perché non abbia a urtare contro un sasso il tuo piede »
(src)="b.MAT.4.7.1"> Ama Yesu cɔ-ɩ sɩ : Pa ŋmaawa Ɩsɔ Tɔm taa tɔtɔ sɩ , n kaa maɣasɩ nyá Caa Ɩsɔ sɩ n naa ɩ waalɩ .
(trg)="b.MAT.4.7.1"> Gesù gli rispose : « Sta scritto anche
(src)="b.MAT.4.8.1"> Ɩlɛna Ɩlɔɣɔʋ tasa Yesu kɛ́ ponaʋ kɛ pʋɣʋ ŋku kʋ kʋla sɔsɔm tɔ kʋ tɔɔ na ɩ́ hʋlɩ-ɩ antulinya kawulasɩ təna na sɩ teeli ,
(trg)="b.MAT.4.8.1"> Di nuovo il diavolo lo condusse con sé sopra un monte altissimo e gli mostrò tutti i regni del mondo con la loro gloria e gli disse
(src)="b.MAT.4.9.1"> na ɩ́ tɔmɩ-ɩ sɩ : Ye n ka həntɩ-m atɛ na ń sɛɛ-m , maa ha-ŋ mpʋ ɩnɩ pə təna .
(trg)="b.MAT.4.9.1"> « Tutte queste cose io ti darò , se , prostrandoti , mi adorerai »
(src)="b.MAT.4.10.1"> Ḿpʋ́ɣʋ́ Yesu cɔ-ɩ sɩ : Satanɩ , tɛɛ .
(src)="b.MAT.4.10.2"> Pa ŋmaawa Ɩsɔ Tɔm taa sɩ , n ká sɛɛ nyá Caa Ɩsɔ , na ɩ tike ɩ təmlɛ kɛ n ká la .
(trg)="b.MAT.4.10.1"> Ma Gesù gli rispose : « Vattene , satana !
(trg)="b.MAT.4.10.2"> Sta scritto : e a lui solo rendi culto »
(src)="b.MAT.4.11.1"> Tənaɣa Ɩlɔɣɔʋ yela Yesu .
(src)="b.MAT.4.11.2"> Ɩlɛna ɩsɔtaa tillaa kɔɔ na pá paasəna-ɩ .
(trg)="b.MAT.4.11.1"> Allora il diavolo lo lasciò ed ecco angeli gli si accostarono e lo servivano
(src)="b.MAT.4.12.1"> Yesu nɩɩwa sɩ pa tʋ Yohaanɩ kɛ saləka , ɩlɛna ɩ́ tɛɛna Kalilee .
(trg)="b.MAT.4.12.1"> Avendo intanto saputo che Giovanni era stato arrestato , Gesù si ritirò nella Galile
(src)="b.MAT.4.13.1"> Ɩ yela Nasalɛtɩ , ɩlɛna ɩ́ polo na ɩ́ caɣa Kapənahum .
(src)="b.MAT.4.13.2"> Ɩcatɛ nte tə wɛ Kalilee lʋm nɔɣɔ kɛ Sapulɔŋ na Nɛfətali pa tɛtʋ taa tɔ .
(trg)="b.MAT.4.13.1"> e , lasciata Nazaret , venne ad abitare a Cafarnao , presso il mare , nel territorio di Zàbulon e di Nèftali
(src)="b.MAT.4.14.1"> Ḿpʋ́ɣʋ́ pə lapa ɩsɩɩ Ɩsɔ kʋyɔɣɔtʋtʋ tɛləsʋlʋ Ɩsayii ka yɔɣɔtaa tɔ sɩ :
(trg)="b.MAT.4.14.1"> perché si adempisse ciò che era stato detto per mezzo del profeta Isaia
(src)="b.MAT.4.15.1"> Sapulɔŋ tɛtʋ na Nɛfətali tɛtʋ , na teŋku tɔɔ tɔɔ , na Yaatanɩ waalɩ , na mpa pa ta kɛ Yuta nyə́ma tɔ pa Kalilee .
(trg)="b.MAT.4.15.1"> Il paese di Zàbulon e il paese di Nèftali , sulla via del mare , al di là del Giordano , Galilea delle genti
(src)="b.MAT.4.16.1"> Pə yəlaa mpa pa caɣa səkpɛtʋɣʋ taa tɔ , pɩɩ na-wɛ tənyaɩɩ ɩsɩɩ kɔkɔ .
(src)="b.MAT.4.16.2"> Na mpa pa caɣa səm səkpɛtʋɣʋ ɩcatɛ taa tɔ , pɩɩ ná pa tɔɔ tənyaɩɩ .
