# bs/TH3110694/TH3110694.xml.gz
# sk/TH3110694/TH3110694.xml.gz
(src)="s87.1"> Europa se dijelom oslanja na prirodni kapital i ekosisteme u zemlji i inostranstvu ......................................... 13Pristup najnovijim pouzdanim informacijama ookolišupružaosnovuzadjelovanje ...................................... 13 Preispitivanje stanja okoliša u Europi otkriva značajan napredak , ali izazovi još uvijek ostaju .................................... 15Vezeizmeđupritisakanazaštituokolišaukazuju na sistemske rizike zaštite okoliša ........................................... 17Posmatranjestanjaokolišaibudućiizazovi izrazličitihperspektiva .............................................................. 22
(trg)="s84.1"> Európajedoznačnejmieryodkázanánavlastnéa zahraničnéprírodnébohatstvoaekosystémy ............................. 13Prístupkspoľahlivýmaktuálnyminformáciámo životnomprostredíposkytujezákladprečinnosť ....................... 13 Hodnotenie stavu životného prostredia v Európe odhaľuje značný pokrok , ale výzvy zostávajú ............................................... 15Väzby medzi environmentálnymi tlakmi poukazujú na systémové environmentálne riziká ................................................. 17Pohľadnastavživotnéhoprostrediaabudúcevýzvy zrôznychuhlovpohľadu ................................................................... 22
(src)="s111.1"> Cjelokupni okolišni uticaj europskih resursa nastavlja sa rastom ........................................................ 69Ambicija Europe je razdvojiti ekonomski rast od degradacije okoliša ........................................................ 70Upravljanje otpadom nastavlja pomicanje od prodaje do recikliranja i prevencije nastanka otpada .......................... 71Razmišljanjeoživotnomciklusuuupravljanju otpadom doprinosi smanjenju uticaja na okoliš i korištanja resursa ......................................................... 75Smanjenjem korištenja resursa u Europi smanjuje se uticaj na okoliš na globalnom nivou .................................... 80Zahtjevzaupravljanjevodamjeključanzakorištenjevodenih resursa u prirodnim granicama ................................ 81Obrascipotrošnjesuključnipokretači korištenja resursa i nastajanja otpada ...................................... 85Trgovina olakšava izvoz europskih resursa i mjenja neke uticaje na okoliš u inostranstvu ......................... 87Upravljanje prirodnim resursima je povezano s drugim ekološkim i društveno-ekonomskim pitanjima .................... 89
(trg)="s109.1"> Celkovýenvironmentálnyvplyvvyužívaniazdrojovv Európe stále rastie ............................................................................... 69 Ambíciou Európy je oddeliť hospodársky rast od degradácie životného prostredia .......................................................................... 70 Odpadové hospodárstvo pokračuje v prechode od zneškodňovania k recyklácii a prevencii ....................................... 71 Uvažovanie o životnom cykle pri nakladaní s odpadmi prispieva k znižovaniu dopadov na životné prostredie ak menšiemu využívaniu zdrojov ....................................................... 75 Zníženie využívania prírodných zdrojov v Európe znižuje ajdopadynaživotnéprostredienaglobálnejúrovni .................. 80Riadeniedopytupovodejenevyhnutnéprevyužívanievodných zdrojov v prirodzených medziach ................................. 81Vzorcespotrebysúkľúčovouhnacousilouprevyužívaniezdrojov a produkciu odpadov .......................................................... 85Obchoduľahčujedovozeurópskychzdrojovaposúva niektorédopadynaživotnéprostrediedozahraničia ................ 87Riadenie prírodných zdrojov je prepojené s inými environmentálnymi a sociálno – ekonomickými otázkami ........ 89 ........ 89
(src)="s174.1"> Ono što razlikuje izvještaj EEA Europski okoliš : Stanje i pregled iz 2010. godine , u odnosu na prethodni izvještaj EEA , je poboljšano razumijevanje veze između okolišnih izazova kombiniranih sa globalnim kretanjima . Ovo je omogućilo dublje uvažavanje sistemskih rizika izazvanih od strane ljudi i ranjivosti , koje ugrožavaju sigurnost ekosistema i pružaju uvid u nedostatke upravljanja .
