# bi/ted2020-248.xml.gz
# sk/ted2020-248.xml.gz
(src)="1"> Hao nao ol nius we i kamaot long ol niuspepa mo narafala wei emi stiarem ol lukluk we yumi gat long saed long wol tedei ?
(trg)="1"> Aký vplyv majú správy na to , ako vnímame svet ?
(src)="2.1"> Hem nao wol we yumi luk luk long hem .
(src)="2.2"> Ol difren graon blong wol i luk olsem ia .
(trg)="2"> Toto je svet , ktorý vidíme – podľa rozloženia pevnín .
(src)="3"> Mo ol nius emi jenjem tin-ting blong ol man Amerika olsem ia nao
(trg)="3"> A takto formujú správy to , ako vidia svet Američania .
(src)="4.1"> Map ia .
(src)="4.2"> Map ia i soem nam blong ol seken we olgeta nwetwok blong nius blong Amerika mo ol rigin nius oganaesesen i bin yusum blong talemaot stori long saed blong ol nius long everi kantri raon long wol , long Februari 2007-wan yia i pas nomo .
(trg)="4"> Táto mapa – ( Potlesk ) – zobrazuje , koľko sekúnd venovali americké spravodajské kanály správam z jednotlivých krajín vo februári 2007 .
(src)="5"> Nao long manis ia nao Not Korea i bin agri blong pispisim ol niuklia wok blong olgeta .
(trg)="5"> Toto bol mesiac , keď sa Severná Kórea rozhodla odstaviť svoje jadrové zariadenia .
(src)="6"> Long Indonesia i gat wan bigfala wota i bin ron
(trg)="6"> V Indonézii boli obrovské záplavy .
(src)="7"> mo long Paris , IPCC i bin rilisim wan stadi we i talemaot wok blong ol man long saed long global woming .
(trg)="7"> A v Paríži potvrdil Medzivládny panel pre klimatické zmeny vo svojej analýze vplyv človeka na globálne otepľovanie .
(src)="8"> U.S. nomo hemi bin risponsibol from 79 % long ful kavarej blong ol nius ia
(trg)="8"> Správy zo Spojených štátov tvorili 79 % celkového spravodajstva .
(src)="9"> mo taem we yumi tekemaot U.S. mo luk luk long narafala 21 % yumi luk plante long Iraq – hemia bigfala grin samting ia long wei – i nogat tumas narafala samting
(trg)="9"> A ak nevezmeme do úvahy Spojené štáty a pozrieme sa na zvyšných 21 % , uvidíme množstvo správ z Iraku – to je tá zelená vecička tam – a ešte niečo navyše .
(src)="10"> Tugeta kavarej blong Rasia , Jaena mo India i kasem 1 % nomo .
(trg)="10"> Napríklad správy o Rusku , Číne a Indii tvorili dokopy iba 1 % .
(src)="11"> Taem we mifala i putum tugeta ol storian long nius ia mo karemaot wan storian nomo hemi soem olsem wanem nao wol hemi luk luk
(trg)="11"> Po tom , čo sme zanalyzovali všetky správy a vybrali z nich jednu , svet vyzeral takto .
(src)="12.1"> Wanem nao storian ia ?
(src)="12.2"> Hemi nius blong ded blong Anna Nicole Smith .
(trg)="12.1"> Že aká to bola správa ?
(trg)="12.2"> Smrť Anny Nicole Smithovej .
(src)="13.1"> Storian ia i bin go long everi kantri long wol be i no kasem Iraq nomo .
(src)="13.2"> Mo storian ia i risivim 10 taem bitem kavarej blong ripot blong IPCC .
(trg)="13"> Táto správa zatienila správy zo všetkých krajín okrem Iraku a dostalo sa jej 10-krát toľko pozornosti ako analýze o globálnom otepľovaní .
(src)="14"> mo storian hemi koraon bageken ; olsem yumi save finis – i bin gat planti nius i go raon abaot woman ia Britney .
(trg)="14"> A takto to pokračuje ďalej , ako všetci vieme , Britney sa začína v správach objavovať vo veľkom .
(src)="15"> Be from wanem nao yumi no harem tumas nius long saed blong ol narafala kantri long wol ?
(trg)="15"> Prečo teda v Amerike nepočuť viac správ zo sveta ?
(src)="16"> Wan stamba tingting hemi from se ol netwok blong nius oli bin katem haf namba blong ol ofis blong olgeta ovasi .
(trg)="16"> Jednou z príčin je , že spravodajské kanály znížili počet zahraničných pobočiek o polovicu .
