# crp/Creole.xml.gz
# it/Italian.xml.gz
(src)="b.GEN.1.1.1"> Nan konmansman , Bondye kreye syèl la ak latè a
(trg)="b.GEN.1.1.1"> In principio Dio creò il cielo e la terra
(src)="b.GEN.1.2.1"> Men latè pa t ' gen fòm , li pa t ' gen anyen sou li .
(src)="b.GEN.1.2.2"> Fènwa te kouvri toupatou .
(src)="b.GEN.1.2.3"> Lespri Bondye t ' ap plane sou dlo ki te kouvri tout latè
(trg)="b.GEN.1.2.1"> Ora la terra era informe e deserta e le tenebre ricoprivano l' abisso e lo spirito di Dio aleggiava sulle acque
(src)="b.GEN.1.3.1"> Bondye di .
(src)="b.GEN.1.3.2"> Se pou limyè fèt .
(src)="b.GEN.1.3.3"> Epi limyè te fèt
(trg)="b.GEN.1.3.1"> Dio disse : « Sia la luce ! » .
(trg)="b.GEN.1.3.2"> E la luce fu
(src)="b.GEN.1.4.1"> Bondye wè limyè a te bon .
(src)="b.GEN.1.4.2"> Bondye mete limyè a yon bò , li mete fènwa a yon lòt bò
(trg)="b.GEN.1.4.1"> Dio vide che la luce era cosa buona e separò la luce dalle tenebr
(src)="b.GEN.1.5.1"> Bondye rele limyè a lajounen , li rele fènwa a lannwit .
(src)="b.GEN.1.5.2"> Yon lannwit pase , yon maten rive .
(src)="b.GEN.1.5.3"> Se te premye jou a
(trg)="b.GEN.1.5.1"> e chiamò la luce giorno e le tenebre notte .
(trg)="b.GEN.1.5.2"> E fu sera e fu mattina : primo giorno
(src)="b.GEN.1.6.1"> Bondye di ankò .
(src)="b.GEN.1.6.2"> Se pou gen yon vout nan mitan dlo a pou separe dlo a an de
(trg)="b.GEN.1.6.1"> Dio disse : « Sia il firmamento in mezzo alle acque per separare le acque dalle acque »
(src)="b.GEN.1.7.1"> Bondye fè vout la separe dlo a an de , yon pati anwo vout la , yon lòt pati anba l ' .
(src)="b.GEN.1.7.2"> Se konsa sa te pase
(trg)="b.GEN.1.7.1"> Dio fece il firmamento e separò le acque , che sono sotto il firmamento , dalle acque , che son sopra il firmamento .
(trg)="b.GEN.1.7.2"> E così avvenne
(src)="b.GEN.1.8.1"> Bondye rele vout la syèl .
(src)="b.GEN.1.8.2"> Yon lannwit pase , yon maten rive .
(src)="b.GEN.1.8.3"> Se te dezyèm jou a
(trg)="b.GEN.1.8.1"> Dio chiamò il firmamento cielo .
(trg)="b.GEN.1.8.2"> E fu sera e fu mattina : secondo giorno
(src)="b.GEN.1.9.1"> Bondye di ankò .
(src)="b.GEN.1.9.2"> Se pou dlo ki anba syèl la sanble yon sèl kote pou kote ki sèk la ka parèt .
(src)="b.GEN.1.9.3"> Se konsa sa te pase
(trg)="b.GEN.1.9.1"> Dio disse : « Le acque che sono sotto il cielo , si raccolgano in un solo luogo e appaia l' asciutto » .
(trg)="b.GEN.1.9.2"> E così avvenne
(src)="b.GEN.1.10.1"> Bondye rele kote ki sèk la tè .
(src)="b.GEN.1.10.2"> Li rele pil dlo a lanmè .
(src)="b.GEN.1.10.3"> Bondye gade sa l ' te fè a , li wè l ' bon
(trg)="b.GEN.1.10.1"> Dio chiamò l' asciutto terra e la massa delle acque mare .
(trg)="b.GEN.1.10.2"> E Dio vide che era cosa buona
(src)="b.GEN.1.11.1"> Bondye di .
(src)="b.GEN.1.11.2"> Se pou tè a pouse tout kalite plant : zèb , plant ki bay grenn , pyebwa ki bay fwi ak tout grenn yo .
(src)="b.GEN.1.11.3"> Se konsa sa te pase
(trg)="b.GEN.1.11.1"> E Dio disse : « La terra produca germogli , erbe che producono seme e alberi da frutto , che facciano sulla terra frutto con il seme , ciascuno secondo la sua specie » .
(trg)="b.GEN.1.11.2"> E così avvenne
(src)="b.GEN.1.12.1"> Tè a pouse tout kalite plant : zèb , plant ki bay grenn , pyebwa ki bay fwi ak tout grenn yo .
(src)="b.GEN.1.12.2"> Bondye gade sa l ' te fè a , li wè l ' bon
(trg)="b.GEN.1.12.1"> la terra produsse germogli , erbe che producono seme , ciascuna secondo la propria specie e alberi che fanno ciascuno frutto con il seme , secondo la propria specie .
(trg)="b.GEN.1.12.2"> Dio vide che era cosa buona
(src)="b.GEN.1.13.1"> Yon lannwit pase , yon maten rive .
(src)="b.GEN.1.13.2"> Se te twazyèm jou a
(trg)="b.GEN.1.13.1"> E fu sera e fu mattina : terzo giorno
(src)="b.GEN.1.14.1"> Bondye di ankò .
(src)="b.GEN.1.14.2"> Se pou limyè parèt nan syèl la pou separe lajounen ak lannwit .
(src)="b.GEN.1.14.3"> Y ' a sèvi pou make jou yo , lanne yo ak sezon yo
(trg)="b.GEN.1.14.1"> Dio disse : « Ci siano luci nel firmamento del cielo , per distinguere il giorno dalla notte ; servano da segni per le stagioni , per i giorni e per gli ann
(src)="b.GEN.1.15.1"> Y ' a sèvi limyè nan syèl la pou klere tout latè a .
