# sco/0g613yeWAELN.xml.gz
# sk/0g613yeWAELN.xml.gz
(src)="1"> We need tae calculate 9 . 005 minus 3 . 6 , or we coud seeit aes 9 n 5 thoosants minus 3 n 6 tents .
(src)="2"> Whaniver ye dae ae subtractin deceemals proablem , the maist important thing , n this is true whan ye 'r eikin deceemals n aw , is that ye hae tae line the deceemals up .
(trg)="1"> Máme vypočítať 9, 005 mínus 3, 6 , alebo to môžme vnímať aj ako 9 a 5 tisícin mínus 3 a 6 desatín . keď máte príklad s odčítaním desatinných čísel , tou najdôležitejšou vecou , a to platí aj pre sčítanie desatinných čísel , je , že si musíte tie desatinné čísla zarovnať .
(src)="3"> Sae 9 . 005 minus 3 . 6 .
(trg)="2"> Takže toto je 9, 005 mínus 3, 6 .
(src)="4"> Sae we 'v lined the decemals up , n nou we 'r readie tae subtract .
(src)="5"> Nou we can subtract .
(trg)="3"> Zarovnali sme si to podľa desatinnej čiarky a sme pripravení odčítať .
(src)="6"> Sae we stert up here .
(trg)="4"> Takže môžme ísť na to .
(src)="7"> We hae 5 minus nawthing .
(trg)="5"> Takže začneme tu .
(trg)="6"> Máme 5 mínus nič .
(src)="8"> Ye coud imagen 3 . 6 , or 3 n 6 tents .
(src)="9"> We coud eik twa zeros richt here , n it wid be the same thing aes 3 n 600 thoosants , the same aes 6 tents .
(trg)="7"> Toto 3, 6 alebo 3 a 6 desatín , mohli by sme sem pridať dve nuly , a bolo by to to isté ako 3 a 600 tisícin , čo je to isté ako 3 a 6 desatín .
(src)="10"> N whan ye luik at it that waa , ye 'd say , " O . K . , 5 minus 0 is nawthing , n ye juist sceeve ae 5 here " .
(trg)="8"> A keď sa na to pozriete takto , poviete si , dobre , 5 mínus 0 , to je nič , len napíšete 5 sem dole .
(src)="11"> Or ye coud 'v said , gif thaur 's nawthin there ,
(src)="12"> It woud hae been 5 minus nawthing is 5 .
(trg)="9"> Alebo by ste mohli povedať : ak tam nič nie je , bolo by to 5 mínus nič je 5 .
(src)="13"> Than ye hae 0 minus 0 , n that 's 0 .
(trg)="10"> Potom máte 0 mínus 0 , čo je len 0 .
(src)="14"> N than ye hae ae 0 minus 6 .
(trg)="11"> A potom máte 0 mínus 6 .
(src)="15"> N ye canna sutract 6 fae 0 .
(trg)="12"> A od 0 sa 6 nedá odpočítať .
(src)="16"> Sae we need tae get sommit intae this space here , n whit we 'r baseeclie gaun tae dae is tae regroop .
(trg)="13"> Takže sem potrebujeme niečo doplniť , takže to čo urobíme , je v princípe prerozdelenie .
(src)="17"> We 'r gaun tae tak ae 1 fae the 9 , sae lat 's dae that .
(trg)="14"> Zoberieme 1 z 9 , takto .
(src)="18"> Sae lats tak ae 1 fae the 9 , sae it becomes aen 8 .
(trg)="15"> Keď vezmeme 1 z 9 , zostane nám 8 .
(src)="19"> N we need tae dae sommit wi that 1 .
(trg)="16"> A s tou 1 musíme niečo urobiť .
(src)="20"> We 'r gaun tae put it in the tents steid .
(trg)="17"> Dáme ju na miesto desatín .
(src)="21"> Mynd ye , yin hale is the sam aes 10 tents .
(trg)="18"> Toto si zapamätajte , jedna celá sa rovná 10 desatín .
