# ht/0BCXM0UAYJaR.xml.gz
# ko/0BCXM0UAYJaR.xml.gz


(src)="1"> Kòm nou kòmanse vwayaj nou nan mond lan sou ekonomi ,
(trg)="1"> 이제 경제학의 세상으로 여행을 떠나면서

(src)="2"> Mwen te panse mwen ta kòmanse avèk yon site de youn nan pli enpòtan ekonomis yo tout tan ,
(trg)="2"> 가장 유명한 한 경제학자의 말을 인용하고자 합니다

(src)="3"> Scottish retrase a Adam Smith a .
(trg)="3"> 바로 스코틀랜드 철학자 , 아담 스미스( Adam Smith) 입니다

(src)="4"> Li vrèman se ti jan an premye reyèl économiste nan fason sa nou wè l´ koulye a .
(trg)="4"> 그는 최초의 진정한 경제학자라 할 수 있습니다
(trg)="5"> 오늘날 우리가 알고 있는 경제를 연구한 최초의 학자란 뜻이죠

(src)="5"> Sa a , se nan li a rich de nasyon yo , te pibliye nan 1776 , par , menm lanne tankou
(trg)="6"> 이것은 그의 저서 " 국부론" 의 한 부분입니다
(trg)="7"> 1776년도에 발간되었는데 이는 우연히도

(src)="6"> Ameriken deklarasyon endepandans lan , epi yonn li nan l´ pi plis extraits .
(trg)="8"> 미국독립선언문이 발표된 해입니다 . 이건 가장 유명한 대목인데요 ,

(src)="7"> Li en , jeneralman li se youn aktè ekonomik ki tap , ni a pou ankouraje enterè piblik lan . ni konnen konbyen li pwomouvwa li .
(trg)="9"> 개별 주체는 일반적으로 공익을 도모하지 않을 뿐만 아니라
(trg)="10"> 자신이 공익 촉진에 얼마나 기여했는지도 모른다

(src)="8"> Pa direction endistri sa , se konsa ke endistri a nan kontwòl de sa aktè grenn pa grenn nan sa yon fason , tankou rekòt jaden an kapab pi gwo valè , de
(trg)="11"> 그저 자신이 만들어낸 생산물이 최대의 가치를 가질 수 있도록
(trg)="12"> 노력을 기울임으로써 개별 주체는

(src)="9"> li a sèlman nan pwofi li .
(trg)="13"> 오로지 자신의 이득만을 추구한다

(src)="10"> ' Li a sèlman nan pwofi li ' .
(trg)="14"> ' 오로지 자신의 이득만을 추구한다´

(src)="11"> Epi li nan sa , tankou anpil lòt ka dirije pa yon men envizib pou ankouraje yon fen ki te pati pa gen okenn entansyon pou l .
(trg)="15"> 이때 그리고 다른 많은 경우 해당 주체는 보이지 않는 손에 의해
(trg)="16"> 이끌리어 원래 자신의 계획이 아닌 어떤 목적을 달성하는데 기여하게 된다

(src)="12"> Et sa a " a envizib " pi popilè .
(trg)="17"> 이 " 보이지 않는 손" 이라는 말은 아주 유명합니다

(src)="13"> Dirije pa yon men envizib pou ankouraje yon fen ki te pati pa gen okenn entansyon pou l .
(trg)="18"> 보이지 않는 손에 이끌려 원래 자신의 계획이 아닌 어떤 목적을 달성하는 데 기여하게 된다

(src)="14"> Li vle di menm :
(trg)="19"> 이점에서 아담 스미스는 개별 주체들이 자신들의 이익을 위해 행동할 때

(src)="15"> Gade , lè grenn pa grenn acteurs jis aji nan pwòp intérêt , sa souvan nan total kondwi pou bagay chak sa Des acteurs endividyèl sa a pa gen lide .
(trg)="20"> 종종 이것들이 함쳐져 자신들이 의도치 않은 결과로 이어진다고 말합니다