(src)="b.GEN.1.15.2"> Se konsa sa te pase
(trg)="b.GEN.1.15.1"> e servano da luci nel firmamento del cielo per illuminare la terra » .
(trg)="b.GEN.1.15.2"> E così avvenne
(src)="b.GEN.1.16.1"> Bondye fè de gwo limyè , pi gwo a pou kòmande sou lajounen , pi piti a pou kòmande sou lannwit .
(src)="b.GEN.1.16.2"> Li fè zetwal yo tou
(trg)="b.GEN.1.16.1"> Dio fece le due luci grandi , la luce maggiore per regolare il giorno e la luce minore per regolare la notte , e le stelle
(src)="b.GEN.1.17.1"> Li mete yo nan syèl la pou klere latè a
(trg)="b.GEN.1.17.1"> Dio le pose nel firmamento del cielo per illuminare la terr
(src)="b.GEN.1.18.1"> pou kòmande sou lajounen ak sou lannwit , pou separe limyè ak fènwa .
(src)="b.GEN.1.18.2"> Bondye gade sa l ' te fè a , li wè l ' bon
(trg)="b.GEN.1.18.1"> e per regolare giorno e notte e per separare la luce dalle tenebre .
(trg)="b.GEN.1.18.2"> E Dio vide che era cosa buona
(src)="b.GEN.1.19.1"> Yon lannwit pase , yon maten rive .
(src)="b.GEN.1.19.2"> Se te katriyèm jou a
(trg)="b.GEN.1.19.1"> E fu sera e fu mattina : quarto giorno
(src)="b.GEN.1.20.1"> Bondye di ankò .
(src)="b.GEN.1.20.2"> Se pou dlo yo kale anpil anpil bèt vivan .
(src)="b.GEN.1.20.3"> Se pou zwazo vole nan syèl la anwo tè a .
(src)="b.GEN.1.20.4"> Se konsa sa te pase
(trg)="b.GEN.1.20.1"> Dio disse : « Le acque brulichino di esseri viventi e uccelli volino sopra la terra , davanti al firmamento del cielo »
(src)="b.GEN.1.21.1"> Bondye kreye gwo bèt lanmè yo , tout kalite bèt vivan k ' ap naje nan dlo ansanm ak tout kalite zwazo .
(src)="b.GEN.1.21.2"> Bondye gade sa l ' te fè a , li wè l ' bon
(trg)="b.GEN.1.21.1"> Dio creò i grandi mostri marini e tutti gli esseri viventi che guizzano e brulicano nelle acque , secondo la loro specie , e tutti gli uccelli alati secondo la loro specie .
(trg)="b.GEN.1.21.2"> E Dio vide che era cosa buona
(src)="b.GEN.1.22.1"> Bondye beni yo , li di .
(src)="b.GEN.1.22.2"> Fè pitit , fè anpil anpil pitit , plen dlo lanmè a .
(src)="b.GEN.1.22.3"> Se pou zwazo yo fè anpil anpil pitit tout sou tè a
(trg)="b.GEN.1.22.1"> Dio li benedisse : « Siate fecondi e moltiplicatevi e riempite le acque dei mari ; gli uccelli si moltiplichino sulla terra »
(src)="b.GEN.1.23.1"> Yon lannwit pase , yon maten rive .
(src)="b.GEN.1.23.2"> Se te senkyèm jou a
(trg)="b.GEN.1.23.1"> E fu sera e fu mattina : quinto giorno
(src)="b.GEN.1.24.1"> Bondye di ankò .
(src)="b.GEN.1.24.2"> Se pou tè a kale tout kalite bèt vivan , bèt yo gade , bèt ki trennen sou vant , bèt nan bwa .
(src)="b.GEN.1.24.3"> Se konsa sa te pase
(trg)="b.GEN.1.24.1"> Dio disse : « La terra produca esseri viventi secondo la loro specie : bestiame , rettili e bestie selvatiche secondo la loro specie » .
(trg)="b.GEN.1.24.2"> E così avvenne
(src)="b.GEN.1.25.1"> Bondye fè tout kalite bèt , bèt nan bwa , bèt yo gade , bèt ki trennen sou vant .
(src)="b.GEN.1.25.2"> Li gade sa l ' te fè a , li wè l ' bon
(trg)="b.GEN.1.25.1"> Dio fece le bestie selvatiche secondo la loro specie e il bestiame secondo la propria specie e tutti i rettili del suolo secondo la loro specie .
(trg)="b.GEN.1.25.2"> E Dio vide che era cosa buona
(src)="b.GEN.1.26.1"> Bondye di ankò .
(src)="b.GEN.1.26.2"> Ann fè moun .
(src)="b.GEN.1.26.3"> N ' ap fè l ' pòtre ak nou , pou li sanble ak nou .
(src)="b.GEN.1.26.4"> La gen pouvwa sou pwason ki nan lanmè yo , sou zwazo ki nan syèl la , sou tout bèt yo gade , sou tout latè , sou tout bèt nan bwa , sou tout bèt ki trennen sou vant sou tè a
(trg)="b.GEN.1.26.1"> E Dio disse : « Facciamo l' uomo a nostra immagine , a nostra somiglianza , e domini sui pesci del mare e sugli uccelli del cielo , sul bestiame , su tutte le bestie selvatiche e su tutti i rettili che strisciano sulla terra »
(src)="b.GEN.1.27.1"> Bondye kreye moun .
(src)="b.GEN.1.27.2"> Li fè l ' pòtre ak li .
(src)="b.GEN.1.27.3"> Li kreye yo gason ak fi
(trg)="b.GEN.1.27.1"> Dio creò l' uomo a sua immagine ; a immagine di Dio lo creò ; maschio e femmina li creò
(src)="b.GEN.1.28.1"> Li ba yo benediksyon , li di .
(src)="b.GEN.1.28.2"> Fè pitit , fè anpil anpil pitit mete sou tè a .