(src)="22"> This is the tents steid .
(trg)="19"> Toto je miesto desatín .
(src)="23"> Sae than this wil become 10 .
(trg)="20"> Takže z tohto sa stane 10 .
(src)="24"> Somtimes it 's said that ye 'r borroin the 1 , but ye 'r realie takin it , n ye 'r realie takin 10 fae the steid oan ye 'r cair .
(trg)="21"> Niekedy sa učí , že si požičiavame 1 , ale v skutočnosti si ju berieme , v skutočnosti beriete 10 z miesta naľavo .
(src)="25"> Sae yin hale is 10 tents , we 'r in the tents steid .
(trg)="22"> Takže jedna celá je 10 desatín , sme na mieste desatín .
(src)="26"> Sae ye hae 10 minus 6 .
(trg)="23"> Takže máte 10 mínus 6 .
(src)="27"> Lat me switch colours .
(trg)="24"> Vymením si farby .
(src)="28"> 10 minus 6 is 4 .
(trg)="25"> 10 mínus 6 je 4 .
(src)="29"> Ye hae ye 'r deceemal richt there , n than ye hae 8 minus 3 is 5 .
(trg)="26"> Tu máte desatinnú čiarku , a potom tu máte 8 mínus 3 je 5 .
(src)="30"> Sae 9 . 005 minus 3 . 6 is 5 . 405 .
(trg)="27"> Takže 9, 005 mínus 3, 6 je 5, 405 .
# sco/IpFzKHbQjcy5.xml.gz
# sk/IpFzKHbQjcy5.xml.gz
(src)="1"> Leo haes $4, 522 . 08 in his bank accoont .
(trg)="2"> Leo má na účte v banke 4522, 08 dolárov .
(src)="2"> He deposits anither $875 . 50 n than withdraws $300 in siller .
(trg)="3"> Uloží si ďalších 875, 50 dolárov a potom si z nich vyberie v hotovosti 300 dolárov .
(src)="3"> Hoo muckle is still in his accoont ?
(trg)="4"> Koľko mu zostane na účte ?
(src)="4"> Sae , he sterts wi $4, 522 . 08 .
(trg)="5"> Takže začína s 4522, 08 dolármi .
(src)="5"> Lats screeve that doun . $4522 . 08 .
(trg)="6"> Zapíšme si to .
(trg)="7"> 4522, 08 dolárov .
(src)="6"> Than he deposits , or he eiks , anither $875 . 50 .
(trg)="8"> A potom si uloží ešte , alebo pridá , ďalších 875, 50 dolárov .
(src)="7"> Sae he 's gaun tae eik $875 . 50 .
(trg)="9"> Takže pripočítava 875, 50 dolárov .
(src)="8"> Whan ye deposit intae aen accoont , yer pitin somit intae the accoont , or yer eikin tae the accoont .
(trg)="10"> Keď si ukladáte na účet , niečo tam dávate , alebo k účtu pripočítavate .
(src)="9"> Sae , efter he eiks that $875 . 50 , whit dis he hae ?
(trg)="11"> Takže potom čo pridá tých 875, 50 dolárov , koľko tam má ?
(src)="10"> We heid back tae the pennie steid , or we coud see that aes the hunnerts .
(src)="11"> Ae pennie is ae hunnerts o ae dollar , ( in Americae ) .
(trg)="12"> Ideme až na miesta centov , alebo by sme to mohli vnímať aj ako stotiny . cent je jedna stotina dolára .
(src)="12"> Lat me switch colours .
(trg)="13"> Vymením si farbu .
(src)="13"> We hae 8 plus 0 is 8 .
(trg)="14"> Máme 8 plus 0 je 8 .
(src)="14"> 0 plus 5 is 5 .
(trg)="15"> 0 plus 5 je 5
(src)="15"> We hae the deceemal richt thaur .
(trg)="16"> Tu máme desatinnú čiarku .
(src)="16"> 2 plus 5 is 7 .
