# bi/ted2020-248.xml.gz
# th/ted2020-248.xml.gz
(src)="1"> Hao nao ol nius we i kamaot long ol niuspepa mo narafala wei emi stiarem ol lukluk we yumi gat long saed long wol tedei ?
(trg)="1"> ข่าว สร้างมุมมองของเราที่่มีต่อโลกอย่างไร
(src)="2.1"> Hem nao wol we yumi luk luk long hem .
(src)="2.2"> Ol difren graon blong wol i luk olsem ia .
(trg)="2"> นี่ึืคือโลกของเราตามที่มันเป็น ตามหลักเขตและแผ่นดิน
(src)="3"> Mo ol nius emi jenjem tin-ting blong ol man Amerika olsem ia nao
(trg)="3"> และนี่คือโลกของเรา ตามข่าวสารที่ถูกนำเสนอต่อชาวอเมริกัน
(src)="4.1"> Map ia .
(src)="4.2"> Map ia i soem nam blong ol seken we olgeta nwetwok blong nius blong Amerika mo ol rigin nius oganaesesen i bin yusum blong talemaot stori long saed blong ol nius long everi kantri raon long wol , long Februari 2007-wan yia i pas nomo .
(trg)="4"> แผนที่นี้ -- ( เสียงปรบมือ ) -- แผนที่นี้แสดงให้เห็นจำนวนวินาที ที่สถานีข่าวในอเมริกา รวมถึงสถานีท้องถิ่น อุทิศเวลาให้กับแต่ละหัวข้อข่าว แบ่งแยกตามประเทศ ในเดือนกุมภาพันธ์ปี 2007 เพียงหนึ่งปีที่ผ่านมา
(src)="5"> Nao long manis ia nao Not Korea i bin agri blong pispisim ol niuklia wok blong olgeta .
(trg)="5"> นี่คือเดือนที่เกาหลีเหนือตกลงยุติโรงงานนิวเคลียร์
(src)="6"> Long Indonesia i gat wan bigfala wota i bin ron
(trg)="6"> ช่วงเดียวกันนั้นมีน้ำท่วมใหญ่ในประเทศอินโดนีเซีย
(src)="7"> mo long Paris , IPCC i bin rilisim wan stadi we i talemaot wok blong ol man long saed long global woming .
(trg)="7"> และในปารีส องค์กร IPCC เผยแพร่การศึกษาที่ชี้ให้เห็นสภาวะโลกร้อนที่มีที่มาจากมนุษย์
(src)="8"> U.S. nomo hemi bin risponsibol from 79 % long ful kavarej blong ol nius ia
(trg)="8"> ข่าวในอเมริกาเหมาไปทั้งหมด 79 เปอร์เซ็นต์ของข่าวทั้งหมด
(src)="9"> mo taem we yumi tekemaot U.S. mo luk luk long narafala 21 % yumi luk plante long Iraq – hemia bigfala grin samting ia long wei – i nogat tumas narafala samting
(trg)="9"> และเมื่อเราเอาข่าวในประเทศออก แล้วมาดูจำนวน 21 เปอร์เซ็นต์ที่่เหลือ เราจะเห็นข่าวเกี่ยวกับอิรักมากมาย สีเขียวที่เห็นใหญ่ๆนั่น และอื่นๆอีกนิดหน่อย
(src)="10"> Tugeta kavarej blong Rasia , Jaena mo India i kasem 1 % nomo .
(trg)="10"> เมื่อรวมข่าวจากรัสเซีย จีน และอินเดีย ซึ่งยกมาเป็นตัวอย่าง ก็เท่ากับหนึ่งเปอร์เซ็นต์เท่านั้นเอง
(src)="11"> Taem we mifala i putum tugeta ol storian long nius ia mo karemaot wan storian nomo hemi soem olsem wanem nao wol hemi luk luk
(trg)="11"> เมื่อเราวิเคราะห์ดูจำนวนข่าวทั้งหมด และตัดข่าวเพียงข่าวเดียวออก นี่คือภาพของโลกใบนี้ ตามมุมมองของข่าว
(src)="12.1"> Wanem nao storian ia ?