(trg)="b.MAT.4.16.1"> il popolo immerso nelle tenebre ha visto una grande luce ; su quelli che dimoravano in terra e ombra di morte una luce si è levata
(src)="b.MAT.4.17.1"> Pə kpaɣaʋ waatʋ ɩnɩ tɔ Yesu sʋʋ waasʋ lapʋ na ɩ́ tɔŋ sɩ : Ɩ́ laɣasɩ tɔntɛ , ɩsɔtaa Kawulaɣa wʋsa kɔntɛ .
(trg)="b.MAT.4.17.1"> Da allora Gesù cominciò a predicare e a dire : « Convertitevi , perché il regno dei cieli è vicino »
(src)="b.MAT.4.18.1"> Yesu tɔŋaɣa Kalilee teŋku nɔɣɔ nɔɣɔ , ɩlɛna ɩ́ ná tiina kpalaa kɛ naalɛ .
(src)="b.MAT.4.18.2"> Simɔŋ wei pa yaa sɩ Piyɛɛ tɔ na ɩ neu Antəlɩɩ , na pá tʋɣɩ puluɣu kɛ teŋku taa .
(trg)="b.MAT.4.18.1"> Mentre camminava lungo il mare di Galilea vide due fratelli , Simone , chiamato Pietro , e Andrea suo fratello , che gettavano la rete in mare , poiché erano pescatori
(src)="b.MAT.4.19.1"> Tənaɣa Yesu tɔma-wɛ sɩ : Ɩ́ kɔɔ na má la-mɛ na ɩ́ puuki yəlaa ɩsɩɩ ɩ́ puukuɣu tiina tɔ .
(trg)="b.MAT.4.19.1"> E disse loro : « Seguitemi , vi farò pescatori di uomini »
(src)="b.MAT.4.20.1"> Ḿpʋ́ɣʋ́ pɛlɛ pa yela pa puluŋ na pá təŋɩ-ɩ kpakpaa .
(trg)="b.MAT.4.20.1"> Ed essi subito , lasciate le reti , lo seguirono
(src)="b.MAT.4.21.1"> Ɩ tasa pote kɛ pəcɔ , ɩlɛna ɩ́ ná Sepetee pəyalʋ Saakɩ na ɩ neu Yohaanɩ na pa caa Sepetee pa wɛ kpɩɩlʋɣʋ taa na pá taɣanəɣɩ pa puluŋ .
(src)="b.MAT.4.21.2"> Tənaɣa Yesu yaa-wɛ ,
(trg)="b.MAT.4.21.1"> Andando oltre , vide altri due fratelli , Giacomo di Zebedèo e Giovanni suo fratello , che nella barca insieme con Zebedèo , loro padre , riassettavano le reti ; e li chiamò
(src)="b.MAT.4.22.1"> na pá yele pa caa na kpɩɩlʋɣʋ na pá təŋɩ-ɩ kpakpaa .
(trg)="b.MAT.4.22.1"> Ed essi subito , lasciata la barca e il padre , lo seguirono
(src)="b.MAT.4.23.1"> Yesu cɔɔwa Kalilee tɛtʋ təna na ɩ́ sɛɣɛsɩ Yuta nyə́ma təkotilenaa taa , na ɩ́ kpaalɩ Ɩsɔ Kawulaɣa Laapaalɩ Kʋpaŋ .
(src)="b.MAT.4.23.2"> Na ɩ́ waasəɣɩ yəlaa taa kʋtɔntʋnaa na acamaa təna .
(trg)="b.MAT.4.23.1"> Gesù andava attorno per tutta la Galilea , insegnando nelle loro sinagoghe e predicando la buona novella del regno e curando ogni sorta di malattie e di infermità nel popolo
(src)="b.MAT.4.24.1"> Ḿpʋ́ɣʋ́ yəlaa nɩɩ Yesu taŋ kɛ Silii tɛtʋ təna taa .
(src)="b.MAT.4.24.2"> Na pá kɔna-ɩ yəlaa təna mpa kʋtɔməŋ na wʋsasɩ paɣalɛ tɔŋna kʋnyɔŋ tʋɣʋ tɔ .
(src)="b.MAT.4.24.3"> Alɔɣɔhilaa na timle nyə́ma na kʋtɔŋ kʋtʋʋlʋɣʋ nyə́ma , na ɩ́ waasɩ-wɛ .
(trg)="b.MAT.4.24.1"> La sua fama si sparse per tutta la Siria e così condussero a lui tutti i malati , tormentati da varie malattie e dolori , indemoniati , epilettici e paralitici ; ed egli li guariva
(src)="b.MAT.4.25.1"> Samaa sɔsɔ təŋaɣa-ɩ kɛ́ .