(src)="16"> Lè sa a , li menm ki di sa : ni se li toujou mete yo la pou sosyete ke li se se pati ladan l .
(trg)="21"> 덧붙혀 그는 이런 의도하지 않은 결과가 사회적 차원에서
(trg)="22"> 항상 최악의 것은 아니라고 주장합니다

(src)="17"> Se konsa , li te pa nesesèman yon bagay ki pa bon .
(trg)="23"> 그러니까 보이지 않는 손이 꼭 나쁜 것만은 아니었습니다

(src)="18"> Pa poursuivre enterè li , li anpil fwa ankouraje ke sosyete a plis effectually pase lè li reyèlman a pou ankouraje l .
(trg)="24"> 왜냐하면 개별 주체들이 자신의 이익을 추구함으로써 오히려
(trg)="25"> 원래 의도했던 것 보다 사회의 이익에 더 보탬을 주는 경우가 빈번하기 때문입니다

(src)="19"> Se konsa , sa se vrèman yon deklarasyon ki trè fò .
(trg)="26"> 그래서 아담 스미스의 이 주장이 매우 강력한 힘을 갖는 것입니다

(src)="20"> Sa se vrèman nan sant moun kapitalis .
(trg)="27"> 이게 바로 자본주의의 핵심인 것이죠

(src)="21"> Et se poutèt sa mwen montre ke li te pibliye nan menm lanne tankou Ameriken deklarasyon endepandans lan , paske evidamman Amerik , fon zansèt nou yo , yo te ekri deklarasyon endepandans lan , konstitisyon an , sa vrèman chita pale sou sa sa vle di gen yon demokratik peyi , sa gen dwa sitwayen li yo .
(trg)="28"> 바로 이 때문에 제가 국부론이 미국독립선언문과
(trg)="29"> 같은 해에 출판됐다라는 점을 굳이 지적한 것입니다
(trg)="30"> 왜냐하면 미국 그러니까 미국의 건국 조상들이

(src)="22"> Men , peyi Etazini , ak tout eksperyans li de yon Ameriken , se sa ki pi piti tankou te enfliyanse tèren yo tou sa Adam Smith , pa sa a jan de fondamantal lide moun kapitalis .
(trg)="34"> 미국은 그 전체적인 역사적 경험을 봤을 때
(trg)="35"> 보이지 않는 손과 같은 자본주의 근본 이념을 통해
(trg)="36"> 아담 스미스로부터 최소한 영향은 받았기 때문입니다

(src)="23"> Apre sa , yo jis tou de te rive pou sa pase nan menm tan an .
(trg)="37"> 바로 이 두 가지 사건이 동시에 발생한 거죠

(src)="24"> Men , lide sa a pa toujou sa intuitive .
(trg)="38"> 하지만 아담 스미스의 생각이 항상 직관적으로 이해될 수 있는 것은 아닙니다

(src)="25"> Grenn pa grenn acteurs , pa esansyèlman poursuite se pwòp tèt te enterese yo te ka fè travay plis pou sosyete a pase pase si nenpòt nan yo aktyèlman eseye pou ankouraje tout alèz sosyete a .
(trg)="39"> 개별 주체가 자신의 이득만을 추구하는 것이 오히려 자신들이
(trg)="40"> 의도했던 것 보다 사회 전반에 더 큰 이익을 줄 수는 있습니다

(src)="26"> E mwen pa panse ke Adam Smith ta di toujou bon pou byennèt yon moun pou aji ak tèt enterese , oubyen pa janm bon nèt pou moun pou aktyèlman panse osijè de enplikasyon de sa y´ ap fè nan yon sans global ,
(trg)="41"> 하지만 저는 아담 스미스가 개인의 이익 추구가 늘 옳다고 주장한다고 생각지 않으며
(trg)="42"> 사람들이 자신들의 행동이 합쳐져서 사회에 줄 영향에
(trg)="43"> 대해 신경쓰는 것이 좋지 못하다고 주장하는 것도 아니라 생각합니다

