# bi/ted2020-248.xml.gz
# ja/ted2020-248.xml.gz
(src)="1"> Hao nao ol nius we i kamaot long ol niuspepa mo narafala wei emi stiarem ol lukluk we yumi gat long saed long wol tedei ?
(trg)="1"> ニュースは私たちの世界への見方をどの様に形作っているのでしょうか ?
(src)="2.1"> Hem nao wol we yumi luk luk long hem .
(src)="2.2"> Ol difren graon blong wol i luk olsem ia .
(trg)="2"> こちらの世界地図をご覧ください 。 大陸の面積に基づいたものです
(src)="3"> Mo ol nius emi jenjem tin-ting blong ol man Amerika olsem ia nao
(trg)="3"> そして 、 こちらはニュースの影響によるアメリカ人が見ているものです
(src)="4.1"> Map ia .
(src)="4.2"> Map ia i soem nam blong ol seken we olgeta nwetwok blong nius blong Amerika mo ol rigin nius oganaesesen i bin yusum blong talemaot stori long saed blong ol nius long everi kantri raon long wol , long Februari 2007-wan yia i pas nomo .
(trg)="4"> この地図は 米国ネットワークやケーブルニュース組織が 各国に関する記事の報道に費やした秒数を表しています 2007 年の 2 月 、 ちょうど一年前です
(src)="5"> Nao long manis ia nao Not Korea i bin agri blong pispisim ol niuklia wok blong olgeta .
(trg)="5"> この 2 月は北朝鮮が核施設を廃棄する事に同意した月です
(src)="6"> Long Indonesia i gat wan bigfala wota i bin ron
(trg)="6"> インドネシアでは大洪水がありました
(src)="7"> mo long Paris , IPCC i bin rilisim wan stadi we i talemaot wok blong ol man long saed long global woming .
(trg)="7"> パリでは 、 IPCCが人間による温暖化への影響が確認された研究論文を公開しました
(src)="8"> U.S. nomo hemi bin risponsibol from 79 % long ful kavarej blong ol nius ia
(trg)="8"> 米国のニュースは総報道時間の 79 % を占めました
(src)="9"> mo taem we yumi tekemaot U.S. mo luk luk long narafala 21 % yumi luk plante long Iraq – hemia bigfala grin samting ia long wei – i nogat tumas narafala samting
(trg)="9"> そして 、 米国を除いて 、 残りの 21 % を見ると イラクはよく見えますね 。 あのでかいカタマリです 。 後はよく見えません
(src)="10"> Tugeta kavarej blong Rasia , Jaena mo India i kasem 1 % nomo .
(trg)="10"> たとえば 、 ロシアと中国とインドの報道時間は 1 % にしか満たしません
(src)="11"> Taem we mifala i putum tugeta ol storian long nius ia mo karemaot wan storian nomo hemi soem olsem wanem nao wol hemi luk luk
(trg)="11"> ニュースの記事を全て分析して 、 一個だけ除いてみたところ 世界がこの様になりました
(src)="12.1"> Wanem nao storian ia ?
(src)="12.2"> Hemi nius blong ded blong Anna Nicole Smith .
(trg)="12"> その記事とは ? アンナ ・ ニコール ・ スミスの死亡です
(src)="13.1"> Storian ia i bin go long everi kantri long wol be i no kasem Iraq nomo .
(src)="13.2"> Mo storian ia i risivim 10 taem bitem kavarej blong ripot blong IPCC .
(trg)="13"> この記事はイラク以外の国を全て上回りました そしてIPCCの論文発表の報道時間の 10 倍でした
(src)="14"> mo storian hemi koraon bageken ; olsem yumi save finis – i bin gat planti nius i go raon abaot woman ia Britney .
(trg)="14"> しかしこれだけではありません 皆様が知っている通り 、 最近ブリトニーの存在感は大きいですね
(src)="15"> Be from wanem nao yumi no harem tumas nius long saed blong ol narafala kantri long wol ?
(trg)="15"> それで 、 なぜ世界の出来事をもっと聞かないのでしょうか ?
(src)="16"> Wan stamba tingting hemi from se ol netwok blong nius oli bin katem haf namba blong ol ofis blong olgeta ovasi .