(src)="12.2"> Hemi nius blong ded blong Anna Nicole Smith .
(trg)="12"> แล้วนั่นมันข่าวอะไรกัน ก็การเสียชีวิตของแอนนานิโคลสมิธไงคะ
(src)="13.1"> Storian ia i bin go long everi kantri long wol be i no kasem Iraq nomo .
(src)="13.2"> Mo storian ia i risivim 10 taem bitem kavarej blong ripot blong IPCC .
(trg)="13"> ข่าวนี้แผ่วงไปทั่วทุกประเทศ ยกเว้นก็แต่อิรัก และได้รับการเผยแพร่เป็นสิบเท่าของข่าวการรายงานผลโลกร้อนจาก IPCC
(src)="14"> mo storian hemi koraon bageken ; olsem yumi save finis – i bin gat planti nius i go raon abaot woman ia Britney .
(trg)="14"> และวงจรนี้ก็ดำเนินต่อไป อย่างที่เรารู้กัน บริทนีย์ได้รับการประโคมข่าวอย่างมากในช่วงนี้
(src)="15"> Be from wanem nao yumi no harem tumas nius long saed blong ol narafala kantri long wol ?
(trg)="15"> แล้วทำไม เราถึงไม่ได้ข่าวจากโลกของเรามากกว่านี้
(src)="16"> Wan stamba tingting hemi from se ol netwok blong nius oli bin katem haf namba blong ol ofis blong olgeta ovasi .
(trg)="16"> เหตุผลหนึ่งก็คือสถานีข่าวได้ลดจำนวนสำนักข่าวในต่างประเทศลงถึงครึ่งหนึ่ง
(src)="17"> I gat smol ofis blong nius blong ABC nomo i stap long Nairobi , New Delhi , mo Mumbai Be i nogat wan ofis blong nius long Afrika , India mo Saot Amerika - ol ples ia nao oli haos blong bitim tu billion man
(trg)="17"> จากที่เคยมีนักข่าวสถานีโทรทัศน์ ABC หนึ่งคน ไว้ทำข่าวจากไนโรบี นิวเดลี และมุมไบ มาวันนี้ ไม่เหลือสำนักข่าวของอเมริกันอยู่ในอาฟริกา อินเดีย หรืออเมริกาใต้เลย สถานที่ซึ่งเป็นบ้านของประชากรกว่าสองพันล้านคน
(src)="18"> Long tru laef , storian long saed blong woman ia Britney hemi jip nomo
(trg)="18"> ความจริงมีอยู่ว่าการทำข่าวบริทนีย์นั้นมีต้นทุนถูกกว่ามาก
(src)="19.1"> mo taem i nogat tumas nius long saed blong ol narafala kantri hemi no gud .
(src)="19.2"> Taem yumi luk luk ol ples we ol man oli go blong kasem nius
(trg)="19"> และการขาดแคลนข่าวจากรอบโลกนี้ ยิ่งน่าหงุดหงิดใจ เมื่อเรามาดูว่าคนรับชมข่าวจากทางไหนบ้าง
(src)="20"> nius long TV blong netwok we i stap long wanwan kantri blong yumi -USA- hemi big wan moa be sori tumas ol storian ia i gat 12 % nomo i stap kavaremap intanasonal nius
(trg)="20"> สถานีโทรทัศน์ท้องถิ่นมีจำนวนผู้ชมสูง แต่โชคร้ายที่ให้เวลากับข่าวจากต่างประเทศเพียง 12 เปอร์เซ็นต์เท่านั้น
(src)="21"> Be olsem wanem long saed blong intanet ?
(trg)="21"> แล้วเว็บไซท์ล่ะ
(src)="22"> Ol popula websaet blong nius i nogat tumas nius long hem .