(src)="27"> Men li di ke anpil fwa . anpil fwa , sa a ak tèt enterese aksyon peut plon pou moun ki pi bon .
(trg)="44"> 항상이란 말 대신 " 빈번히 " 그렇게 된다고 그는 말하고 있죠
(trg)="45"> 즉 이기심에 비롯된 행동이 더 큰 선과 , 더 큰 혁신

(src)="29"> Te kapab kondwi yon pou pi bon envèstisman .
(src)="30"> Te kapab kondwi yon pou plis pwodwisite .
(trg)="46"> 더 좋은 투자 , 더 높은 생산성 , 더 많은 부 , 그러니까 사회 전체의

(src)="31"> Ta ka mennen a plis richès , plis , yon pi gwo tat pou tout moun .
(trg)="47"> 파이를 더 크게 하는 경우가 " 빈번하다" 고 주장하는 것이죠

(src)="32"> Et koulye a ekonomi se anpil fwa .
(src)="33"> Apre sa , lè li fè yon deklarasyon , li a aktyèlman ap yon melanj de micro- ekonomik ak macro- ekonomik deklarasyon .
(trg)="48"> 아담 스미스가 보이지 않는 손을 언급할 때 여기에는

(src)="34"> Micro , se moun sa , grenn pa grenn acteurs sont y´ ap soti nan pwòp intérêt .
(trg)="50"> 미시적 내용은 사람들 즉 개별 주체들이 자신만의 이윤을 추구한다는 것이고

(src)="35"> Et macro a se pou li te ka ta bon pou ekonomi an , ou nasyon an antye .
(trg)="51"> 이것이 사회나 국가 전체로 득이 된다는 것이 거시경제 측면의 주장이죠

(src)="36"> Epi se konsa , koulye a , a la mòd ekonomis wenyen separe tèt yo nan lekòl yo de sa yo , pa antre nan sujets de sa yo : microeconomics , ki se etid la Des acteurs grenn pa grenn .
(trg)="52"> 그래서 근대 경제 학자들이 두 학파 또는 두 영역으로 나뉘는데
(trg)="53"> 첫째 개별 주체를 연구하는 미시경제학이 있는데 이는

(src)="37"> Microeconomics .
(src)="38"> Et acteurs sa te kapab konpayi , kapab byen moun , li ta ka lokatè .
(trg)="54"> 기업이나 사람 , 가게 등을 다룹니다

(src)="39"> Et , ou gen macro- ekonomi , ki se etidye nan ekonomi an nan total .
(trg)="55"> 한편 거시경제학은 경제의 총합을 연구 대상으로 하죠

(src)="40"> Macro- ekonomi .
(src)="41"> Et , nou resevwa l´ nan sa .
(trg)="56"> 단어만 봐도 뜻을 알 수 있죠 ?

(src)="42"> Micro - prefix a an relasyon a anpil ti bagay .
(src)="43"> Macro se pou pi gwo , pou foto pi bon an .
(trg)="57"> 미시라는 접두어는 작은 것 , 한편 거시란 이 보다 넓고

(src)="44"> Se konsa , micro- ekonomi se esansyèlman jan acteurs . acteurs pran desizyon ou , ou te kapab di ke ´allocations ' , allocations . décisions ou allocations .
(trg)="59"> 즉 미시경제는 본질적으로 경제 주체들의 의사 결정을 다룹니다 .
(trg)="60"> 다시 말해 경제 주체들이 희소 자원 배분을 어떻게 할 것인가를

(src)="45"> Alokasyon . resous minim .
(trg)="61"> 다루는 것이 미시경제학의 핵심입니다 .
(trg)="62"> 경제에 대해 말할 때마다

(src)="47"> Lè moun pale sou ekonomi .
(trg)="63"> 희소 자원이란 말을 많이 듣게 되죠

(src)="48"> Ak yon resous minim , se pou yonn ou pa gen yon kantite enfini de .
(trg)="64"> 희속 자원이란 양이 한정되어 있는 자원을 말합니다

(src)="49"> Pa egzanp , renmen pa t ´ rete yon resous minim .
(src)="50"> Ou te ka jwenn yon enfini kantite renmen nan kè .
(trg)="65"> 예를 들어 사랑은 희서자원이 아니죠 . 그 양이 무한하니까 .