(trg)="s172.1"> To , včomsalíšisprávazroku2010v porovnaní s predchádzajúcimi správami EEA Európske životné prostredie : stav a výhľad , je lepšie pochopenie väzieb medzi environmentálnymi výzvami v kombinácii s bezprecedentnými globálnymi megatrendmi .
(src)="s186.2"> Ipak , svjetska i europska smanjenja emisije stakleničkih gasova su daleko od dovoljnih kako bi se održao prosječni porast temperature u svijetu ispod 2 ˚ C. Potrebni su veći napori za ublažavanje posljedica klimatskih promjena i za uspostavljanje mjera prilagođavanja kako bi se povećala otpornost Europe .
(trg)="s185.2"> Avšak zníženie emisií skleníkových plynov na svete a v Európe zďaleka nestačí na udržanie priemerného zvýšenia teploty na svete pod úrovňou 2 ° C .
(src)="s201.4"> Grupiranje sektorske politike u skladu sa potrebama resursa i okolišnim pritiscima , poboljšalo bi usklađenost , ukazalo bi na efikasnost zajedničkih izazova , povećali bi ekonomske i društvene koristi i pomoglo bi u izbjegavanju neželjenih posljedica .
(trg)="s199.2"> Avšak absolútne oddelenie zostávavýzvounajmäpredomácnosti.Tonaznačuje , žeexistujepriestor nielenpreďalšieskvalitnenievýrobnýchprocesov , aleajprezmenu vzorcovspotrebyscieľomznížiťtlakynaživotnéprostredie .
(src)="s205.1"> Okoliš , zdravljeikvalitetživota — zagađivanjevodeizrakasusmanjeni ali nedovoljno da bi se postigao dobar ekološki kvalitet u svim vodnim tijelima ili kako bi se osigurala dobra kvaliteta zraka u svim gradskim područjima . Širokorasprostranjena izloženost većem broju polutanata i kemikalija i zabrinutost zbog dugoročne štete na ljudsko zdravlje , zajedno impliciraju potrebu za više velikihprogramaprevencijezagađivanjaikorištenjepristupapredostrožnosti .
(trg)="s203.1"> Životné prostredie , zdravie a kvalita života – Znečistenie vody a ovzdušia sa zmenšilo , ale nie dostatočne na dosiahnutie dobrej ekologickej kvality všetkých vodných útvarov alebo na zabezpečenie dobrej kvality ovzdušia vo všetkých mestských oblastiach .
(src)="s209.2"> Mnogi kljuèni pokretaèi promjena su vrlo meðuovisni i vjerovatno æe se razvijati više od desetljeæa .
(trg)="s207.2"> Mnohé kľúčové hnacie sily zmien sú vzájomne veľmi previazané a pravdepodobne sa budú rozvíjať skôr počas desaťročí než počas rokov .
(src)="s209.3"> Ove meðuovisnosti i trendovi , mnogi od njih izvan direktnog europskog uticaja , imaæe znaèajne posljedice i potencijalnerizikezaelastiènostiodrživostrazvojaeuropskoggospodarstva i društva . Kljuèno æe biti bolje poznavanje povezanostiipridruženenesigurnosti .
(trg)="s207.3"> Tieto vzájomné závislosti a trendy , z ktorých mnohé sú mimo priameho vplyvu Európy , budú mať významné dôsledky a možné rizikápreodolnosťatrvaloudržateľnýrozvojekonomikyaspoločnosti Európy.Lepšiaznalosťväziebapridruženýchneistôtbudemaťzásadný význam .
(src)="s210.3"> Zajedno , regulatori , poslovni subjekti i građani mogu učestvovati u upravljanju prirodnim kapitalom i uslugama ekosustava , stvarajući novi i inovativni način za efikasnije korištenje resursa i dizajniranje nepristrasnih poslovnih reformi . Koristeći edukaciju i različite društvene medije , građani mogu biti angažirani u rješavanju globalnih problema , kao što je postizanje klimatskog cilja od 2 ˚ C.
(trg)="s208.3"> Regulačné orgány , podniky a občania by sa mohli vo väčšej miere spoločne podieľať na manažmenteprírodnéhokapitáluaslužiebekosystémov , navytváraní nových a inovatívnych spôsobov efektívneho využívania zdrojov a na navrhovaní spravodlivých fiškálnych reforiem .