(trg)="17"> 2 plus 5 je 7 .
(src)="17"> 2 plus 7 is 9 .
(trg)="18"> 2 plus 7 je 9 .
(src)="18"> 5 plus 8 is 13 .
(trg)="19"> 5 plus 8 je 13 .
(src)="19"> Pit the 3 doun here n regroop the 1 , or cairrie the 1 .
(trg)="20"> 3 napíšeme dole a 1 si necháme , alebo prenesieme .
(src)="20"> 1 plus 4 is 5 .
(trg)="21"> 1 plus 4 je 5 .
(src)="21"> Sae , efter the $875 . 50 deposit , he haes $539 . 58 .
(trg)="22"> Takže po vklade 875, 50 dolárov má na účte 5397, 58 dolárov .
(src)="22"> Than he withdraws $300 in siller , or he taks $300 oot ,
(src)="23"> Sae we 'l hae tae subtract that .
(trg)="23"> Potom si v hotovosti vyberie 300 dolárov , alebo 300 dolárov odoberá , takže to budeme musieť odpočítať .
(src)="24"> Sae than he taks $300 oot n Ah juist eikt some follaein zeros efter the deceemal . $300 is the sam aes $300 . 00 n zero cents .
(trg)="24"> Takže si vyberie 300 dolárov a ja som len pridal zopár núl na konci za desatinnou čiarkou .
(src)="25"> N than we subtract .
(src)="26"> 8 minus 0 is 8 .
(trg)="25"> 300 dolárov je to isté ako 300, 00 dolárov a nula centov . a potom odpočítavame . ... 8 mínus 0 je 8 .
(src)="27"> 5 minus 0 is 5 .
(trg)="26"> 5 mínus 0 je 5 .
(src)="28"> We hae oor deceemal richt thaur .
(trg)="27"> Tu máme našu desatinnú čiarku .
(src)="29"> 7 minus zero is 7 .
(trg)="28"> 7 mínus 0 je 7 .
(src)="30"> 9 minus 0 is 9 .
(trg)="29"> 9 mínus 0 je 9 .
(src)="31"> 3 minus 3 is 0 , n than 5 minus nawthing is 5 .
(trg)="30"> 3 mínus 3 je 0 , a nakoniec 5 mínus toto nič je 5 .
(src)="32"> Sae he 's left wi $5 . 097 . 58 in his accoont .
(trg)="31"> Takže na účte mu zostalo 5097, 58 dolárov . ..
# sco/eBjajVzw24wm.xml.gz
# sk/eBjajVzw24wm.xml.gz
(src)="1"> In this video Ah want tae dae ae heap o exaumple proablems
(src)="2"> That shaw up oan staunnardised exams ,
(src)="3"> N will deefinitlie help ye wi oor diveeabeelitie module ,
(trg)="1"> V tomto videu chcem spočítať pár príkladov , ktoré bývajú v testoch a určite vám pomôžu s kapitolou o delení a daliteľnosti , pretože tam sú otázky ako všetky čísla ..... a to je len jeden z príkladov , všetky čísla deliteľné 12- timi a 20- timi sú tiež deliteľné čím ?
(src)="6"> Aw nummers diveesable bi baith 12 n 20 ar dvieesable bi
(trg)="2"> Ktorými ďalšími číslami ?
(src)="7"> N the nack here is tae see that gif ae nummer is diveesable bi baith 12 n 20
(src)="8"> Than it haes tae be diveesable bi the prime facters baith thir nummers .
(trg)="3"> Je potrebné si uvedomiť , že pokiaľ je číslo deliteľné 12- timi a 20- timi , musí byť deliteľné každým z prvočiniteľov( alebo prvočíselných deliteľov ) týchto čísel .
(src)="9"> Sae lat 's tak thair prime facterisation .
(trg)="4"> Tak urobme ich prvočíselný rozklad ( faktorizáciu ) .