(src)="51"> Men , yon lòt resous enfòmasyon ki ta dwe minim , se yon bagay tankou manje , ou dlo , ou lajan , ou lè ou travay .
(trg)="66"> 희소 자원은 음식 , 물 , 돈 , 시간 , 노동 등과 같은 것이죠

(src)="52"> Se sa yo tout resous minim .
(trg)="67"> 이런 것들이 그 양이 유한하죠 . 그래서 미시경제는 사람들이 이런

(src)="53"> Se konsa , microeconomics se jan fè moun deside ki kote pou mete tout resous minim , ki fè yo deside kote pou deplwaye yo .
(trg)="68"> 희소자원들을 어디에다 사용할 지를 어떻게 결정하는지를 다루며

(src)="54"> Lè m ´ ki fè sa . èske sa afekte pwi Et makèt , ak tou sa lòt bagay .
(trg)="69"> 이러한 결정이 물가와 시장 그리고 그외 것들에 어떤 영향을 주는지를 다룹니다

(src)="55"> Macro- ekonomi se etid la de sa k rive koukouloukou nan total a yon ekonomi an .
(trg)="70"> 거시경제는 경제 전체에 일어나는 일을 연구 대상으로 합니다

(src)="56"> Se konsa , ´global ' , sa k rive koukouloukou nan total yon ekonomi , de la dè milyon de acteurs grenn pa grenn .
(trg)="71"> 즉 수백만 개별 주체들의 활동이 총합된 경제 전체를 다룹니다

(src)="57"> Global ekonomi an .
(src)="58"> Nou kounye a gen dè milyon de acteurs .
(trg)="72"> 총합경제 . 경제 주체는 수백만에 달하죠 .

(src)="59"> Et souvan pwezante sou kesyon politik ki an .
(trg)="73"> 그리고 거시경제는 정책 관련 이슈들을 집중적으로 다룹니다

(src)="60"> Se KONSA , èske ou leve ou bese taks .
(src)="61"> Ou , sa ki pwal pase lè ou leve ti moun ou bese taks .
(trg)="74"> 예를 들어 조세정책 결정을 위해 감세나 증세가 미치는 영향을 먼저 연구하게 됩니다

(src)="62"> Èske ou regle ou regle afè ?
(src)="63"> Ki jan fè ki afekte a tout pwodwisite
(trg)="75"> 규제 정책도 이에 해당하겠죠 . 규제 강화 또는 완화가 전체 생산성에 미치는

(src)="64"> Lè ou fè sa .
(src)="65"> Se konsa , li se politik , sou tèt- desann . ´tèt anba´ kesyon .
(trg)="76"> 영향을 가늠해볼 필요가 있죠 . 이런 것들은 수직 하향 효과를 갖는 정책 이슈들입니다

(src)="66"> E nan tou de macro - Et micro- ekonomi , pa gen espesyalman nan modèn li vle di , pa gen yon tantativ pou fè yo nan aktivite ansèyman serye , pou mete yo nan matematik .
(trg)="77"> 미시와 거시 경제 두 영역 모두에서 특히 근대적 의미에서
(trg)="78"> 경제학을 견고하게 하고 수리화하려는 노력이 이뤄지고 있습니다

(src)="67"> Se konsa , nan ka soit nou te kapab kòmanse ak ti gout nan lide yo , gen kèk moun filozofik lide a ,
(trg)="79"> 즉 부연하자면 먼저 몇 가지 철학적 사상을 가지고 연구를 시작하게 됩니다