(src)="s213.1"> Pojamposvećenogupravljanjaprirodnimkapitalomiuslugamaekosistema je uvjerljiv koncept integrisanja za rješavanje okolišnih pritisaka iz više ekosistema .
(trg)="s211.1"> Zárodky budúcich krokov existujú : pred nami stojí úloha pomôcť im uchytiť sa a rozvinúť .
(src)="s223.1"> Europa se dijelom oslanja na prirodni kapital i ekosisteme u zemlji i inostranstvu
(trg)="s221.1"> Európa je do značnej miery odkázaná na vlastné a zahraničné prírodné bohatstvo a ekosystémy
(src)="s224.1"> Europa o kojoj govorimo u ovom izvještaju je dom za oko 600 miliona
(trg)="s222.1"> Európa , ktorej sa týka táto správa , je domovom približne 600 miliónov
(src)="s225.1"> 2 ljudi i obuhvata oko 5.85 miliona km
(trg)="s223.1"> 2 obyvateľov a pokrýva asi 5,85 milióna km
(src)="s255.1"> izvještaj u nizu (
(trg)="s255.1"> správa je štvrtou v poradí (
(src)="s262.1"> Ovaj izvještaj : Europski okoliš : stanje i pregled 2010 ( SOER2010 ) ( A ) , pruža procjenu najnovijih informacija i podataka iz 32 zemlje članice EEA i šest pridruženih članica Zapadnog Balkana . Također se odnosi i na četiri regionalna mora : Sjeveroistočni Atlantik , Baltičko more , Mediteransko more i Crno more .
(trg)="s264.1"> Táto správa Životné prostredie Európy : stav a perspektíva 2010 ( SOER 2010 ) ( A ) poskytujehodnotenienajaktuálnejšíchinformáciíaúdajovz32členskýchkrajín EEA a šiestich spolupracujúcich krajín západného Balkánu .
(src)="s285.1"> Kvalitet svježe vode
(trg)="s285.1"> Kvalita sladkej vody
(src)="s311.1"> Na koje zemlje i regije se odnosi ovaj izvještaj ?
(trg)="s313.1"> Ktorých krajín a regiónov sa táto správa týka ?
(src)="s318.1"> Austrija , Belgija , Danska , Finska , Francuska , Njemačka , Grčka , Irska , Italija , Luksemburg , Holandija , Portugal , Španija , Švedska , Engleska
(trg)="s319.1"> Rakúsko , Belgicko , Dánsko , Fínsko , Francúzsko , Nemecko , Grécko , Írsko , Taliansko , Luxembursko , Holandsko , Portugalsko , Španielsko , Švédsko , Spojené kráľovstvo
(src)="s320.3"> Međutim , ova pitanja će se razmatrati u sljedećim poglavljima ovog izvještaja , a rezultati njihovih analiza će doprinjeli njegovim zaključcima .
(trg)="s322.3"> Sú však brané do úvahy v ďalších kapitolách tejto správy a výsledky ich analýz prispeli k záverom tejto správy .
(src)="s328.1"> Hrvatska , Bivša Jugoslovenska Republika Mekedonija
(trg)="s329.1"> Krajiny spolupracujúce s EEA ( západný Balkán )
(src)="s331.1"> Cjelokupna slika napretka u ispunjavanju ciljeva zaštite okoliša potvrđuje rezultate prethodnih izvještaja o stanju europskog okoliša , a to jeste daje bilo značajnih poboljšanja u mnogim područjima , ali broj glavnih izazova i dalje ostaje .
(trg)="s332.1"> Celkový vznikajúci obraz o pokroku pri plnení environmentálnych cieľov potvrdzuje zistenia predchádzajúcich správ o stave životného prostredia Európy , a síce , že došlo k značnému zlepšeniu v mnohých oblastiach , ale mnohé významné výzvy zostávajú .
