# cy/NA6304359/NA6304359.xml.gz
# hr/NA6304359/NA6304359.xml.gz
(src)="s4.1"> GADEWCH I NI ARCHWILIO
(trg)="s3.1"> ISTRAŽUJMO
(src)="s6.1"> Helo !
(trg)="s5.1"> Pozdrav !
(src)="s6.2"> Croeso i Ewrop – ein cartref .
(trg)="s5.2"> Dobro došli u Europu — naš dom .
(src)="s8.1"> Dewch gyda ni a gadewch i ni archwilio Ewrop gyda ’ n gilydd !
(trg)="s7.1"> Pođite s nama i istražimo Europu zajedno !
(src)="s8.2"> Bydd yn siwrne antur drwy amser a lle , a chewch chi wybod llawer o bethau diddorol .
(trg)="s7.2"> Bit će to pustolovno putovanje kroz vrijeme i prostor , na kojem ćete otkriti mnogo zanimljivih stvari .
(src)="s9.1"> Wrth i ni fynd yn ein blaen , profwch eich hun i weld faint rydych chi wedi ’ i ddysgu.Ewch i ’ n gwefan europa.eu.int / europago / explore / a rhowch gynnig ar y cwis am bob pennod .
(trg)="s8.1"> Dok napredujemo , možete provjeriti koliko ste naučili .
(src)="s10.1"> Gallwch gael hwyl yn chwarae gemau a gweithgareddau hefyd ar wefan “ Europa Go ” europa.eu.int / europago / welcome.jsp
(trg)="s9.1"> Zabavite se igrama i aktivnostima na internetskoj stranici „ Europa Go ” http : / / europa.eu / europago / welcome.jsp
(src)="s15.1"> Beth sydd yn y llyfr hwn ?
(trg)="s13.1"> Što je u ovoj knjizi ?
(src)="s16.1"> Tudalen
(trg)="s14.1"> Stranica
(src)="s17.1"> Cyfandir i ’ w ddarganfod
(trg)="s15.1"> Otkrivanje jednog kontinenta
(src)="s19.1"> Teithio o gwmpas
(trg)="s17.1"> Putovanja
(src)="s21.1"> Hinsawdd a natur
(trg)="s19.1"> Klima i priroda
(src)="s23.1"> Ffermio
(trg)="s21.1"> Poljoprivreda
(src)="s27.1"> Taith drwy amser
(trg)="s25.1"> Putovanje kroz vrijeme
(src)="s29.1"> Pedwar deg o wynebau enwog , A i Z
(trg)="s27.1"> Četrdeset slavnih osoba , od A do Z
(src)="s33.1"> Teulu o bobloedd
(trg)="s31.1"> Obitelj naroda
(src)="s37.1"> Beth mae ’ r UE yn ei wneud
(trg)="s35.1"> Što radi EU
(src)="s39.1"> Yr Undeb Ewropeaidd a ’ i gymdogion
(trg)="s37.1"> EU i njezini susjedi
(src)="s41.1"> Sut mae ’ r UE yn gwneud penderfyniadau
(trg)="s39.1"> Kako EU donosi odluke
(src)="s49.1"> Mae Ewrop yn un o saith cyfandir y byd .
(trg)="s46.1"> Europa je jedan od sedam svjetskih kontinenata . Ostali kontinenti su Afrika , Sjeverna i Južna Amerika , Antarktik , Azija , Australija i Oceanija .
(src)="s50.1"> Mae Ewrop yn ymestyn yr holl ffordd o ’ r Arctig yn y gogledd i Fôr y Canoldir yn y de , ac o Gefnfor Iwerydd yn y gorllewin i Asia yn y dwyrain .
(trg)="s47.1"> Europa se proteže od dalekog Arktika na sjeveru do Sredozemnog mora na jugu , te od Atlantskog oceana na zapadu do Azije na istoku .
(src)="s50.2"> Mae ganddi hi lawer o afonydd , llynnoedd a chadwyni o fynyddoedd .