(src)="68"> Se konsa de lojik lide an , di yon moun tankou Adam Smith te vle .
(trg)="80"> 즉 척학적 사상이란 아담 스미스와 같은 사람이 품게 되는 논리적 아이디어 같은 것을 뜻합니다

(src)="69"> Se konsa , ou gen sa yo de baz lide sou kouman moun panse , jan moun ki pran desizyon .
(trg)="81"> 그러니까 사람들의 사고 방식과 의사 결정 방식에 대해 가장 기반이 되는 사상을

(src)="70"> Se konsa , Filozofi , ´Filozofi´ moun , de mo , in the Case of micro- ekonomi - la décision´
(trg)="82"> 설정합니다 . 인간의 의사결정 사상이라 부를 수 있겠죠
(trg)="83"> 미시경제라면 의사결정 사상이 되는 것이죠 .

(src)="71"> Apre sa , lè sa a nou te fè kèk ankenn sipozisyon sou sa .
(trg)="84"> 그런 다음 이 사상에 대해 몇 가지 가정을 합니다

(src)="72"> Ou ou senplifye li . kite m´ ekri sa . ou senplifye li .
(trg)="85"> 다시 말해 그 사상을 단순화시킵니다 . 직접 써보죠 . 단순화 한다 .

(src)="73"> E nou vrèman sont qui .
(src)="74"> Nou di " o , tout moun ki rezonab " ,
(trg)="86"> 정말로 단순화 하는거에요 . 예를 들어 " 사람들은 이성적이다" 라거나

(src)="75"> " tout moun pral aji nan pwòp intérêt , ou tout moun pral maksimize pwofi yo " , ki pa vre - imen sont motivés pa yon pakèt tout moun tou .
(trg)="87"> " 모든 사람은 이기적으로 행동하거나 자신의 이득을 극대화 하고자 한다" 라고
(trg)="88"> 가정할 수 있죠 . 실제로는 그렇진 않죠 . 인간의 행동에는 여러 동기가 작용하죠 .

(src)="76"> Nou senplifye tout bagay , se konsa nou ka kòmanse a kontra avèk li type de yon fason matematik .
(trg)="89"> 하지만 이를 단순화 시키면 수학적으로 다루는 것이 가능해져요

(src)="77"> Se KONSA nou senplifye li , se konsa , ou kapab kòmanse negosye avè l´ nan yon sans matematik .
(trg)="90"> 그래서 단순화시키는 것이고 그래야 수학적으로 연구할 수 있게 되는 것이죠

(src)="78"> Se konsa , sa valab pou klarifye panse ou .
(trg)="91"> 따라선 이런 단순화는 연구자의 생각을 명확하게 하는 데 큰 도움이 됩니다

(src)="79"> Li kapab pèmèt ou pou bay prèv bagay ki baze sou ankenn sipozisyon ou .
(trg)="92"> 왜냐하면 가정에 기초해서 증명을 할 수 있기 때문입니다 .

(src)="80"> Se konsa , ou kapab kòmanse visualiser bagay mathématique , ak tableaux Et graphes e panse osijè de ki sa ta aktyèlman rive ak mache yo .
(trg)="93"> 수학적으로 표현 가능하기에 도표나 도형을 이용해서 시각화가 가능하고
(trg)="94"> 시장에서 실제 무슨일이 일어날지를 생각해볼 수 있게 됩니다

(src)="81"> Se poutèt sa trè pwesye en sa a matematik , aktivite ansèyman serye , panse .
(trg)="95"> 따라서 이러한 수학적 체계적 사고를 갖는 것이 매우 긴요합니다

(src)="82"> Men an menm tan an , li ta ka yon ti jan danjere , paske ou sa yo yon gwo simplifications , ak pafwa matematik la te ka mennen nou a kèk konklizyon pi fò .
(trg)="96"> 하지만 이런 방식이 다소 위험할 수도 있는데 그 이유는
(trg)="97"> 이렇게 상당한 수준으로 단순화할 경우 자칫 수학적 분석을 통해 결론에 대해