(trg)="16"> 一つの理由は 、 ニュース局は外国支局の数を 1 / 2 までに減らしたからです
(src)="17"> I gat smol ofis blong nius blong ABC nomo i stap long Nairobi , New Delhi , mo Mumbai Be i nogat wan ofis blong nius long Afrika , India mo Saot Amerika - ol ples ia nao oli haos blong bitim tu billion man
(trg)="17"> ナイロビ 、 ニューデリー 、 ムンバイにある従業員一人しかいないABCのミニ局以外に アフリカ全陸 、 インド 、 南米 、 ニュース支局はどこにも見当たりません 20 億人以上が住んでいる場所でですよ
(src)="18"> Long tru laef , storian long saed blong woman ia Britney hemi jip nomo
(trg)="18"> 事実は 、 ブリトニーの報道の方がずっと安く済むからです
(src)="19.1"> mo taem i nogat tumas nius long saed blong ol narafala kantri hemi no gud .
(src)="19.2"> Taem yumi luk luk ol ples we ol man oli go blong kasem nius
(trg)="19"> しかも 、 人々がどこでニュースを得ているのかを見ると 海外報道の少なさに心がさらに乱されます
(src)="20"> nius long TV blong netwok we i stap long wanwan kantri blong yumi -USA- hemi big wan moa be sori tumas ol storian ia i gat 12 % nomo i stap kavaremap intanasonal nius
(trg)="20"> ローカルテレビ局のニュースが主です そして 、 不幸な事に 、 放送時間の 12 % だけが海外からのニュースです
(src)="21"> Be olsem wanem long saed blong intanet ?
(trg)="21"> それではインターネットはどうでょう ?
(src)="22"> Ol popula websaet blong nius i nogat tumas nius long hem .
(trg)="22"> 最近の人気サイトもそれ程よくありません
(src)="23"> Long las yia , Pew mo Colombia J-School , olgeta oli bin luk luk long planti nuis storian , we i bitim 14,000 stori we i kamaot long fored blong google
(trg)="23"> 去年 、 ピュ- ・ トラストとコロンビア ・ JスクールがGoogleのトップページに載った 14,000 件の記事を分析しましたが
(src)="24"> mo olgeta ia tu i stap storian long ol semak nuis nomo we i bin kamaot finis
(trg)="24"> それらはなんと 、 同じ 24 件の出来事に関する記事でした
(src)="25"> mo tu , stadi ia , i telemoat se ol nuis netwok blong US oli stap storian long saed blong ol narafala kantri mo ol storian ia oli semak long ol storian blong ol AP waea sevis mo reutas. mo olgeta ia i no tanem nius ia nating blong mekem sua se ol man oli save kasem evri samting long storian ia
(trg)="25"> また 、 Eコンテントによる研究が米国ニュース編集者が出すグローバルニュースの多くは APやロイター通信社の使い回しであり 分かりやすくした背景で 、 しっかりした文脈で説明していないと論証しています
(src)="26"> sapos yu putum tugeta olgeta samting ia , bae hemi save telemoat from wanem nao ol man we oli bin finisim Univesiti mo ol man Amerika we oli no skul gud oli no save plante abot wol bitim ol fren blong olgeta 20 yia i pas finis
(trg)="26"> 要するに 、 今日の大卒だけでなく 、 教育の少ない米国人も 、 それに相当する 20 年前の人ほど 世間を理解できていない事を知るための 一つの手がかりになるかも知れませんね
(src)="27"> mo sapos yu ting se hemi from se ol man Amerika i no gat tumas interes hemi no stret ting ting
(trg)="27"> 私たちはただ興味を持たないからだと思っていたら それは間違いです
(src)="28"> i no long taem nating i pas , taem mifala i bin toktok long ol man Amerika we oli stap folem ol nius oltaem oli bin go antap long 50 %
(trg)="28"> 近年 、 世界のニュースを追うと主張する米国人の数は 50 % 以上増えています
(src)="29"> Stret kwestin hemi : hemia stret luk luk long wol we yumi wantem blong ol man Amerika long wol tedei we i nogat gudfala koneksen oltaem .
(trg)="29"> 本当に問わなければならないのは : ますます相互関連してきているこの世界で 、 この様な歪んだ世界観は 私達アメリカ人が最も欲しているものなのでしょうか ?
(src)="30"> Mi save se yumi save mekem i moa gud .
(trg)="30"> よりうまくやっていけると私は信じています
(src)="31.1"> Bae yumi save mekem o nogat ?
(src)="31.2"> Tank yu tumas .
(trg)="31"> また 、 やらないでいられる余裕があるのでしょうか ? ありがとうございます