(src)="s331.2"> Ova slika je prikazana i u nedavno objavljenom “ Godišnjem pregledu ” ( ‘ Annual Environment Policy Reviews ’ ) od strane Europske Komisije , u kojem do dvije trećine od 30 odabranih okolišnih pokazatelja prikazuje slabe performanse ili pak zabrinjava njihov trend , a kod ostatka pokazatelja ukazuje ilinadobreperformanseilinabaremdjelomičannapredakprema
(trg)="s332.2"> Tento obraz sa odráža aj v ostatnej správe Európskej komisie „ Ročné hodnotenia environmentálnej politiky “ , vktorejpribližnedvetretinyz30vybranýchenvironmentálnych indikátorov ukazujú zlé výsledky a znepokojujúci trend , zatiaľčozvyšokpoukazujebuďnadobrévýsledky , alebo , prinajmenšom , na zmiešaný pokrok pri plnení environmentálnych
(src)="s338.1"> Iz praktičnih razloga korištene grupe se zasnivaju na uspostavljenim političkim grupacijama ( od 2010 ) , prije nego samo na okolišnom pitanjima . Zbog toga u okviru grupa postoje varijacije u okolišnoj efikasnosti , kao i značajna preklapanja između njih .
(trg)="s339.1"> Z praktických dôvodov skupiny , ktoré sú tu použité , vychádzajú skôr zo zaužívaných politických zoskupení ( k roku 2010 ) než len z posúdenia životného prostredia .
(src)="s338.3"> To je označeno u izvještaju , tamo gdje je to bilo moguće uraditi .
(trg)="s339.3"> Tam , kde je to možné , je to v správe zdôraznené .
(src)="s344.1"> Analize ukazuju na činjenice koje mjenjaju današnje razumijevanje i percepciju izazova zaštite okoliša : više ih se ne može posmatrati kao nezavisna , jednostavna i specifična pitanja . Prije da su izazovi povećano prošireni i kompleksni , i dio su mreže povezanih i međuovisnih funkcija , koje pružaju različiti prirodni i društveni
(trg)="s345.1"> Analýzy poukazujú na skutočnosť , že dnešné chápanie a vnímanie environmentálnych výziev sa mení : už nemôžu byť považované za nezávislé , jednoduché a konkrétne .
(src)="s385.1"> Emisije stakleničkih gasova þ ( î þ î
(trg)="s370.1"> Emisie skleníkových plynov î
(src)="s387.1"> Smanjiti emisije stakleničkih gasova ; do b
(trg)="s371.1"> Znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % do roku b
(src)="s402.1"> Smanjiti primarno korištenje energije ; do 20 % do 2020 naspram ‘ kao i obično ’ ( b )
(trg)="s377.1"> 2020 vs. ako zyčajne (
(src)="s407.1"> Dostići nivo kvalitete zraka koji neće imati negativne utjecaje na zdravlje ( m )
(trg)="s381.1"> Zvýšiť spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov o b
(src)="s467.1"> Prirodni resursi i otpad sistemi.Toneznačidaekološkebrigekojesusepojavileuprošlomstoljeću , kaoštoje su kako smanjiti emisije stakleničkih gasova ili zaustaviti gubitak bioraznolikosti , nisu više važne .
(trg)="s438.2"> To neznamená , že environmentálne otázky , ktoré sa objavili v minulom storočí , ako napríklad zníženie emisií skleníkových plynov alebo zastavenie straty biodiverzity , už nie sú dôležité .
(src)="s467.2"> Donekle to pokazuje povećan stepen složenosti u načinu na kojim i razumijemo i odgovaramo na izazove zaštite okoliša .
(trg)="s438.3"> Skôr to poukazuje na väčšiu zložitosť spôsobu , akým chápeme a reagujeme na environmentálne výzvy .
(src)="s473.1"> Povećanje stepena složenosti
(trg)="s443.1"> Zvýšeniestupňazložitosti
(src)="s478.2"> Sistematski rizici mogu biti potaknuti od strane neočekivanih događaja ili se mogu izgraditi tokom vremena , a uticaj često može biti veći i vjerovatno katastrofalan ( 14 ) .
(trg)="s446.2"> Systémové riziká môžu byť spustené náhlymi príhodami alebo môžu vniknúť v priebehu času , pričom dopad je často veľký , prípadne až katastrofický ( 14 ) .