(trg)="s47.2"> Ima mnogo rijeka , jezera i gorskih lanaca .
(src)="s50.3"> Mae ’ r map ( tudalen 4 ) yn rhoi enwau rhai o ’ r rhai mwyaf i chi .
(trg)="s47.3"> Karta na 4. stranici navodi imena onih najvećih .
(src)="s51.1"> Y mynydd uchaf yn Ewrop yw Mynydd Elbrus , ym mynyddoedd y Cawcasws , ar y ffin rhwng Rwsiaa Georgia .
(trg)="s48.1"> Najviša se europska planina zove Elbrus .
(src)="s51.2"> Mae ei gopa uchaf yn cyrraedd5,642metr uwchlaw lefel y môr .
(trg)="s48.2"> U kavkaskom je gorju , na granici između Rusije i Gruzije .
(src)="s52.1"> Y mynydd uchaf yng ngorllewin Ewrop yw Mont Blanc , yn yr Alpau , ar y ffin rhwng Ffrainca ’ r Eidal .
(trg)="s49.1"> Najviša planina zapadne Europe zove se Mont Blanc , a nalazi se u Alpama , na granici između Francuske i Italije .
(src)="s52.2"> Mae ei gopa ’ n cyrraedd 4,800 metr uwchlaw lefel y môr .
(trg)="s49.2"> Njezin je vrh na 4 800 metara nadmorske visine .
(src)="s63.1"> ˇ mwyaf yng ngorllewin Ewrop .
(trg)="s50.1"> U Alpama je i Ženevsko jezero — najveće slatkovodno jezero zapadne Europe .
(src)="s63.2"> Mae ’ n gorwedd rhwng Ffrainc a ’ r Swistir , yn cyrraedd dyfnder o 310 metr ac yn cynnwys tua 89 triliwn litr o ddwr .
(trg)="s50.2"> Leži između Francuske i Švicarske , duboko je 310 metara i sadrži oko 89 trilijuna litara vode .
(src)="s71.1"> Y llyn mwyaf yng nghanolbarth Ewrop yw Balaton , yn Hwngari .
(trg)="s53.1"> Najveće jezero srednje Europe zove se Balaton i leži u Mađarskoj .
(src)="s71.2"> Mae ’ n 77 cilomedr ( km ) o hyd ac yn
(trg)="s53.2"> Dugo je 77 kilometara ( km ) i pokriva
(src)="s130.1"> Afon Donwy yw un o afonydd hiraf Ewrop.Mae ’ n tarddu yn ardal y Fforest Ddu ac ynllifo tua ’ r dwyrain trwy 10 gwlad ( yr Almaen , Awstria , Slofacia , Hwngari , Croatia , Serbia , Bwlgaria , Rwmania , Moldofa ac Ukrain ) i Rwmania , lle mae ’ n ffurfio delta ar arfordiry Môr Du .
(trg)="s67.2"> Izvire u području Schwarzwalda i teče na istok kroz 10 zemalja ( Njemačku , Austriju , Slovačku , Mađarsku , Hrvatsku , Srbiju , Bugarsku , Rumunjsku , Moldaviju i Ukrajinu ) , sve do Rumunjske , gdje ima ušće na obali Crnoga mora .
(src)="s130.2"> I gyd , mae ’ n teithio rhyw 2,850km .
(trg)="s67.3"> Ukupno pokriva udaljenost od nekih 2 850 km .
(src)="s140.1"> Mae afonydd mawr eraill yn cynnwys y Rhein ( tua 1,320 km o hyd ) , yr Elbe ( tua 1,170km ) a ’ r Loire ( mwy na 1,000 km ) .
(trg)="s70.1"> Neke su druge velike rijeke Rajna ( duga oko 1 320 km ) , Elba ( oko 1 170 km ) i Loire ( više od 1 000 km ) .
(src)="s140.2"> Allwch chi ddod o hyd iddyn nhw ar y map ?
(trg)="s70.2"> Možete li ih pronaći na karti ?