(src)="83"> Konklizyon , ou kapab santi trè fortement a , paske li sanble ke nou an , te gen éprouvée yo nan menm jan an tou pou nou te ka bay prèv relativite , men yo te gen baz sou kèk hypothèses sa swa peut être mal , ou ka twò simplifications , ou pa t ´ rete sòti nan yon kontèks sa ou ap eseye fè konklizyon sou .
(trg)="98"> 엄청난 확신을 갖게 될 수 있는데 그 이유는 가설에 바탕을 뒀음에도 불구하고 마치
(trg)="99"> 사실로 증명된 것처럼 보이기 때문입니다 . 마치 상대성이론을 증명해낸 것으로 생각하는 것처럼 말이죠
(trg)="100"> 하지만 증명에 사용된 가설이 잘못되었거나 과도하게 단순화됐을 수 있고

(src)="84"> Se trè trè enpòtan anpil pou manje l´ menm jan an tou ak yon ti grenn sèl la . pou w sonje ke li se tout baze sou kèk hypothèse qui .
(trg)="102"> 따라서 결론이 나왔을 때 분별력있게 판단하는 것이 매우 중요합니다 .
(trg)="103"> 결론들이 단순화를 위한 가정에 기초하고 있다는 것을 꼭 기억해야 합니다 .

(src)="85"> Et macro- ekonomi pwobableman pi koupab de li .
(trg)="104"> 거시경제는 아마도 이러한 위험성이 더욱 클 것이다 . 왜냐하면

(src)="86"> Nan micro- ekonomi yo t´ ap bagay konplike pwofondman sa yo ke yo sèvo imen an , jan moun Sur pweferans epi reponn a ak lòt , Et ensuite ou sont groupement li pase milyon moun , se konsa li te konplike sa tout moun .
(trg)="105"> 미시경제 차원에서 인간의 뇌라는 고도로 복잡한 대상을 분석한 다음
(trg)="106"> 즉 개개인이 어떻게 행동하고 서로 상호 작용하는지를 분석한 다음
(trg)="107"> 이를 총합하는 것이 거시경제인데 복잡함이 상상을 초월하겠죠 .

(src)="87"> Ou te gen dè milyon de infini konplike moun sa yo , tout interaction youn ak lòt .
(trg)="108"> 무한히 복잡한 수백만의 사람들이 있고 또 이들이 서로 상호작용을 합니다

(src)="88"> Se KONSA , li trè konplike .
(trg)="109"> 그러니 정말 복잡하죠 . 수백만 건의 상호작용이 존재하는데

(src)="89"> Anpil milyon interactions , Et fondamentalement ou pakab interactions lè sa a ap eseye pou fè ankenn sipozisyon sou moun , ap eseye pou fè ankenn sipozisyon Et lè sa a ap fè matematik ak sa ki sa ta ka mennen nou a kèk konklizyon ou peut être mennen ou pou pwodiksyon kèk .
(trg)="110"> 이들은 원천적으로 예측 불가능한데 , 그럼에도 이것들을 가지고 가정을
(trg)="111"> 만들고 그런 다음 그 가정으로 계산을 수행하는 것이죠 .
(trg)="112"> 그 결과 결론에 도달하거나 예측을 내놓게 되는 것입니다 .

(src)="90"> Et , yon fwa ankò , men trè enpòtan .
(src)="91"> Sa précieux , se valab pou fè modèl fraz sa yo , ak sa yo hypothèses fraz matematik konklizyon sa yo , pou
(trg)="113"> 다시 강조하지만 이것은 매우 중요합니다 . 수학적 가설과 결론이 담긴

(src)="92"> Men , li toujou bezwen fè Pòl ak yon sèl ti grenn .
(trg)="115"> 하지만 이렇게 도출된 결론은 분별력 있게 바라봐야 합니다 .