(src)="b.GEN.1.28.3"> Donte tè a .
(src)="b.GEN.1.28.4"> Mwen ban nou pouvwa sou pwason ki nan lanmè , sou zwazo ki nan syèl la , ak sou tout bèt vivan k ' ap mache sou tè a
(trg)="b.GEN.1.28.1"> Dio li benedisse e disse loro : « Siate fecondi e moltiplicatevi , riempite la terra ; soggiogatela e dominate sui pesci del mare e sugli uccelli del cielo e su ogni essere vivente , che striscia sulla terra »
(src)="b.GEN.1.29.1"> Bondye di .
(src)="b.GEN.1.29.2"> Gade .
(src)="b.GEN.1.29.3"> Mwen ban nou tout kalite plant ki bay grenn ak tout kalite pyebwa ki bay fwi ak grenn pou nou manje
(trg)="b.GEN.1.29.1"> Poi Dio disse : « Ecco , io vi do ogni erba che produce seme e che è su tutta la terra e ogni albero in cui è il frutto , che produce seme : saranno il vostro cibo
(src)="b.GEN.1.30.1"> Men , tout bèt ki sou tè a , tout zwazo ki nan syèl la , tout bèt ki trennen sou vant , wi tout bèt vivan , m ' ap ba yo zèb vèt pou yo manje .
(src)="b.GEN.1.30.2"> Se konsa sa te pase
(trg)="b.GEN.1.30.1"> A tutte le bestie selvatiche , a tutti gli uccelli del cielo e a tutti gli esseri che strisciano sulla terra e nei quali è alito di vita , io do in cibo ogni erba verde » .
(trg)="b.GEN.1.30.2"> E così avvenne
(src)="b.GEN.1.31.1"> Bondye gade sa l ' te fè a , li wè l ' bon nèt .
(src)="b.GEN.1.31.2"> Yon lannwit pase , yon maten rive .
(src)="b.GEN.1.31.3"> Se te sizyèm jou a
(trg)="b.GEN.1.31.1"> Dio vide quanto aveva fatto , ed ecco , era cosa molto buona .
(trg)="b.GEN.1.31.2"> E fu sera e fu mattina : sesto giorno
(src)="b.GEN.2.1.1"> Konsa , Bondye te fin fè syèl la , latè a ansanm ak tout sa ki ladan yo
(trg)="b.GEN.2.1.1"> Così furono portati a compimento il cielo e la terra e tutte le loro schiere
(src)="b.GEN.2.2.1"> Sou sis jou , Bondye te fin fè tout sa l ' t ' ap fè a .
(src)="b.GEN.2.2.2"> Setyèm jou a , li sispann travay
(trg)="b.GEN.2.2.1"> Allora Dio , nel settimo giorno portò a termine il lavoro che aveva fatto e cessò nel settimo giorno da ogni suo lavoro
(src)="b.GEN.2.3.1"> Li beni setyèm jou a , li mete l ' apa pou li , paske se jou sa a li te sispann travay apre li te fin kreye tout sa l ' t ' ap kreye a
(trg)="b.GEN.2.3.1"> Dio benedisse il settimo giorno e lo consacrò , perché in esso aveva cessato da ogni lavoro che egli creando aveva fatto .
(src)="b.GEN.2.4.1"> Se konsa sa te pase lè Bondye t ' ap kreye syèl la ak latè a .
(src)="b.GEN.2.4.2"> Lè Seyè a , Bondye a , t ' ap fè latè ansanm ak tou sa ki nan syèl la
(trg)="b.GEN.2.4.1"> Queste le origini del cielo e della terra , quando vennero creati .
(trg)="b.GEN.2.4.2"> Quando il Signore Dio fece la terra e il cielo
(src)="b.GEN.2.5.1"> pa t ' gen yon ti pyebwa sou tè a .
(src)="b.GEN.2.5.2"> Ankenn zèb pa t ' ankò pouse nan jaden , paske Bondye pa t ' voye lapli tonbe sou tè a .
(src)="b.GEN.2.5.3"> Lèfini , pa t ' gen moun pou travay latè
(trg)="b.GEN.2.5.1"> nessun cespuglio campestre era sulla terra , nessuna erba campestre era spuntata - perché il Signore Dio non aveva fatto piovere sulla terra e nessuno lavorava il suol
(src)="b.GEN.2.6.1"> Men , yon vapè dlo leve soti nan tè a , li wouze tout tè a
(trg)="b.GEN.2.6.1"> e faceva salire dalla terra l' acqua dei canali per irrigare tutto il suolo -
(src)="b.GEN.2.7.1"> Lè sa a , Seyè a , Bondye a , pran pousyè tè , li fè yon nonm .
(src)="b.GEN.2.7.2"> Li soufle nan twou nen nonm lan pou l ' ba li lavi .
(src)="b.GEN.2.7.3"> Epi nonm lan vin vivan
(trg)="b.GEN.2.7.1"> allora il Signore Dio plasmò l' uomo con polvere del suolo e soffiò nelle sue narici un alito di vita e l' uomo divenne un essere vivente
(src)="b.GEN.2.8.1"> Seyè a , Bondye a , plante yon jaden yon kote yo rele Edenn , bò kote solèy leve a .
(src)="b.GEN.2.8.2"> Se la li mete nonm li te fè a
(trg)="b.GEN.2.8.1"> Poi il Signore Dio piantò un giardino in Eden , a oriente , e vi collocò l' uomo che aveva plasmato
(src)="b.GEN.2.9.1"> Seyè a , Bondye a , te fè tout kalite pyebwa leve nan jaden an , bèl pyebwa ki donnen fwi ki bon pou manje .
(src)="b.GEN.2.9.2"> Nan mitan jaden an te gen de gwo pyebwa .