(src)="s142.1"> Mae Dyf an PV fryn Loir e yn bwysig am ei g
(trg)="s72.1"> Loire poznata je po prelijepim dvo r c ima .
(src)="s144.1"> Mae afonydd mawr yn ddefnyddiol iawnigludo pethau .
(trg)="s73.1"> Velike su rijeke vrlo korisne za prijevoz .
(src)="s144.2"> Mae pob math o nwyddauyn cael eu rhoi ar gychod sy ’ n eu cludoifyny ac i lawr yr afonydd , rhwngporthladdoedd arfordirol Ewropadinasoedd ymhell o ’ r arfordir .
(trg)="s73.2"> Sve vrste robe ukrcavaju se na teglenice koje ih nose uzvodno i nizvodno , od europskih morskih luka do gradova duboko u unutrašnjosti .
(src)="s156.1"> Teithio o gwmpas
(trg)="s77.1"> Putovanja
(src)="s157.1"> I deithio o gwmpas Ewrop , mae ffyrdd a rheilffyrdd hyd yn oed yn fwydefnyddiol nag afonydd .
(trg)="s78.1"> Osim plovidbe rijekama , Europom je čak korisnije putovati cestama i željeznicom .
(src)="s158.1"> Oeddech chi ’ n gwybod bod rheilffyrdd wedi caeleu dyfeisio yn Ewrop ?
(trg)="s79.1"> Jeste li znali da je željeznica izmišljena u Europi ?
(src)="s158.2"> Cyflwynodd George Stephenson y trên cyntaf i deithwyr ym 1825 .
(trg)="s79.2"> George Stephenson uveo je prvi putnički vlak 1825 .
(src)="s158.3"> Yr enw arno oedd ‘ y Roced ’ a chyrhaeddoddgyflymder o 25 cilomedr yr awr ( km / h ) – aoedd yn gyflym iawn yn y dyddiau hynny .
(trg)="s79.3"> Njegova se najslavnija lokomotiva zvala „ Raketa ” i vozila brže od 40 kilometara na sat ( km / h ) — što je bilo jako brzo u to doba .
(src)="s167.1"> Erbyn hyn , mae trenau trydan cyflym Ewrop yn wahanol iawn i ’ r injanau stêm cyntaf hynny .
(trg)="s82.1"> Današnji se europski brzi električni vlakovi jako razlikuju od prvih parnih lokomotiva .
(src)="s167.2"> Maen nhw ’ ngyfforddus iawn ac yn teithio ar gyflymder hyd at 330 km yr awr ar gledrau a gafodd eu hadeiladu ’ narbennig .
(trg)="s82.2"> Vrlo su udobni i putuju brzinama do 330 km / h na posebno građenim prugama .
(src)="s167.3"> Mae mwy o gledrau ’ n cael eu hadeiladu drwy ’ r amser , i ganiatáu i bobl deithio mor gyflym agybo modd rhwng dinasoedd mawr Ewrop .
(trg)="s82.3"> Stalno se grade nove pruge , kako bi ljudi mogli što brže putovati između europskih velegradova .
(src)="s168.1"> Weithiau , mae ’ n rhaid i ffyrdd a rheilffyrdd groesi cadwyni o fynyddoedd , afonydd llydan neu hyd yn oedy môr .
(trg)="s83.1"> Ceste i željezničke pruge ponekad moraju prelaziti gorske lance , široke rijeke ili čak more .
(src)="s168.2"> Felly mae peirianwyr wedi adeiladu rhai pontydd a thwneli hir iawn .
(trg)="s83.2"> Zato inženjeri grade vrlo duge mostove i tunele .
(src)="s168.3"> Y twnnel ffordd hiraf yn Ewrop yw twnnel Laerdal yn Norwy , rhwng Bergen ac Oslo .
(trg)="s83.3"> Najduži cestovni tunel u Europi zove se Laerdal , a nalazi se u Norveškoj između Bergena i Osla .
(src)="s168.4"> Mae ’ n fwy na 24 cilomedr ( km ) o hyd ac fegafodd ei agor ym mis Tachwedd 2000 .
