Lo que nun nos mata fáinos más fuertes.
"ČO NÁS NEZABIJE, TO NÁS POSILNÍ." ... Friedrich Nietzsche.
Na dómina pente que los océanos fundieron Atlantis y el xurdimientu de los fíos d'Aryas hebo un tiempu inimaxinable. Y nella, Conan destináu a llevar la preciosa corona d'Aquilonia sobre'l ceñu amargulíu.
V dávnych časoch medzi pohltením Atlantídy oceánmi... a vzostupom synov Aryasa bola doba, o ktorej sa vám ani nezdalo a tam, Conan, predurčený niesť úžasnú korunu Aquilonie na konci svojej tažkej cesty.
Y soi yo, el so cronista, l'únicu que vos pue cuntar la so saga.
A ja som jeho kronikár, který vám porozpráva jeho príbeh.
Dexáime cuntavos aquellos díes d'alta aventura.
Nechajte ma, aby som vám porozprával o tých dňoch veľkého dobrodružstva..
Conan el Bárbaru.
BARBAR CONAN
El fueu y l'aire vienen del cielu de los dioses del cielu, pero Crom ye'l to dios.
Oheň a vietor zostúpil z oblohy od bohov nebies Ale Krom je tvoj boh
Crom, y vive na tierra.
Krom. A žije na Zemi..
Una vegada, los xigantes vivieron na tierra, Conan.
Kedysi žili na Zemi obri, Conan
Y na escuridá del caos engañaron a Crom y quitáron-y l'enigma l'aceru.
A v tme chaosu zvrhli Kroma a vzali mu tajomstvo ocele...
Crom taba furiosu y la tierra tremeció.
Krom sa rozzúril a svet se zatriasol.
El fueu y l'aire abatieron a los xigantes y tiraron los sos cadabres al agua.
Oheň a vietor zrazili obrov a vohnali ich telá do vôd
Pero na so ira, los dioses escaecieron el secretu l'aceru y dexáronlu nel campu batalla.
Ale vo svojej zúrivosti bohovia zabudli na tajomstvá ocele a zanechali ho na bojišti
Y los que lu atopáremos yéremos homes namás.
A my, ktorí sme ho našli... sme boli iba ľudia
Nin dioses.
Nie bohovia.
Nin xigantes.
Nie obri.
Namás homes.
Iba ľudia.
El secretu l'aceru siempre foi un misteriu.
A tajemstvo ocele zo sebou vždy nieslo záhadu...
Has adeprendelu, Conan.
Musíš sa naučiť jeho tajomstvo, Conan.
Has adeprender la disciplina.
Musíš sa naučiť jeho poriadok.
Porque de naide, de naide nesti mundu te puedes fiar.
Na nikoho, na nikoho na tomto svete sa nemôžeš spoľahnúť.
Nin d'homes, nin de muyeres, nin de besties.
Na mužov, ženy, ani zvieratá.
D'esto te puedes fiar.
Môžeš sa poľahnúť iba na toto.
¡Matái a aquel!
Zabite najprv tam toho !
¡Tu!
Ty !
¡Mátalu!
Vezmi ho !
La tierra tragó les cenices y la sangre tresformóse en nieve.
Popol bol zadupaný do zeme, a sneh bol ako krv
¿Quién sabrá pa qué vinieren?
Kto vie, prečo prišli ?
¿Armes d'aceru o muerte?
Kvôli zbraniam z ocele? Alebo zabíjaniu ?
Nunca nun se supo, porque'l so cabezaleru acabalgó pal sur demientres que los rapacinos fueron al norte col Vanir.
Nikto nevedel, prečo ich vodca išiel na juh... zatiaľ čo deti išli na sever s Vanirom
Naide sabría enxamás que'l pueblu'l mio señor esistió.
Nikto by sa nikdy nedozvedel... že ľudia môjho pána vôbec žili.
La d'él foi una hestoria de tormentu.
To bol jeho príbeh plný bolesti.
Siéntate equí.
Sadni si.
¡Siéntate equí!
Sadni si.
Nada-y importaba yá. Vida y muerte lo mesmo.
Všetko už mu bolo jedno, život a smrť se stali rovnaké.
Namás qu'un ensame tuviere ehí pa glorialu con aullíos lluxuriosos y de furia.
Len dav okolo tam bol... aby ho pozdravil revom chtíča a zúrivosti.
Entamaba a albidrar la so valía.
Začal si uvedomovať svoju cenu.
Importaba.
Začalo mu na sebe záležať
Col tiempu, nun yera fácil cuntar los sos trunfos.
Za čas, sa jeho víťazstvá nedali spočítať.
Lleváronlu al este un gran premiu, onde los señores de la guerra aprenderíen-y los secretos más fondos.
Bol poslaný na východ, kde za odmenu ho bojoví majstri učili najväčším tajomstvám.
La llingua y la escritura tuvieron al so algame la poesía de Khitai, la filosofía de Sung.
Naučil sa jazyk a písmo. Kitíjskú poéziu, Sungovu filozofiu.
Conoció tamién el placer de les muyeres cuando-y daben lo meyor.
A tiež poznal pôvab žien... keď dal život mnohým ďalším skvelým bojovníkom.
Pero siempre caltuvo la disciplina del aceru.
Ale stále v ňom zostával... rád ocele.
La mio llercia ye que los mios fíos nun m'entiendan.
Mám strach, že moji synovia mi nikdy neporozumejú.
¡Ganemos otra vegada!
Znovu sme zvíťazili !
Eso ye bono. Pero, ¿qué ye lo meyor na vida?
To je dobré, ale čo je nejlepšie v živote?
La estepa abierta. Un caballu veloz. Ferres na muñeca.
Otvorené stepi, cválajúce kone, sokol na tvojom zápästí... a vietor v tvojich vlasoch.
¡Mal!
Zle !
Conan, ¿qué ye lo meyor na vida?
Conan, čo je nejlepšie v živote?
Entartallar a los enemigos, velos derrotaos énte ti y sentir el gañíu les sos muyeres.
Rozdrviť nepriateľa, vidieť ho utekať pred tebou... a počuť nárek ich žien.
Eso ye bono.
Dobre.