(src)="b.GEN.2.9.3"> Yonn se te pyebwa ki bay lavi a , lòt la se te pyebwa ki fè moun konnen sa ki byen ak sa ki mal la
(trg)="b.GEN.2.9.1"> Il Signore Dio fece germogliare dal suolo ogni sorta di alberi graditi alla vista e buoni da mangiare , tra cui l' albero della vita in mezzo al giardino e l' albero della conoscenza del bene e del male
(src)="b.GEN.2.10.1"> Yon gwo larivyè soti nan peyi Edenn , li wouze jaden an .
(src)="b.GEN.2.10.2"> Larivyè a te fè kat branch
(trg)="b.GEN.2.10.1"> Un fiume usciva da Eden per irrigare il giardino , poi di lì si divideva e formava quattro corsi
(src)="b.GEN.2.11.1"> Premye branch lan te rele Pichon .
(src)="b.GEN.2.11.2"> Se larivyè sa a ki wouze tout peyi Avila a , peyi kote yo jwenn anpil lò a
(trg)="b.GEN.2.11.1"> Il primo fiume si chiama Pison : esso scorre intorno a tutto il paese di Avìla , dove c' è l' or
(src)="b.GEN.2.12.1"> Se nan peyi sa a yo jwenn pi bon lò ansanm ak pyebwa gonm arabik ak yon pyè wouj ki koute chè yo rele oniks
(trg)="b.GEN.2.12.1"> e l' oro di quella terra è fine ; qui c' è anche la resina odorosa e la pietra d' ònice
(src)="b.GEN.2.13.1"> Dezyèm larivyè a rele Giyon .
(src)="b.GEN.2.13.2"> Se li ki wouze tout peyi Kouch la
(trg)="b.GEN.2.13.1"> Il secondo fiume si chiama Ghicon : esso scorre intorno a tutto il paese d' Etiopia
(src)="b.GEN.2.14.1"> Twazyèm larivyè a rele Tig .
(src)="b.GEN.2.14.2"> Se li ki pase nan peyi Lasiri , sou bò solèy leve a .
(src)="b.GEN.2.14.3"> Katriyèm larivyè a se Lefrat
(trg)="b.GEN.2.14.1"> Il terzo fiume si chiama Tigri : esso scorre ad oriente di Assur .
(trg)="b.GEN.2.14.2"> Il quarto fiume è l' Eufrate
(src)="b.GEN.2.15.1"> Seyè a , Bondye a , pran nonm lan , li mete l ' nan jaden Edenn lan pou l ' travay li , pou l ' pran swen l '
(trg)="b.GEN.2.15.1"> Il Signore Dio prese l' uomo e lo pose nel giardino di Eden , perché lo coltivasse e lo custodisse
(src)="b.GEN.2.16.1"> Seyè a , Bondye a , bay nonm lan lòd sa a .
(src)="b.GEN.2.16.2"> Ou mèt manje donn tout pyebwa ki nan jaden an
(trg)="b.GEN.2.16.1"> Il Signore Dio diede questo comando all' uomo : « Tu potrai mangiare di tutti gli alberi del giardino
(src)="b.GEN.2.17.1"> Men , piga ou manje donn pyebwa ki fè moun konnen sa ki byen ak sa ki mal la .
(src)="b.GEN.2.17.2"> Paske , jou ou manje l ' , w ' ap mouri
(trg)="b.GEN.2.17.1"> ma dell' albero della conoscenza del bene e del male non devi mangiare , perché , quando tu ne mangiassi , certamente moriresti »
(src)="b.GEN.2.18.1"> Seyè a , Bondye a , di ankò .
(src)="b.GEN.2.18.2"> Sa pa bon pou nonm lan rete pou kont li .
(src)="b.GEN.2.18.3"> M ' ap fè yon lòt moun sanble avè l ' pou ede l '
(trg)="b.GEN.2.18.1"> Poi il Signore Dio disse : « Non è bene che l' uomo sia solo : gli voglio fare un aiuto che gli sia simile »
(src)="b.GEN.2.19.1"> Se konsa , Seyè a , Bondye a , pran pousyè tè , li fè tout kalite zannimo ki nan savann ak tout kalite zwazo k ' ap vole nan syèl la .
(src)="b.GEN.2.19.2"> Lè l ' fini , li mennen yo bay nonm lan pou wè ki non li tapral ba yo .
(src)="b.GEN.2.19.3"> Se non li te ba yo a ki rete pou yo nèt
(trg)="b.GEN.2.19.1"> Allora il Signore Dio plasmò dal suolo ogni sorta di bestie selvatiche e tutti gli uccelli del cielo e li condusse all' uomo , per vedere come li avrebbe chiamati : in qualunque modo l' uomo avesse chiamato ognuno degli esseri viventi , quello doveva essere il suo nome
(src)="b.GEN.2.20.1"> Se konsa , nonm lan bay tout bèt yo gade , tout bèt nan bwa ak tout zwazo ki nan syèl la non yo .
(src)="b.GEN.2.20.2"> Men , pa t ' gen yonn ki te sanble avè l ' , ki ta ka ede l '
(trg)="b.GEN.2.20.1"> Così l' uomo impose nomi a tutto il bestiame , a tutti gli uccelli del cielo e a tutte le bestie selvatiche , ma l' uomo non trovò un aiuto che gli fosse simile
(src)="b.GEN.2.21.1"> Lè sa a , Seyè a , Bondye a , fè dòmi pran nonm lan .
(src)="b.GEN.2.21.2"> Msye dòmi nèt ale .
(src)="b.GEN.2.21.3"> Pandan l ' ap dòmi an , Bondye louvri bò kòt li , li wete yon zo kòt .
(src)="b.GEN.2.21.4"> Apre sa , li fèmen twou a byen fèmen
(trg)="b.GEN.2.21.1"> Allora il Signore Dio fece scendere un torpore sull' uomo , che si addormentò ; gli tolse una delle costole e rinchiuse la carne al suo posto
(src)="b.GEN.2.22.1"> Avèk zo kòt li te wete nan nonm lan , li fè yon fanm , li mennen l ' ba li
(trg)="b.GEN.2.22.1"> Il Signore Dio plasmò con la costola , che aveva tolta all' uomo , una donna e la condusse all' uomo
(src)="b.GEN.2.23.1"> Lè nonm lan wè l ' , li di .