(src)="10"> The prime facterisation o 12 is 2 times 6 , 6 is no ae prime , sae 6 is 2 times 3 ,
(trg)="5"> Prvočíselný rozklad 12 je 2 .
(trg)="6"> 6 6 nie je prvočíslo , takže 6 = 2 .
(src)="11"> Sae that 's prime .
(trg)="7"> 3
(trg)="8"> To už sú prvočísla .
(src)="12"> Sae onie nummer diveesable bi 12 needs tae be diveesable bi 2 times 2 times 3 .
(trg)="9"> Akékoľvek číslo daliteľné 12 musí byť deliteľné aj 2 .
(trg)="10"> 2 .
(src)="13"> Sae it 's prime facterisation needs tae hae ae 2 times ae 2 times ae 3 in it .
(trg)="11"> 3 .
(trg)="12"> Takže jeho prvočíselný rozklad musí v sebe obsahovať 2 .
(src)="14"> Onie nummer that 's diveesable bi 12 .
(trg)="13"> 2 .
(trg)="14"> 3 ... akékoľvek číslo , ktoré je deliteľné 12- timi .
(src)="15"> Nou , onie nummer diveesable bi 20 , needs tae be diveesable bi ,
(trg)="15"> A teraz , akékoľvek číslo , ktoré je deliteľné 20- timi , musí byť deliteľné ... vezmeme si na pomoc prvočíselný rozklad :
(src)="16"> Lat 's tak it 's prime facterisation , 2 times 10 , n 10 is 2 times 5 .
(trg)="16"> 2 .
(trg)="17"> 10 ; 10 = 2 .
(src)="17"> Sae onie nummer that 's diveesable bi 20 , needs tae be diveesable bi 2 times 2 times 5 .
(trg)="18"> 5 takže akékoľvek číslo deliteľné 20 musí byť tiež deliteľné 2 .
(src)="18"> Or anither waa tae think o it ,
(trg)="19"> 2 .
(trg)="20"> 5
(src)="19"> It needs tae hae twa 2´s n ae 5 in it 's prime facterisation .
(trg)="21"> Alebo iný spôsob ako o tom premýšľať je , že musí mať 2 .
(trg)="22"> 2 .
(trg)="23"> 5 v prvočíselnom rozklade .
(src)="20"> Nou , gif yer diveesable bi baith , than ye need tae hae twa 2´s , ae 3 , n ae 5 .
(trg)="24"> Ak má byť číslo deliteľné 12- timi aj 20- timi , potom musí byť deliteľné 2- krát dvomi , potom tromi a piatimi .
(src)="21"> Twa 2´s n ae 3 fer 12 , n than twa 2´s n ae 5 fer 20 .
(trg)="25"> Dvakrát 2 a 3 pre 12 a potom 2- krát 2 a 5 pre 20- tku .
(src)="22"> N ye can conferm this fer yersel , gif this diveesable bi baith ,
(trg)="26"> A môžete si overiť , či je číslo deliteľné obidvomi .
(src)="23"> Obviooslie , gif ye divide bi 20 , it 's the sam aes dividin bi 2 times 2 times 5 .
(trg)="27"> Je jasné , že pokiaľ delíte 20- timi , je to to isté ako delenie prvočiniteľmi 2 .
(trg)="28"> 2 .
(src)="24"> Sae ye 'r gaun tae hae ,
(trg)="29"> 5 .
(src)="25"> The 2´s will cancel oot , n the 5´s will cancel oot .
(src)="26"> Ye 'r juist gaun tae hae ae 3 leftower , sae it 's clearlie diveesable bi 20 .
(src)="27"> N gif ye were tae divide it bi 12 , than ye 'd divide it bi 2 times 2 times 3 ,
(trg)="30"> Takže budeme mať , dvojky sa vykrátia , päťka sa vykrátia a ostane nám len 3 , takže je to jasne deliteľné 20- timi . a pokiaľ je číslo deliteľné 12 , potom bude deliteľné 2 .
(src)="28"> This is the sam thing aes 12
(trg)="32"> 3 .