(src)="93"> Se konsa , lè sa a ou gen yon bon ti grenn ki sèl la , lè sa a , ou toujou ap konsantre sou a entwisyon tout bon an .
(trg)="116"> 분별력을 갖춰야 합니다 . 그래야 언제든지 올바른 직관을 따를 수 있습니다 .

(src)="94"> E se pou sa vrèman bagay ki pi enpòtan pou pran yo nan yon kou nan ekonomi .
(trg)="117"> 이것이야 말로 경제학 공부에서 얻어야 하는 가장 중요한 것입니다 .

(src)="95"> Se konsa nou ka se vre wi : raison à sa ki gen anpil chans pou rive , petèt san matematik la .
(trg)="118"> 그러면 올바른 추론을 할 수 있을 것입니다
(trg)="119"> 어쩌면 수학적 계산을 하지 않고서도 말입니다 .

(src)="96"> M ap kite ou ak de site .
(src)="97"> Et thse site sont yon ti bit . yon ti bit elektrisite ,
(trg)="120"> 끝으로 두가지 말을 인용하도록 하겠습니다 . 좀 내용이 웃긴데요

(src)="98"> Men yo ke mwen panse ke konsèy pou ede sa ki gen pou toujou chonje , sitou lè ou ale nan matematik bò ekonomi .
(trg)="121"> 그래도 기억해두면 큰 도움이 되리라 생각합니다 .
(trg)="122"> 특히 수리경제를 깊이있게 다루고자 하는 사람에게 그럴 것입니다 .

(src)="99"> Se konsa , dwa sa a sou isit la se yon site pou Aflred Knopf , ki te piblikatè nan ansyen kopi la .
(trg)="123"> 여기 알프레드 노프트라는 분의 말을 보죠 .
(trg)="124"> 1900년대 출판인이 었던 그는

(src)="100"> " The yon se yon nonm ki états evidan tèm enkonpreyansib a . "
(trg)="125"> " 경제학자란 명백한 것을 이해할 수 없는 용어로 설명하는 사람이다" 라고 했습니다 .

(src)="101"> Apre sa , mwen menm ki en sa l´ ap pale sou tankou enkonpreyansib a , li se kèk nan ´mathy´ bagay la ou wè nan ekonomi , Et , nou pwal fè sa comme compréhensible ke posib .
(trg)="126"> 제 생각에 이해할 수 없는 용어는 경제학에서 나오는 수학적 내용을
(trg)="127"> 뜻하는 것 같은데요 바라건데 저는 우리가 이런 수학적 내용을
(trg)="128"> 최대한 이해하기 쉽게 설명할 수 있으면 합니다 .

(src)="102"> Ou ap wè pa gen valè nan sa .
(trg)="129"> 경제학에서 수학을 사용하는 것은 그만한 가치가 있습니다 .

(src)="103"> Men , se yon enpòtan anpil deklarasyon li a ap .
(trg)="130"> 하지만 노프트의 말은 매우 중요합니다 .

(src)="104"> Souvent , sa ap pran yon bagay ki komen yo , ki vle di .
(trg)="131"> 상식선에서 이해할 수 있어야 하는 경우가 적잖이 있죠

(src)="105"> L ap pran yon bagay ki evidan . sa aklè .
(trg)="132"> 명백한 것을 사용해서 설명할 수 있어야 합니다

(src)="106"> Et sa enpòtan anpil pou nou toujou chonje sa , pou toujou ap fè si sa ou gen a entwisyon an pou ki pase nan matematik la , ou konnen lè Mat a va antre nan yon direksyon ki kapab lòt nasyon te baze sou twòp simplifications ou mal hypothèses .
(trg)="133"> 우리가 꼭 명심해야 할 것은 우리가 사용하는 수학 계산 내용에 대해
(trg)="134"> 직관적인 이해를 갖고 있어야 한다는 것입니다 .
(trg)="135"> 즉 과도하게 단순화됐거나 잘못된 가설 때문에 수학 계산이 잘못된 방향으로