(src)="b.GEN.2.23.2"> Aa !
(src)="b.GEN.2.23.3"> Fwa sa a , men yonn ki menm jan avè m ' !
(src)="b.GEN.2.23.4"> Zo l ' se zo mwen .
(src)="b.GEN.2.23.5"> Chè l ' se chè mwen .
(src)="b.GEN.2.23.6"> Y ' a rele l ' fanm , paske se nan gason li soti
(trg)="b.GEN.2.23.1"> Allora l' uomo disse : è carne dalla mia carne e osso dalle mie ossa .
(trg)="b.GEN.2.23.2"> La si chiamerà donna perché dall' uomo è stata tolta »
(src)="b.GEN.2.24.1"> Se poutèt sa , gason an va kite papa l ' ak manman l ' pou l ' mete tèt li ansanm ak madanm li , pou tout de fè yon sèl
(trg)="b.GEN.2.24.1"> Per questo l' uomo abbandonerà suo padre e sua madre e si unirà a sua moglie e i due saranno una sola carne
(src)="b.GEN.2.25.1"> Nonm lan ak madanm li te toutouni .
(src)="b.GEN.2.25.2"> Men , yo pa t ' wont rete konsa
(trg)="b.GEN.2.25.1"> Ora tutti e due erano nudi , l' uomo e sua moglie , ma non ne provavano vergogna
(src)="b.GEN.3.1.1"> Sèpan se bèt ki te pi rize nan tout bèt raje Seyè a , Bondye a , te kreye .
(src)="b.GEN.3.1.2"> Li di fanm lan konsa .
(src)="b.GEN.3.1.3"> Eske Bondye te janm di piga nou manje donn tout pyebwa ki nan jaden an
(trg)="b.GEN.3.1.1"> Il serpente era la più astuta di tutte le bestie selvatiche fatte dal Signore Dio .
(trg)="b.GEN.3.1.2"> Egli disse alla donna : « E ' vero che Dio ha detto : Non dovete mangiare di nessun albero del giardino ? »
(src)="b.GEN.3.2.1"> Fanm lan reponn sèpan an .
(src)="b.GEN.3.2.2"> Nou gen dwa manje donn tout pyebwa ki nan jaden an
(trg)="b.GEN.3.2.1"> Rispose la donna al serpente : « Dei frutti degli alberi del giardino noi possiamo mangiare
(src)="b.GEN.3.3.1"> Men , kanta pou pyebwa ki nan mitan jaden an , Bondye di .
(src)="b.GEN.3.3.2"> Piga nou manje ladan l ' , piga nou manyen l ' menm .
(src)="b.GEN.3.3.3"> Sinon , n ' ap mouri
(trg)="b.GEN.3.3.1"> ma del frutto dell' albero che sta in mezzo al giardino Dio ha detto : Non ne dovete mangiare e non lo dovete toccare , altrimenti morirete »
(src)="b.GEN.3.4.1"> Lè sa a , sèpan an di fanm lan .
(src)="b.GEN.3.4.2"> Se pa vre .
(src)="b.GEN.3.4.3"> Nou p ' ap mouri kras
(trg)="b.GEN.3.4.1"> Ma il serpente disse alla donna : « Non morirete affatto
(src)="b.GEN.3.5.1"> Bondye di nou sa paske li konnen jou nou manje ladan l ' , je nou va louvri. n ' a vin tankou Bondye , n ' a konn sa ki byen ak sa ki mal
(trg)="b.GEN.3.5.1"> Anzi , Dio sa che quando voi ne mangiaste , si aprirebbero i vostri occhi e diventereste come Dio , conoscendo il bene e il male »
(src)="b.GEN.3.6.1"> Fanm lan gade , li wè jan pyebwa a te bèl , jan fwi yo sanble yo ta bon nan bouch .
(src)="b.GEN.3.6.2"> Li santi li ta manje ladan l ' pou je l ' ka louvri .
(src)="b.GEN.3.6.3"> Li keyi kèk fwi .
(src)="b.GEN.3.6.4"> Li manje , li pote bay mari l ' ki manje tou
(trg)="b.GEN.3.6.1"> Allora la donna vide che l' albero era buono da mangiare , gradito agli occhi e desiderabile per acquistare saggezza ; prese del suo frutto e ne mangiò , poi ne diede anche al marito , che era con lei , e anch'egli ne mangiò
(src)="b.GEN.3.7.1"> Manje yo fin manje , je yo louvri , lè sa a , yo vin konnen yo toutouni .
(src)="b.GEN.3.7.2"> Yo pran kèk fèy figfrans , yo koud yo ansanm , yo fè tanga mete sou yo
(trg)="b.GEN.3.7.1"> Allora si aprirono gli occhi di tutti e due e si accorsero di essere nudi ; intrecciarono foglie di fico e se ne fecero cinture
(src)="b.GEN.3.8.1"> Jou sa a , solèy te fèk fin kouche lè nonm lan ak madanm li tande vwa Seyè a , Bondye a , ki t ' ap pwonmennen nan jaden an .
(src)="b.GEN.3.8.2"> Y ' al kache nan mitan pyebwa ki nan jaden an pou Seyè a , Bondye a , pa wè yo
(trg)="b.GEN.3.8.1"> Poi udirono il Signore Dio che passeggiava nel giardino alla brezza del giorno e l' uomo con sua moglie si nascosero dal Signore Dio , in mezzo agli alberi del giardino
(src)="b.GEN.3.9.1"> Men , Seyè a , Bondye a , rele nonm lan , li di l ' .
(src)="b.GEN.3.9.2"> Kote ou ye
(trg)="b.GEN.3.9.1"> Ma il Signore Dio chiamò l' uomo e gli disse : « Dove sei ? »
(src)="b.GEN.3.10.1"> Nonm lan reponn li .