(trg)="s83.4"> Dug je više od 24 kilometra ( km ) , a otvoren je u studenom 2000 .
(src)="s169.1"> Y twnnel rheilffordd hiraf yn Ewrop yw Twnnely Sianel .
(trg)="s84.1"> Najduži europski željeznički tunel je Channel Tunnel .
(src)="s169.2"> Mae ’ n cludo trenau cyflym Eurostarodan y môr rhwng Calais yn Ffrainc a Folkestone yn Lloegr , ac mae ’ n fwy na50km o hyd .
(trg)="s84.2"> Brzi vlakovi Eurostar putuju tim podmorskim tunelom između Calaisa u Francuskoj i Folkestonea u Engleskoj . Tunel je duži od 50 km .
(src)="s176.1"> Y bont uchaf yn y byd ( 245 metr o uchder ) yw Traphont Millau yn Ffrainc , a agorwyd ym mis Rhagfyr 2004 .
(trg)="s88.1"> Najviši most na svijetu , visok 245 metara , jest vijadukt Millau u Francuskoj , koji je otvoren u prosincu 2004 .
(src)="s177.1"> Dwy o ’ r pontydd hiraf yn Ewrop yw pont heolarheilffordd Oresund ( 16 km o hyd ) rhwng Denmarc a Sweden a phont heol Vasco da Gama ( mwy na 17km o hyd ) ar draws afon Tagus ym Mhortiwgal .
(trg)="s89.1"> Dva najduža europska mosta jesu cestovni i željeznički most Oresund ( dug 16 km ) između Danske i Švedske , te cestovni most Vasco da Gama ( duži od 17 km ) preko rijeke Tagus u Portugalu .
(src)="s177.2"> Mae pont Vasco da Gama wedi eihenwi ar ôl arloeswr enwog , a gallwch chiddarllen amdano fe yn y bennod ‘ Taith drwyamser ’ .
(trg)="s89.2"> Most Vasco da Gama zove se po slavnom istraživaču o kojem pišemo u poglavlju „ Putovanje kroz vrijeme “ .
(src)="s184.1"> Pont uchaf y byd – Traphont Millau ( Ffr
(trg)="s91.1"> Najviši most na svijetu – v
(src)="s185.1"> Mae pobl yn teithio o gwmpas Ewrop mewn awyrennauhefyd , am fod teithio drwy ’ r awyr yn gyflym .
(trg)="s92.1"> Za putovanja Europom ljudi koriste i zrakoplove , budući da je zračni promet najbrži .
(src)="s185.2"> Caiff rhaioawyrennau gorau ’ r byd eu hadeiladu yn Ewrop – erenghraifft , yr Airbus .
(trg)="s92.2"> U Europi se izrađuju neki od najboljih zrakoplova na svijetu — na primjer , „ Airbus ” .
(src)="s185.3"> Mae gwahanol wledydd yn Ewrop ynadeiladu rhannau gwahanol o Airbus , ac yna mae tîmobeirianwyr yn rhoi ’ r awyren gyfan at ei gilydd .
(trg)="s92.3"> Različite europske zemlje proizvode različite dijelove za Airbus , a potom inženjerska ekipa sastavi zrakoplov .
(src)="s185.4"> Yrawyren teithwyr mwyaf yn y byd yw ’ r Airbus A380 , agynlluniwyd i gario hyd at 840 o deithwyr .
(trg)="s92.4"> Airbus A380 najveći je putnički zrakoplov na svijetu , izgrađen za prijevoz 555 putnika . Prvi je put poletio u travnju 2005 .
(src)="s189.1"> Cafodd yr awyren teithwyr cyflymaf erioed , y Concorde , eigynllunio gan dîm o beirianwyr Ffrengig a Phrydeinig .
(trg)="s95.1"> Konkord , najbrži putnički zrakoplov u povijesti , projektirala je ekipa francuskih i britanskih inženjera . Konkord je letio brzinom od 2 160 km / h , dvaput brže od zvuka , a mogao je preletjeti Atlantik za manje od tri sata !