(src)="b.MAT.4.25.2"> Pa lɩɩna Kalilee na Acalɛɛ Naanʋwa tɛtʋ , na Yosalɛm na Yuta na acalɛɛ nna a wɛ Yaatanɩ waalɩ tɔ .
(trg)="b.MAT.4.25.1"> E grandi folle cominciarono a seguirlo dalla Galilea , dalla Decàpoli , da Gerusalemme , dalla Giudea e da oltre il Giordano
(src)="b.MAT.5.1.1"> Yesu nawa samaa , ɩlɛna ɩ́ kpa pʋɣʋ tɔɔ na ɩ́ caɣa .
(src)="b.MAT.5.1.2"> Tənaɣa ɩ ɩfalaa kpətəna-ɩ .
(trg)="b.MAT.5.1.1"> Vedendo le folle , Gesù salì sulla montagna e , messosi a sedere , gli si avvicinarono i suoi discepoli
(src)="b.MAT.5.2.1"> Ḿpʋ́ɣʋ́ ɩ sʋʋ-wɛɣɛ sɛɣɛsʋɣʋ sɩ :
(trg)="b.MAT.5.2.1"> Prendendo allora la parola , li ammaestrava dicendo
(src)="b.MAT.5.3.1"> Mpa pa fɛɩna kalampaanɩ tɔ pa nɩɩ leleŋ kɛ́ .
(src)="b.MAT.5.3.2"> Mpi tɔ , mpɛ pa tənna ɩsɔtaa Kawulaɣa .
(trg)="b.MAT.5.3.1"> « Beati i poveri in spirito , perché di essi è il regno dei cieli
(src)="b.MAT.5.4.1"> Mpa pa wɛ laŋwakəllɛ taa tɔ pa nɩɩ leleŋ kɛ́ .
(src)="b.MAT.5.4.2"> Mpi tɔ , Ɩsɔ ká hɛɛsɩ pa laŋa .
(trg)="b.MAT.5.4.1"> Beati gli afflitti , perché saranno consolati
(src)="b.MAT.5.5.1"> Mpa pa wɛna yʋlʋtʋ tɔ pa nɩɩ leleŋ kɛ́ .
(src)="b.MAT.5.5.2"> Mpi tɔ , mpɛ paa tɔɣɔna tɛtʋ təna , ɩsɩɩ Ɩsɔ ka heeluɣu-wɛ tɔ .
(trg)="b.MAT.5.5.1"> Beati i miti , perché erediteranno la terra
(src)="b.MAT.5.6.1"> Mpa pa nyɩɩləɣɩ sɔsɔm sɩ pá tɔŋ ɩsɩɩ Ɩsɔ caa tɔ pa nɩɩ leleŋ kɛ́ .
(src)="b.MAT.5.6.2"> Mpi tɔ , Ɩsɔ ká səna-wɛɣɛ teu na pá tɔ mpʋ .
(trg)="b.MAT.5.6.1"> Beati quelli che hanno fame e sete della giustizia , perché saranno saziati
(src)="b.MAT.5.7.1"> Mpa pa wɛna lɛlaa pətɔɔtəlɛ tɔ pa nɩɩ leleŋ kɛ́ .
(src)="b.MAT.5.7.2"> Mpi tɔ , Ɩsɔ ká nyənɩ mpɛ pa pətɔɔtəlɛ .
(trg)="b.MAT.5.7.1"> Beati i misericordiosi , perché troveranno misericordia
(src)="b.MAT.5.8.1"> Mpa pa lotu taa hʋwɛɛ tewa tɔ pa nɩɩ leleŋ kɛ́ .
(src)="b.MAT.5.8.2"> Mpi tɔ , paa na Ɩsɔ .
(trg)="b.MAT.5.8.1"> Beati i puri di cuore , perché vedranno Dio
(src)="b.MAT.5.9.1"> Mpa pa tɔɣɔnəɣɩ yoou kɛ lɛlaa hɛkʋ tɔ pa nɩɩ leleŋ kɛ́ .
(src)="b.MAT.5.9.2"> Mpi tɔ , Ɩsɔ ká yaa-wɛɣɛ ɩ piya .
(trg)="b.MAT.5.9.1"> Beati gli operatori di pace , perché saranno chiamati figli di Dio
(src)="b.MAT.5.10.1"> Mpa pa lakɩ Ɩsɔ kʋcacaam na pá naasəɣɩ-wɛɣɛ pə tɔɔ tɔ pa nɩɩ leleŋ kɛ́ .
(src)="b.MAT.5.10.2"> Mpi tɔ , mpɛ pa tənna ɩsɔtaa Kawulaɣa .
(trg)="b.MAT.5.10.1"> Beati i perseguitati per causa della giustizia , perché di essi è il regno dei cieli