(trg)="33"> To je to isté ako 12 .
(src)="29"> N sae thir nummers wid cancel oot , n ye 'd juist hae ae 5 left .
(src)="30"> Sae it 's clearlie diveesable bi baith , n this nummer her is 60 .
(trg)="34"> A tak sa tieto čísla vykrátia a zostane vám iba 5 , takže je to deliteľné obidvoma a to číslo je 60 .
(src)="31"> It 's 4 times 3 , this is 12 , times 5 is 60 .
(trg)="35"> Je to 4 .
(trg)="36"> 3 ; to je 12 .
(trg)="37"> 5 = 60
(src)="32"> This here is actualie the least common multiple o 12 n 20 ,
(trg)="38"> Toto tu je vlastne najmenší spoločný násobok 12 a 20 .
(src)="33"> This isna the yinlie nummer that 's diveesable bi 12 n 20 ,
(trg)="39"> Nie je to jediné číslo deliteľné 12- timi a 20- timi .
(src)="34"> Ye coud multiplie this nummer bi ae heap o ither facters ,
(src)="35"> Ah coud crie thaim a , b , n c ,
(trg)="40"> Mohli by ste toto číslo násobiť celým radom ďalších činiteľov , mohli by sme im hovoriť " a " , " b " , " c " ....
(src)="36"> Bit this is the smawest nummer that 's diveesable bi baith 12 n 20
(trg)="41"> Ale toto je najmenšie číslo , ktoré môžme deliť 12 a 20 .
(src)="37"> Onie muckler nummer will bi diveesable bi the sam things aes this smawer nummer .
(trg)="42"> Akékoľvek väčšie číslo bude tiež deliteľné tými istými číslami , ako toto menšie číslo .
(src)="38"> Nou , wi that said , lat 's answer the spearins .
(trg)="43"> Toto sme si povedali a teraz poďme odpovedať na otázky .
(src)="39"> Aw nummers that ar diveesable bi baith 12 n 20 ar diveesable bi ?
(src)="40"> Weel , we dinna ken whit thir nummers ar , we canna realie tauk aneat it .
(trg)="44"> Všetky čísla , deliteľné 12- timi a 20- timi sú tiež deliteľné ... no nevieme , ktoré čísla to sú .
(src)="41"> It micht simplie be 1´s , or thay michtna exist ,
(trg)="45"> Takže ťažko povedať .
(src)="42"> Cause the nummer micht be 60 , it micht be 120 ,
(trg)="46"> Môžu to byť len tie, alebo nemusia neexistovať , pretože číslo môže byť 60 , môže to byť 120 .
(src)="43"> Wha kens whit this nummer is .
(trg)="47"> Ktovie , aké to číslo je ?
(src)="44"> Sae , the yinlie nummer that we ken can be divided intae this nummer ,
(trg)="48"> Jediné čísla o ktorých vieme , že nimi môžme deliť ... vieme , že 2 to môže byť .
(src)="45"> Weel , we ken that 2 can be , we ken that 2 is ae weelbegoten answer .
(trg)="49"> Vieme , že 2 je správna odpoveď .
(src)="46"> 2 is obviooslie diveesable intae 2 times 2 times 3 times 5 .
(trg)="50"> 2 očividne deliť môžeme ... 2 .
(trg)="51"> 2 .
(trg)="52"> 3 .
(src)="47"> We ken that 2 times 2 is diveesable intae it .
(trg)="54"> Vieme , že 2 .
(trg)="55"> 2 to deliť môžeme .
(src)="48"> Cause we hae the 2 times 2 ower thaur ,
(trg)="56"> Máme 2 .
(trg)="57"> 2 tu .
(src)="49"> We ken that 3 is diveesable intae it ,
(trg)="58"> Vieme , že 3 môžeme deliť .
(src)="50"> We ken that 2 times 3 is diveesable intae it ,
(trg)="59"> Vieme , že môžeme deliť 2 .