(src)="s189.3"> ( Mae ’ r mwyafrif o awyrennau ’ n cymryd rhywwyth awr ) .
(trg)="s95.3"> ( Većini zrakoplova treba oko osam sati ) .
(src)="s194.1"> Mae rocedi gofod , fel Ariane – prosiect ar y cyd rhwng sawlgwlad Ewropeaidd – yn gyflymach nag unrhyw awyren .
(trg)="s96.1"> Od zrakoplova su brže svemirske rakete , kao što je Ariane — zajednički projekt više europskih zemalja .
(src)="s194.2"> Nidpobl sy ’ n teithio yn roced Ariane ; mae ’ n cael ei defnyddioilansio lloerenni , y mae eu hangen ar gyfer rhwydweithiauteledu a ffonau symudol , er ymchwil wyddonol ac ati .
(trg)="s96.2"> Raketa Ariane ne prevozi ljude , nego služi za lansiranje satelita , koji su potrebni za televiziju , mreže mobilnih telefona , znanstvena istraživanja i tako dalje .
(src)="s194.3"> Erbynhyn , caiff y mwyafrif o loerenni ’ r byd eu lansio ganddefnyddio ’ r rocedi Ewropeaidd hyn .
(trg)="s96.3"> Većina svjetskih satelita danas se lansira pomoću tih europskih raketa .
(src)="s196.1"> Mae llwyddiant Concorde , Airbus ac Ariane yn dangos beth sy ’ n gallu cael ei gyflawni pan fyddgwledydd Ewropeaidd yn gweithio gyda ’ i gilydd .
(trg)="s99.1"> Uspjesi Konkorda , Airbusa i Ariane pokazuju što se može ostvariti kad europske zemlje surađuju .
(src)="s200.1"> Hinsawdd a natur
(trg)="s102.1"> Klima i priroda
(src)="s201.1"> Mae hinsawdd ‘ dymherus ’ gan y rhan fwyaf o Ewrop – heb fod yn rhy boethnac yn rhy oer .
(trg)="s103.1"> Veći dio Europe ima „ umjerenu “ klimu — ni prevruću ni prehladnu .
(src)="s201.2"> Y gogledd pell ac yn y mynyddoedd uchaf y mae ’ r lleoeddoeraf , lle gall tymheredd y nos yn ystod y gaeaf fod mor isel â – 40ºC .
(src)="s201.3"> Mae ’ rlleoedd cynhesaf yn y de pell a ’ r de-ddwyrain , lle gall tymheredd y dydd yn ystod yr haf fod mor uchelâ + 40ºC .
(trg)="s103.2"> Najhladnija su mjesta na dalekom sjeveru i na visokim planinama , gdje se noćne temperature zimi mogu spustiti do -40 ° C. Najtoplija su mjesta na dalekom jugu i jugoistoku , gdje dnevne temperature ljeti mogu skočiti do + 40 ° C.
(src)="s202.1"> Mae ’ r tywydd cynhesaf a sychaf yn digwydd yn yr haf ( yn fras , rhwng misoedd Mehefin a Medi ) a ’ rtywydd oeraf yn y gaeaf ( yn fras , rhwng misoedd Rhagfyr a Mawrth ) .
(trg)="s104.1"> Dani su najtopliji i najsuši ljeti ( otprilike od lipnja do rujna ) , a najhladniji zimi ( otprilike od prosinca do ožujka ) .
(src)="s202.2"> Fodd bynnag , mae tywydd Ewrop yn gyfnewidiol iawn , ac mewn llawer o leoedd gall lawio bron unrhyw adeg o ’ r flwyddyn .
(trg)="s104.2"> Ipak , europske su vremenske prilike vrlo promjenljive , pa na mnogim mjestima može kišiti praktički bilo kada .