(src)="17"> I gat smol ofis blong nius blong ABC nomo i stap long Nairobi , New Delhi , mo Mumbai Be i nogat wan ofis blong nius long Afrika , India mo Saot Amerika - ol ples ia nao oli haos blong bitim tu billion man
(trg)="17"> S výnimkou pobočiek kanálu ABC s jedným človekom v Nairobi , Nai Dili a Bombaji nie sú žiadne spravodajské pobočky v celej Afrike , Indii či Južnej Amerike , na miestach s celkovou populáciou viac než 2 miliardy ľudí .
(src)="18"> Long tru laef , storian long saed blong woman ia Britney hemi jip nomo
(trg)="18"> Správy o Britney sú totiž v skutočnosti menej nákladné .
(src)="19.1"> mo taem i nogat tumas nius long saed blong ol narafala kantri hemi no gud .
(src)="19.2"> Taem yumi luk luk ol ples we ol man oli go blong kasem nius
(trg)="19"> A nedostatok správ zo sveta znepokojuje o to viac , ak sa pozrieme , odkiaľ ich ľudia získavajú .
(src)="20"> nius long TV blong netwok we i stap long wanwan kantri blong yumi -USA- hemi big wan moa be sori tumas ol storian ia i gat 12 % nomo i stap kavaremap intanasonal nius
(trg)="20"> Spravodajstvo miestnych televízií začína prekypovať , to však venuje iba 12 % spravodajstva správam zo zahraničia .
(src)="21"> Be olsem wanem long saed blong intanet ?
(trg)="21"> Čo internet ?
(src)="22"> Ol popula websaet blong nius i nogat tumas nius long hem .
(trg)="22"> Najnavštevovanejšie spravodajské stránky toho veľa nenarobia .
(src)="23"> Long las yia , Pew mo Colombia J-School , olgeta oli bin luk luk long planti nuis storian , we i bitim 14,000 stori we i kamaot long fored blong google
(trg)="23"> Minulý rok zanalyzovala agentúra Pew a Columbia University 14 000 správ , ktoré sa objavili na hlavnej stránke Google News .
(src)="24"> mo olgeta ia tu i stap storian long ol semak nuis nomo we i bin kamaot finis
(trg)="24"> Vysvitlo , že sa venovali tým istým 24 témam .
(src)="25"> mo tu , stadi ia , i telemoat se ol nuis netwok blong US oli stap storian long saed blong ol narafala kantri mo ol storian ia oli semak long ol storian blong ol AP waea sevis mo reutas. mo olgeta ia i no tanem nius ia nating blong mekem sua se ol man oli save kasem evri samting long storian ia
(trg)="25"> A rovnako aj prieskum elektronického obsahu preukázal , že veľa zahraničných správ amerického spravodajstva je prevzatých z tlačových agentúr AP a Reuters a tieto správy neuvádzajú kontext tak , aby ľudia porozumeli súvislostiam .
(src)="26"> sapos yu putum tugeta olgeta samting ia , bae hemi save telemoat from wanem nao ol man we oli bin finisim Univesiti mo ol man Amerika we oli no skul gud oli no save plante abot wol bitim ol fren blong olgeta 20 yia i pas finis
(trg)="26"> Ak si to teda všetko spočítame , môže to vysvetľovať , prečo dnešní Američania s vysokoškolským a aj nižším vzdelaním vedia o svete menej , ako o ňom vedeli ľudia s rovnakým vzdelaním pred 20 rokmi .
(src)="27"> mo sapos yu ting se hemi from se ol man Amerika i no gat tumas interes hemi no stret ting ting
(trg)="27"> A ak si myslíte , že to je iba preto , že nás to nezaujíma , ste na omyle .
(src)="28"> i no long taem nating i pas , taem mifala i bin toktok long ol man Amerika we oli stap folem ol nius oltaem oli bin go antap long 50 %
(trg)="28"> V uplynulých rokoch počet Američanov , ktorí tvrdia , že väčšinou dôkladne sledujú zahraničné správy , narástol o 50 % .
(src)="29"> Stret kwestin hemi : hemia stret luk luk long wol we yumi wantem blong ol man Amerika long wol tedei we i nogat gudfala koneksen oltaem .
(trg)="29"> Skutočná otázka znie : Je toto skreslené vnímanie sveta to , čo pokladáme za vhodné pre Američanov v tomto svete , ktorý je stále viac prepojený ?
(src)="30"> Mi save se yumi save mekem i moa gud .
(trg)="30"> Viem , že sa zmôžeme aj na viac .
(src)="31.1"> Bae yumi save mekem o nogat ?
(src)="31.2"> Tank yu tumas .
(trg)="31.1"> A môžeme si vôbec dovoliť niečo iné ?
(trg)="31.2"> Ďakujem .