# bi/ted2020-248.xml.gz
# zh_cn/ted2020-248.xml.gz
(src)="1"> Hao nao ol nius we i kamaot long ol niuspepa mo narafala wei emi stiarem ol lukluk we yumi gat long saed long wol tedei ?
(trg)="1"> 新闻是怎样塑造我们认识世界的方式呢 ?
(src)="2.1"> Hem nao wol we yumi luk luk long hem .
(src)="2.2"> Ol difren graon blong wol i luk olsem ia .
(trg)="2"> 先看一张世界地图
(src)="3"> Mo ol nius emi jenjem tin-ting blong ol man Amerika olsem ia nao
(trg)="3"> 再看看如果按新闻报道数量划分 , 美国人看到的 “ 世界图景 ” :
(src)="4.1"> Map ia .
(src)="4.2"> Map ia i soem nam blong ol seken we olgeta nwetwok blong nius blong Amerika mo ol rigin nius oganaesesen i bin yusum blong talemaot stori long saed blong ol nius long everi kantri raon long wol , long Februari 2007-wan yia i pas nomo .
(trg)="4"> 在这张地图中 , 各个国家的比例是按照 美国新闻机构报道世界各国新闻的秒数来划分的 时间是 2007 年 2 月 , 也就是仅仅一年前
(src)="5"> Nao long manis ia nao Not Korea i bin agri blong pispisim ol niuklia wok blong olgeta .
(trg)="5"> 那个月发生的新闻包括 : 朝鲜同意拆除核设施
(src)="6"> Long Indonesia i gat wan bigfala wota i bin ron
(trg)="6"> 印度尼西亚大海啸
(src)="7"> mo long Paris , IPCC i bin rilisim wan stadi we i talemaot wok blong ol man long saed long global woming .
(trg)="7"> 联合国政府间气候变化专门委员会在巴黎全会上证实了人类活动与全球变暖的关系
(src)="8"> U.S. nomo hemi bin risponsibol from 79 % long ful kavarej blong ol nius ia
(trg)="8"> 全部新闻中 , 美国新闻占 79 %
(src)="9"> mo taem we yumi tekemaot U.S. mo luk luk long narafala 21 % yumi luk plante long Iraq – hemia bigfala grin samting ia long wei – i nogat tumas narafala samting
(trg)="9"> 除去美国 , 看看其余的 21 % 构成的 “ 地图 ” 其中大多新闻是有关伊拉克的 , 就是图中的大块绿色 , 其他国家占的很少
(src)="10"> Tugeta kavarej blong Rasia , Jaena mo India i kasem 1 % nomo .
(trg)="10"> 俄罗斯 、 中国和印度的新闻仅仅占 1 %
(src)="11"> Taem we mifala i putum tugeta ol storian long nius ia mo karemaot wan storian nomo hemi soem olsem wanem nao wol hemi luk luk
(trg)="11"> 如果再分析一下这些新闻 , 然后仅仅排除掉一类新闻 世界看上去是这样的
(src)="12.1"> Wanem nao storian ia ?
(src)="12.2"> Hemi nius blong ded blong Anna Nicole Smith .
(trg)="12"> 那个新闻是什么呢 ? Anna Nicole Smith之死 [ 译注 : Smith为 《 花花公子 》 玩伴女郎 , 07 年 2 月离奇猝死 ]
(src)="13.1"> Storian ia i bin go long everi kantri long wol be i no kasem Iraq nomo .
(src)="13.2"> Mo storian ia i risivim 10 taem bitem kavarej blong ripot blong IPCC .
(trg)="13"> 从新闻报道数量上看 , 除了没有超过伊拉克 , Anna Nicole Smith之死超过各个国家 而且是报道IPCC报告数量的 10 倍
(src)="14"> mo storian hemi koraon bageken ; olsem yumi save finis – i bin gat planti nius i go raon abaot woman ia Britney .
(trg)="14"> 这种情况还在继续 大家都知道布兰妮最近很流行
(src)="15"> Be from wanem nao yumi no harem tumas nius long saed blong ol narafala kantri long wol ?
(trg)="15"> 为什么我们听到的世界新闻很少 ?
(src)="16"> Wan stamba tingting hemi from se ol netwok blong nius oli bin katem haf namba blong ol ofis blong olgeta ovasi .