(src)="s203.1"> Ymdopi â ’ r tywydd
(trg)="s105.1"> Preživjeti zimu
(src)="s204.1"> Fel arfer , mae gan anifeiliaid gwyllt mewn rhanbarthau oer got ffwr trwchus i ’ w cadw ’ n gynnes , acefallai y bydd eu cotiau ’ n wyn i ’ w cuddliwio yn yr eira .
(trg)="s106.1"> Divlje životinje u hladnim krajevima obično radi topline imaju gusto krzno ili perje , ponekad bijele boje da se prikriju na snijegu .
(src)="s204.2"> Mae rhai yn treulio ’ r gaeaf yn cysgu i arbedegni .
(trg)="s106.2"> Neke životinje prespavaju zimu kako bi štedjele snagu . To se zove zimski san .
(src)="s211.1"> … a ’ r dylluan eira wedi ’ u cuddliwio ’ n dda .
(trg)="s107.1"> ... i snježna sova dobro se prikrivaju .
(src)="s221.1"> … ac eirth brown Ewropeaidd yn byw yn y mynyddoedd , lle maen nhw ’ n treulio ’ r gaeaf yn cysgu .
(trg)="s109.1"> ... i europski smeđi medvjedi žive u planinama , gdje prespavaju zimu .
(src)="s228.1"> Mae llawer o rywogaethau o adar yn byw trwy fwyta pryfed , creaduriaid dwr bach a bwyd arall mae ’ nanodd dod o hyd iddo ’ n hawdd yn ystod misoedd oer y gaeaf .
(trg)="s113.1"> Mnoge vrste ptica žive od kukaca , vodenih životinjica ili druge hrane koja se teško nalazi u hladnim zimskim mjesecima .
(src)="s228.2"> Felly , maen nhw ’ n hedfan tua ’ r de yn yrhydref a ddim yn dychwelyd tan y gwanwyn .
(trg)="s113.2"> Zato ujesen lete na jug i vraćaju se tek na proljeće .
(src)="s228.3"> Mae rhai ohonyn nhw ’ n teithio miloedd o gilometrau , ardraws Môr y Canoldir ac Anialwch y Sahara , i dreulio ’ r gaeaf yn Affrica .
(trg)="s113.3"> Neke prevaljuju tisuće kilometara preko Sredozemnog mora i pustinje Sahare kako bi prezimile u Africi .
(src)="s228.4"> Yr enw ar y teithio tymhorol hwnyw mudo .
(trg)="s113.4"> Takve se ptice nazivaju ptice selice .
(src)="s238.1"> Mae gwennoliaid …
(trg)="s117.1"> Radosti proljeća i ljeta
(src)="s240.1"> Pan ddaw ’ r gwanwyn i Ewrop ( rhwng Mawrth a Mai ) , mae ’ r tywydd yn cynhesu .
(trg)="s118.1"> Kad u Europu stigne proljeće ( od ožujka do svibnja ) , dani su topliji .
(src)="s240.2"> Mae eira a ’ r iâ yn toddi.Mae pysgod ifanc a larfae pryfed yn heidio yn y nentydd a ’ r pyllau .
(trg)="s118.2"> Otapaju se snijeg i led .
(src)="s240.3"> Mae adar mudol yn dod yn ôliadeiladu nythod a magu teuluoedd .
(trg)="s118.3"> Ribice i ličinke kukaca plivaju u potocima i barama .
(src)="s240.4"> Mae blodau ’ n blaguro , a gwenyn yn cario paill o ’ r naillblanhigyn i ’ r llall .
(trg)="s118.4"> Ptice selice vraćaju se da izgrade gnijezda i podignu mlade .
(src)="s248.1"> Ar y coed , mae dail newydd yn ymddangos sy ’ n dalgolau ’ r haul ac yn defnyddio ei egni i wneud i ’ rgoeden dyfu .
(trg)="s119.1"> Drveće dobiva novo lišće , koje hvata sunčeve zrake i koristi njihovu energiju kako bi drvo raslo .
(src)="s248.2"> Mewn ardaloedd mynyddig , maeffermwyr yn symud eu gwartheg i fyny i ’ r dolydd uchel , lle mae digon o laswellt ffres erbyn hyn .