(src)="b.GEN.3.10.2"> Mwen tande vwa ou nan jaden an , mwen pè .
(src)="b.GEN.3.10.3"> M al kache pou ou , paske mwen toutouni
(trg)="b.GEN.3.10.1"> Rispose : « Ho udito il tuo passo nel giardino : ho avuto paura , perché sono nudo , e mi sono nascosto »
(src)="b.GEN.3.11.1"> Seyè a , Bondye a , di l ' .
(src)="b.GEN.3.11.2"> Ki moun ki di ou te toutouni ?
(src)="b.GEN.3.11.3"> Eske ou te manje fwi pyebwa mwen te di ou pa manje a
(trg)="b.GEN.3.11.1"> Riprese : « Chi ti ha fatto sapere che eri nudo ?
(trg)="b.GEN.3.11.2"> Hai forse mangiato dell' albero di cui ti avevo comandato di non mangiare ? »
(src)="b.GEN.3.12.1"> Nonm lan reponn .
(src)="b.GEN.3.12.2"> Fanm ou te ban mwen an , se li menm ki ban mwen fwi pyebwa a pou m ' manje , epi mwen manje l '
(trg)="b.GEN.3.12.1"> Rispose l' uomo : « La donna che tu mi hai posta accanto mi ha dato dell' albero e io ne ho mangiato »
(src)="b.GEN.3.13.1"> Seyè a , Bondye a , mande fanm lan .
(src)="b.GEN.3.13.2"> Poukisa ou fè sa ?
(src)="b.GEN.3.13.3"> Fanm lan reponn li .
(src)="b.GEN.3.13.4"> Se pa mwen non !
(src)="b.GEN.3.13.5"> Se sèpan an wi ki pran tèt mwen ki fè m ' manje l '
(trg)="b.GEN.3.13.1"> Il Signore Dio disse alla donna : « Che hai fatto ? » .
(trg)="b.GEN.3.13.2"> Rispose la donna : « Il serpente mi ha ingannata e io ho mangiato »
(src)="b.GEN.3.14.1"> Seyè a , Bondye a , di sèpan an konsa .
(src)="b.GEN.3.14.2"> Poutèt sa ou fè a , ou madichonnen nan mitan tout bèt jaden ak tout bèt nan bwa .
(src)="b.GEN.3.14.3"> W ' a rale sou vant ou .
(src)="b.GEN.3.14.4"> W ' a manje pousyè tè jouk jou ou mouri
(trg)="b.GEN.3.14.1"> Allora il Signore Dio disse al serpente : sii tu maledetto più di tutto il bestiame e più di tutte le bestie selvatiche ; sul tuo ventre camminerai e polvere mangerai per tutti i giorni della tua vita
(src)="b.GEN.3.15.1"> Ou menm ak fanm lan , m ' ap fè nou lènmi yonn ak lòt .
(src)="b.GEN.3.15.2"> Pitit pitit pa l ' ak pitit pitit pa ou ap lènmi tou .
(src)="b.GEN.3.15.3"> Pitit pitit li ap kraze tèt ou , epi ou menm w ' ap mòde l ' nan talon pye l '
(trg)="b.GEN.3.15.1"> Io porrò inimicizia tra te e la donna , tra la tua stirpe e la sua stirpe : questa ti schiaccerà la testa e tu le insidierai il calcagno »
(src)="b.GEN.3.16.1"> Li di fanm lan .
(src)="b.GEN.3.16.2"> Lè w ' ap fè pitit , m ' ap fè soufrans ou vin pi rèd .
(src)="b.GEN.3.16.3"> Wa gen pou soufri anpil lè w ' ap akouche .
(src)="b.GEN.3.16.4"> W ' ap toujou anvi mari ou .
(src)="b.GEN.3.16.5"> Men , se mari ou ki va chèf ou
(trg)="b.GEN.3.16.1"> Alla donna disse : i tuoi dolori e le tue gravidanze , con dolore partorirai figli .
(trg)="b.GEN.3.16.2"> Verso tuo marito sarà il tuo istinto , ma egli ti dominerà »
(src)="b.GEN.3.17.1"> Apre sa li di Adan .
(src)="b.GEN.3.17.2"> Ou koute pawòl madanm ou , pa vre !
(src)="b.GEN.3.17.3"> Ou manje fwi pyebwa mwen te ba ou lòd pa manje a .
(src)="b.GEN.3.17.4"> Poutèt sa ou fè a , m ' ap madichonnen tè a .
(src)="b.GEN.3.17.5"> W ' a gen pou travay di toutan pou fè tè a bay sa ou bezwen pou viv
(trg)="b.GEN.3.17.1"> All' uomo disse : « Poiché hai ascoltato la voce di tua moglie e hai mangiato dell' albero , di cui ti avevo comandato : Non ne devi mangiare , maledetto sia il suolo per causa tua !
(trg)="b.GEN.3.17.2"> Con dolore ne trarrai il cibo per tutti i giorni della tua vita
(src)="b.GEN.3.18.1"> Tè a va kale tout kalite pikan ak pengwen ba ou .
(src)="b.GEN.3.18.2"> W ' a manje fèy ki pouse nan raje
(trg)="b.GEN.3.18.1"> Spine e cardi produrrà per te e mangerai l' erba campestre
(src)="b.GEN.3.19.1"> Se swe kouraj ou ki pou fè ou mete yon moso pen nan bouch ou jouk lè wa tounen nan tè kote ou soti a .
(src)="b.GEN.3.19.2"> Paske , se pousyè ou ye , ou gen pou tounen pousyè ankò
(trg)="b.GEN.3.19.1"> Con il sudore del tuo volto mangerai il pane ; finché tornerai alla terra , perché da essa sei stato tratto : polvere tu sei e in polvere tornerai ! »
(src)="b.GEN.3.20.1"> Adan bay madanm li non , li rele l ' Ev , paske se li menm ki manman tout moun k ' ap viv sou tè a
(trg)="b.GEN.3.20.1"> L' uomo chiamò la moglie Eva , perché essa fu la madre di tutti i viventi
(src)="b.GEN.3.21.1"> Lè sa a , Seyè a , Bondye a , pran po bèt , li fè rad pou Adan ansanm ak madanm li , li biye yo
(trg)="b.GEN.3.21.1"> Il Signore Dio fece all' uomo e alla donna tuniche di pelli e le vestì
(src)="b.GEN.3.22.1"> Apre sa , Seyè a , Bondye a , di .