(trg)="16"> 原因之一是新闻机构已经将他们的国外通讯分社数量减少了一半
(src)="17"> I gat smol ofis blong nius blong ABC nomo i stap long Nairobi , New Delhi , mo Mumbai Be i nogat wan ofis blong nius long Afrika , India mo Saot Amerika - ol ples ia nao oli haos blong bitim tu billion man
(trg)="17"> 除了美国广播公司在内罗毕 、 新德里和孟买的单人微型分社 非洲 、 印度和南美洲都没有新的通讯社网络 而这些地方的人口有超过 20 亿
(src)="18"> Long tru laef , storian long saed blong woman ia Britney hemi jip nomo
(trg)="18"> 现实情况是报道布兰妮成本更低
(src)="19.1"> mo taem i nogat tumas nius long saed blong ol narafala kantri hemi no gud .
(src)="19.2"> Taem yumi luk luk ol ples we ol man oli go blong kasem nius
(trg)="19"> 而如果看看人们获取新闻的方式 全球新闻报道量的缺失情况就更让人担心了
(src)="20"> nius long TV blong netwok we i stap long wanwan kantri blong yumi -USA- hemi big wan moa be sori tumas ol storian ia i gat 12 % nomo i stap kavaremap intanasonal nius
(trg)="20"> 人们大多通过本地电视获取新闻 而不幸的是本地电视新闻中只有 12 % 是国际新闻
(src)="21"> Be olsem wanem long saed blong intanet ?
(trg)="21"> 那互联网呢 ?
(src)="22"> Ol popula websaet blong nius i nogat tumas nius long hem .
(trg)="22"> 最流行的网站也不见得做的更好
(src)="23"> Long las yia , Pew mo Colombia J-School , olgeta oli bin luk luk long planti nuis storian , we i bitim 14,000 stori we i kamaot long fored blong google
(trg)="23"> 去年 , 皮尤研究中心和哥伦比亚新闻学院分析发现 Google新闻首页上的 14000 个报道
(src)="24"> mo olgeta ia tu i stap storian long ol semak nuis nomo we i bin kamaot finis
(trg)="24"> 其实只是在重复 24 个新闻
(src)="25"> mo tu , stadi ia , i telemoat se ol nuis netwok blong US oli stap storian long saed blong ol narafala kantri mo ol storian ia oli semak long ol storian blong ol AP waea sevis mo reutas. mo olgeta ia i no tanem nius ia nating blong mekem sua se ol man oli save kasem evri samting long storian ia
(trg)="25"> 同样 , 一份有关互联网内容的研究表明 美国新闻机构报道的世界新闻都是在重复美联社和路透社的报道 而且还试图隐藏转载的痕迹 , 让描述语气不至于让人看出来
(src)="26"> sapos yu putum tugeta olgeta samting ia , bae hemi save telemoat from wanem nao ol man we oli bin finisim Univesiti mo ol man Amerika we oli no skul gud oli no save plante abot wol bitim ol fren blong olgeta 20 yia i pas finis
(trg)="26"> 所以 , 想到所有这些 , 就能理解为什么比起 20 年前的同辈们 现在的大学毕业生 , 还包括一些教育程度较低的美国人 反而对世界了解的更少
(src)="27"> mo sapos yu ting se hemi from se ol man Amerika i no gat tumas interes hemi no stret ting ting
(trg)="27"> 如果认为大家只是对世界新闻不感兴趣 那就错了
(src)="28"> i no long taem nating i pas , taem mifala i bin toktok long ol man Amerika we oli stap folem ol nius oltaem oli bin go antap long 50 %
(trg)="28"> 近几年来 , 表明正一直密切关注世界新闻的美国人数比例已上升至 50 % 近几年 , 表明正一直密切关注世界新闻的美国人数比例已上升至 50 %
(src)="29"> Stret kwestin hemi : hemia stret luk luk long wol we yumi wantem blong ol man Amerika long wol tedei we i nogat gudfala koneksen oltaem .
(trg)="29"> 真正的问题是 : 在世界愈发互联的今天 , 这样歪曲的世界图景是我们美国人想要的吗 ? 真正的问题是 : 在世界愈发互联的今天 , 这样歪曲的世界图景是我们美国人想要的吗 ?
(src)="30"> Mi save se yumi save mekem i moa gud .
(trg)="30"> 我相信我们能做得更好
(src)="31.1"> Bae yumi save mekem o nogat ?
(src)="31.2"> Tank yu tumas .
(trg)="31"> 否则 , 后果我们能承担么 ? 谢谢大家 ! !