(trg)="s119.2"> U planinskim krajevima govedari vode krave na visoke livade , gdje je izraslo mnogo svježe trave .
(src)="s255.1"> Mae ar anifeiliaid gwaed oer , fel ymlusgiad , angengolau ’ r haul i roi egni iddyn nhw hefyd .
(trg)="s124.1"> I hladnokrvne životinje , kao što su gušteri , trebaju sunce kako bi dobile snagu .
(src)="s255.2"> Yn ystodyr haf , yn enwedig yn ne Ewrop , byddwch yn amlyn gweld madfallod yn torheulo yn yr haul ac ynclywed trydar ceiliogod rhedyn neu sicadâu .
(trg)="s124.2"> Ljeti , pogotovo u južnoj Europi , često ćete vidjeti guštere kako se izležavaju na suncu i čuti cvrčanje cvrčaka i zrikavaca .
(src)="s259.1"> Yr Hydref : amser newid
(trg)="s126.1"> Jesen : vrijeme promjena
(src)="s260.1"> Yn hwyr yn yr haf ac yn yr hydref , mae ’ r dyddiau ’ nmynd yn fyrrach a ’ r nosweithiau ’ n oeri .
(trg)="s127.1"> Krajem ljeta i ujesen dani su sve kraći , a noći sve hladnije .
(src)="s260.2"> Mae llaweroffrwythau blasus yn aeddfedu yr adeg hon o ’ rflwyddyn , gan gadw ’ r ffermwyr yn brysur yn eucynhaeafu .
(trg)="s127.2"> U ovo doba godine sazrijevaju mnogi izvrsni plodovi , koje beru seljaci .
(src)="s260.3"> Mae cnau yn aeddfedu yn yr hydrefhefyd , a bydd gwiwerod yn eu casglu ac yn cadwpentyrrau ohonyn nhw ’ n barod am y gaeaf .
(trg)="s127.3"> Ujesen sazrijevaju i lješnjaci i orasi , koje prikupljaju vjeverice kako bi imale zimske zalihe .
(src)="s264.1"> Mae llawer o goed yn colli eu dail yn yr hydref amnad oes digon o heulwen mwyach i ’ r dail fod ynddefnyddiol .
(trg)="s129.1"> Mnogim stablima ujesen opada lišće zato što više nije korisno , budući da nema dovoljno svjetla .
(src)="s264.2"> Yn raddol , maen nhw ’ n newid o wyrddi arlliwiau melyn , coch , aur a brown .
(trg)="s129.2"> Lišće polako prelazi iz zelene u nijanse žute , crvene , zlatne i smeđe .
(src)="s264.3"> Yna , maennhw ’ n cwympo , gan orchuddio ’ r ddaear â lliw.Mae ’ r dail ar lawr yn pydru , gan gyfoethogi ’ r pridda darparu bwyd i genhedloedd o blanhigion ynydyfodol .
(trg)="s129.3"> Zatim pada na tlo , koje pokriva kao šareni sag .
(trg)="s129.4"> Palo lišće trune , gnoji zemlju i daje hranu za buduće naraštaje biljnog života .
(src)="s270.1"> Mae gwiwerod yn cadw cnau am eu bwyd yn y gaeaf
(trg)="s131.1"> Vjeverice spremaju orahe za
(src)="s271.1"> Y cylch tymhorol blynyddol hwn , a ’ r newidiadau sy ’ n dodgydag ef , sy ’ n ffurfio cefn gwlad Ewrop , ac sy ’ n ei wneudyn brydferth ac yn amrywiol iawn .
(trg)="s132.1"> Taj krug godišnjih doba , kao i promjene koje donosi , čini europsku prirodu vrlo lijepom i raznolikom .
(src)="s274.1"> Mae ’ r hydref yn gor chuddio lla wr y goedwig â lliw
(trg)="s133.1"> Jesen pokriva šume šarenim sagom .
(src)="s279.1"> Ffermio
(trg)="s136.1"> Poljoprivreda