(src)="b.GEN.3.22.2"> Koulye a , Adan vin konnen sa ki byen ak sa ki mal tankou yonn nan nou .
(src)="b.GEN.3.22.3"> Nou p ' ap kite l ' lonje men l ' keyi fwi pyebwa ki bay lavi a pou l ' manje l ' , pou l ' pa viv pou tout tan
(trg)="b.GEN.3.22.1"> Il Signore Dio disse allora : « Ecco l' uomo è diventato come uno di noi , per la conoscenza del bene e del male .
(trg)="b.GEN.3.22.2"> Ora , egli non stenda più la mano e non prenda anche dell' albero della vita , ne mangi e viva sempre ! »
(src)="b.GEN.3.23.1"> Se konsa , Seyè a , Bondye a , mete Adan deyò nan jaden Edenn lan .
(src)="b.GEN.3.23.2"> Li voye l ' al travay tè , menm tè Bondye te pran pou fè l ' la
(trg)="b.GEN.3.23.1"> Il Signore Dio lo scacciò dal giardino di Eden , perché lavorasse il suolo da dove era stato tratto
(src)="b.GEN.3.24.1"> Se konsa , li te mete Adan deyò .
(src)="b.GEN.3.24.2"> Sou bò kote solèy leve nan jaden an , li mete kèk zanj cheriben ak yon manchèt klere kou dife nan men yo .
(src)="b.GEN.3.24.3"> Yo t ' ap dragonnen nan tout direksyon pou anpeche moun pwoche bò pyebwa ki bay lavi a
(trg)="b.GEN.3.24.1"> Scacciò l' uomo e pose ad oriente del giardino di Eden i cherubini e la fiamma della spada folgorante , per custodire la via all' albero della vita
(src)="b.GEN.4.1.1"> Lè sa a , Adan kouche ak Ev , madanm li .
(src)="b.GEN.4.1.2"> Madanm li vin ansent .
(src)="b.GEN.4.1.3"> Li fè yon pitit gason , li rele l ' Kayen , epi li di .
(src)="b.GEN.4.1.4"> Avèk konkou Bondye , mwen gen yon gason
(trg)="b.GEN.4.1.1"> Adamo si unì a Eva sua moglie , la quale concepì e partorì Caino e disse : « Ho acquistato un uomo dal Signore »
(src)="b.GEN.4.2.1"> Apre sa , li fè Abèl , frè Kayen .
(src)="b.GEN.4.2.2"> Abèl te gadò mouton , Kayen menm te travay latè
(trg)="b.GEN.4.2.1"> Poi partorì ancora suo fratello Abele .
(trg)="b.GEN.4.2.2"> Ora Abele era pastore di greggi e Caino lavoratore del suolo
(src)="b.GEN.4.3.1"> Kèk tan apre sa , Kayen pran nan rekòt li , li ofri bay Seye a
(trg)="b.GEN.4.3.1"> Dopo un certo tempo , Caino offrì frutti del suolo in sacrificio al Signore
(src)="b.GEN.4.4.1"> Abèl menm , bò pa l ' , pran sa ki pi gra nan premye pitit mouton l ' yo , li ofri bay Seyè a .
(src)="b.GEN.4.4.2"> Seyè a te kontan ofrann Abèl la
(trg)="b.GEN.4.4.1"> anche Abele offrì primogeniti del suo gregge e il loro grasso .
(trg)="b.GEN.4.4.2"> Il Signore gradì Abele e la sua offerta
(src)="b.GEN.4.5.1"> Men , li pa t ' asepte ofrann Kayen an .
(src)="b.GEN.4.5.2"> Lè Kayen wè sa , li te move anpil .
(src)="b.GEN.4.5.3"> Li move , li mare figi l ' byen mare
(trg)="b.GEN.4.5.1"> ma non gradì Caino e la sua offerta .
(trg)="b.GEN.4.5.2"> Caino ne fu molto irritato e il suo volto era abbattuto
(src)="b.GEN.4.6.1"> Lè sa a , Seyè a di Kayen .
(src)="b.GEN.4.6.2"> Poukisa ou move konsa ?
(src)="b.GEN.4.6.3"> Poukisa ou mare figi ou konsa
(trg)="b.GEN.4.6.1"> Il Signore disse allora a Caino : « Perché sei irritato e perché è abbattuto il tuo volto
(src)="b.GEN.4.7.1"> Si sa ou te fè a te byen , ou pa ta rive nan sitiyasyon sa a .
(src)="b.GEN.4.7.2"> Men , paske ou fè sa ki mal , peche kouche nan papòt ou .
(src)="b.GEN.4.7.3"> L ' ap tann konsa lè pou l ' pran tèt ou .
(src)="b.GEN.4.7.4"> Men , ou menm , se pou ou kenbe tèt ak li
(trg)="b.GEN.4.7.1"> Se agisci bene , non dovrai forse tenerlo alto ?
(trg)="b.GEN.4.7.2"> Ma se non agisci bene , il peccato è accovacciato alla tua porta ; verso di te è il suo istinto , ma tu dòminalo »
(src)="b.GEN.4.8.1"> Yon jou , Kayen di Abèl , frè li .
(src)="b.GEN.4.8.2"> Ann al nan jaden .
(src)="b.GEN.4.8.3"> Vwala , antan yo nan jaden an , Kayen vire sou frè li , li touye li
(trg)="b.GEN.4.8.1"> Caino disse al fratello Abele : « Andiamo in campagna ! » .