(trg)="22"> เว็บไซท์ที่ได้รับความนิยมสูงสุดก็็ทำได้ไม่ดีไปกว่านั้น
(src)="23"> Long las yia , Pew mo Colombia J-School , olgeta oli bin luk luk long planti nuis storian , we i bitim 14,000 stori we i kamaot long fored blong google
(trg)="23"> ปีที่แล้ว Pew และ Columbia J-School ทำการวิเคราะห์ว่าในบรรดาข่าว 14,000 เรื่อง ที่ปรากฏในหน้าแรกของเว็บข่าว Google
(src)="24"> mo olgeta ia tu i stap storian long ol semak nuis nomo we i bin kamaot finis
(trg)="24"> ข่าวดังกล่าวนำเสนอเนื้อหาเดิมๆ อยู่ประมาณ 24 เรื่อง
(src)="25"> mo tu , stadi ia , i telemoat se ol nuis netwok blong US oli stap storian long saed blong ol narafala kantri mo ol storian ia oli semak long ol storian blong ol AP waea sevis mo reutas. mo olgeta ia i no tanem nius ia nating blong mekem sua se ol man oli save kasem evri samting long storian ia
(trg)="25"> ซึ่งก็ใกล้เคียงกับผลการศึกษาเนื้อหาข่าวต่างประเทศจากสำนักข่าวในอเมริกา ว่าเนื้อหาของข่าวส่วนใหญ่นำมาใช้ซ้ำจากสำนักข่าว AP และ Reuters และไม่มีเนื้อหาที่ทำให้ผู้คนเข้าใจความเกี่ยวเนื่องของข่าวกับตัวพวกเขาเอง
(src)="26"> sapos yu putum tugeta olgeta samting ia , bae hemi save telemoat from wanem nao ol man we oli bin finisim Univesiti mo ol man Amerika we oli no skul gud oli no save plante abot wol bitim ol fren blong olgeta 20 yia i pas finis
(trg)="26"> ดังนั้น ถ้าคุณนำข้อมูลที่กล่าวมามาประกอบกัน ก็จะสามารถอธิบายได้ว่าทำไมนักเรียนวิทยาลัยสมัยนี้ เช่นเดียวกับชาวอเมริกันที่มีการศึกษาน้อย รับรู้เรื่องราวเกี่ยวกับโลกของเราน้อยกว่าที่ผู้คนในประเทศอื่นรู้เมื่อ 20 ปีที่แล้ว
(src)="27"> mo sapos yu ting se hemi from se ol man Amerika i no gat tumas interes hemi no stret ting ting
(trg)="27"> และถ้าคุณคิดว่าเหตุผลง่ายๆก็คือเราไม่สนใจ คุณคิดผิด
(src)="28"> i no long taem nating i pas , taem mifala i bin toktok long ol man Amerika we oli stap folem ol nius oltaem oli bin go antap long 50 %
(trg)="28"> ในช่วงไม่กี่ปีที่ผ่านมา ชาวอเมริกันที่บอกว่าตัวเองติดตามข่าวต่างประเทศตลอดเวลา มีจำนวนเพิ่มขึ้นกว่า 50 เปอร์เซ็นต์
(src)="29"> Stret kwestin hemi : hemia stret luk luk long wol we yumi wantem blong ol man Amerika long wol tedei we i nogat gudfala koneksen oltaem .
(trg)="29"> คำถามที่สำคัญก็คือ มุมมองเกี่ยวกับโลกที่ผิดเพี้ยนนี้ เป็นสิ่งที่ชาวอเมริกันต้องการหรือ ในโลกที่ยิ่งเชื่อมต่อถึงกันมากขึ้นอย่างทุกวันนี้
(src)="30"> Mi save se yumi save mekem i moa gud .
(trg)="30"> ฉันรู้ว่าเราทำได้ดีกว่านี้
(src)="31.1"> Bae yumi save mekem o nogat ?
(src)="31.2"> Tank yu tumas .
(trg)="31"> แล้วเราจะปล่อยให้เป็นแบบนี้ได้หรือ ขอบคุณค่ะ