(trg)="b.GEN.4.8.2"> Mentre erano in campagna , Caino alzò la mano contro il fratello Abele e lo uccise
(src)="b.GEN.4.9.1"> Seyè a mande Kayen .
(src)="b.GEN.4.9.2"> Kote Abèl , frè ou la ?
(src)="b.GEN.4.9.3"> Kayen reponn .
(src)="b.GEN.4.9.4"> Mwen pa konnen .
(src)="b.GEN.4.9.5"> Eske ou te mete m ' veye l '
(trg)="b.GEN.4.9.1"> Allora il Signore disse a Caino : « Dov'è Abele , tuo fratello ? » .
(trg)="b.GEN.4.9.2"> Egli rispose : « Non lo so .
(trg)="b.GEN.4.9.3"> Sono forse il guardiano di mio fratello ? »
(src)="b.GEN.4.10.1"> Bondye di l ' konsa .
(src)="b.GEN.4.10.2"> Kisa ou fè konsa ?
(src)="b.GEN.4.10.3"> San Abèl , frè ou , ki koule atè a , ap rele tankou yon vwa moun .
(src)="b.GEN.4.10.4"> Li rive jouk nan zòrèy mwen .
(src)="b.GEN.4.10.5"> L ' ap mande revanj
(trg)="b.GEN.4.10.1"> Riprese : « Che hai fatto ?
(trg)="b.GEN.4.10.2"> La voce del sangue di tuo fratello grida a me dal suolo
(src)="b.GEN.4.11.1"> Koulye a , tè ki te louvri bouch li pou l ' te bwè san frè ou ou te fè koule a , menm tè sa a ap tounen yon madichon pou ou
(trg)="b.GEN.4.11.1"> Ora sii maledetto lungi da quel suolo che per opera della tua mano ha bevuto il sangue di tuo fratello
(src)="b.GEN.4.12.1"> Lè w ' a travay latè , li p ' ap ba ou sa l ' te dwe ba ou .
(src)="b.GEN.4.12.2"> W ' ap tounen yon vakabon k ' ap plede mache toupatou sou latè san rete
(trg)="b.GEN.4.12.1"> Quando lavorerai il suolo , esso non ti darà più i suoi prodotti : ramingo e fuggiasco sarai sulla terra »
(src)="b.GEN.4.13.1"> Kayen di Seyè a : Chatiman an twòp pou mwen .
(src)="b.GEN.4.13.2"> Mwen p ' ap ka sipòte l '
(trg)="b.GEN.4.13.1"> Disse Caino al Signore : « Troppo grande è la mia colpa per ottenere perdono
(src)="b.GEN.4.14.1"> Men ou mete m ' deyò sou tè sa a koulye a , se kache pou m ' al kache pou ou pa wè m ' .
(src)="b.GEN.4.14.2"> M ' ap tounen yon vakabon k ' ap plede mache toupatou sou latè san rete .
(src)="b.GEN.4.14.3"> Nenpòt moun ki jwenn mwen va touye m '
(trg)="b.GEN.4.14.1"> Ecco , tu mi scacci oggi da questo suolo e io mi dovrò nascondere lontano da te ; io sarò ramingo e fuggiasco sulla terra e chiunque mi incontrerà mi potrà uccidere »
(src)="b.GEN.4.15.1"> Seyè a di : Non .
(src)="b.GEN.4.15.2"> Paske , si yon moun touye Kayen , y ' ap fè l ' peye sa sèt fwa .
(src)="b.GEN.4.15.3"> Se konsa , li mete yon siy sou Kayen pou moun pa touye l ' si yo jwenn li
(trg)="b.GEN.4.15.1"> Ma il Signore gli disse : « Però chiunque ucciderà Caino subirà la vendetta sette volte ! » .
(trg)="b.GEN.4.15.2"> Il Signore impose a Caino un segno , perché non lo colpisse chiunque l' avesse incontrato
(src)="b.GEN.4.16.1"> Apre sa , Kayen wete kò l ' devan Seyè a , li al rete nan yon peyi yo rele Nòd , lòt bò jaden Edenn lan , sou kote solèy leve a
(trg)="b.GEN.4.16.1"> Caino si allontanò dal Signore e abitò nel paese di Nod , ad oriente di Eden
(src)="b.GEN.4.17.1"> Kayen kouche avèk madanm li .
(src)="b.GEN.4.17.2"> Madanm li vin ansent , li fè yon ti gason yo rele Enòk .
(src)="b.GEN.4.17.3"> Apre sa , Kayen bati yon vil , li rele l ' Enòk .
(src)="b.GEN.4.17.4"> Li ba l ' menm non ak pitit gason l ' lan
(trg)="b.GEN.4.17.1"> Ora Caino si unì alla moglie che concepì e partorì Enoch ; poi divenne costruttore di una città , che chiamò Enoch , dal nome del figlio
(src)="b.GEN.4.18.1"> Enòk te fè yon pitit gason yo rele Irad .
(src)="b.GEN.4.18.2"> Se Irad sa a ki te papa Meoujaèl .
(src)="b.GEN.4.18.3"> Meoujaèl te papa Metouchaèl .
(src)="b.GEN.4.18.4"> Se Metouchaèl ki te papa Lemèk
(trg)="b.GEN.4.18.1"> A Enoch nacque Irad ; Irad generò Mecuiaèl e Mecuiaèl generò Metusaèl e Metusaèl generò Lamech
(src)="b.GEN.4.19.1"> Lemèk te gen de madanm .
(src)="b.GEN.4.19.2"> Yonn te rele Ada , lòt la te rele Zila
(trg)="b.GEN.4.19.1"> Lamech si prese due mogli : una chiamata Ada e l' altra chiamata Zilla
(src)="b.GEN.4.20.1"> Se Ada ki manman Jabal .
(src)="b.GEN.4.20.2"> Jabal sa a , se li menm ki zansèt tout moun sa yo ki rete anba tant epi ki gade bèt
(trg)="b.GEN.4.20.1"> Ada partorì Iabal : egli fu il padre di quanti abitano sotto le tende presso il bestiame