(src)="s487.1"> Uskosupovezanasadrugimizazovima , kaoštojeneodrživokorištenje resursa , koje obuhvata društvene i ekonomske sfere i narušavavažneuslugeekosistema ;
(trg)="s452.1"> • stimuly pre spojené so zmenou zdrojov správanie a klímy , využívaním ( ako sú vyváženú spotrebu ; zdrojov a zdravím ; materiály , zdieľať globálnu zvážiť využívanie potraviny , mnohé environmentálne problémy Európy , ako je zmena klímy alebostratabiodiverzity , súprepojenéamajúzložitýačastoglobálny charakter kombinovanú expozíciu ľudí škodlivinám a iným záťažovým faktorom ; lepšie prepojiť zdravie ľudí a ekosystému .
(src)="s510.1"> Izvještaj ne daje nikakva upozorenja od neposrednog ekološkog kolapsa . Međutim , upozorava da su neke lokalne i globalne granice pređene , te da negativni okolišni trendovi mogu dovesti do dramatične i nepopravljive štete za neke ekosisteme i usluge koje uzimamo zdravo za gotovo . Drugim riječima , trenutna nedovoljna stopa napretka , posmatranog tokom posljednjih nekoliko desetljeća , može ozbiljno narušiti našu sposobnost da se nosimo sa mogućim budućim negativnim uticajima .
(trg)="s470.1"> Správa neuvádza žiadne varovania pred bezprostredným kolapsom životného prostredia .
(src)="s511.1"> Posmatranje stanja okoliša i budući izazovi iz različitih perspektiva
(trg)="s471.1"> Pohľad na stav životného prostredia a budúce výzvy z rôznych uhlov pohľadu
(src)="s513.1"> Poglavlje 6 prikazuje , kroz mnoge direktne i indirektne veze , pitanja perspektive prirodnog kapitala i usluga ekosistema , fokusirajući se na zemlju , tlo i vodene resurse .
(trg)="s473.1"> Kapitola 6 uvádza mnohé priame a nepriame spojenia naprieč problémami z perspektívy prírodného kapitálu a služieb ekosystémov so zameraním na krajinu , pôdu a vodné zdroje .
(src)="s514.1"> Poglavlje 7 koristi druge leće , posmatrajući ostatak svijeta u smislu ključnih sociekonomskih kretanja za koje se očekuje da će uticati na okoliš Europe .
(trg)="s474.1"> Kapitola 7 používa iný objektív a pozerá sa na zvyšok sveta z hľadiska kľúčových sociálno-ekonomických a environmentálnych megatrendov , u ktorých je možné očakávať , že ovplyvnia životné prostredie Európy .
(src)="s529.1"> Klimatske promjene mogu dovesti do katastrofalnih uticaja ako se ne provjeravaju
(trg)="s487.1"> Zmena klímy by mohla viesť ku katastrofálnym následkom , ak by bola nebola kontrolovaná
(src)="s533.1"> A ) pokazuju atmosferske koncentracije stakleničkih gasova ( GHG ) ( značajno povećanje od predindustrijskog vremena , sa nivoom karbon dioksida ( CO
(trg)="s491.1"> A ) vykazujú výrazné zvýšenia od obdobia pred plynov ( GHG ) ( industrializáciou , pričom hladiny oxidu uhličitého ( C O
(src)="s543.1"> sredine 20. stoljeća vrlo vjerovatno nastalo zbog ljudskih uticaja (
(trg)="s501.1"> pravdepodobne dochádza pôsobením človeka (
(src)="s548.1"> Promjeneuklimiipovećanjetemperaturetakvemagnitude , povezane su sa širokim rasponom potencijalnih uticaja .
(trg)="s510.1"> Zmeny klímy a nárasty teplôt takéhoto rozsahu sú spojené s celým radom možných dopadov .
(src)="s548.2"> Već tokom posljednja tri desetljeća , zagrijavanje na globalnom nivou ima zamjetan uticaj na posmatrane promjene u mnogim ljudskim i prirodnim sistemima — uključujući i pomake u uzorcima padavina , povećanju globalnog prosječnog nivoa mora , povlačenje ledenjaka i smanjenja pokrivenosti
(trg)="s510.2"> Už v priebehu ostatných troch desaťročí malo otepľovanie rozoznateľný dopad na pozorované zmeny na globálnej úrovni v mnohých ľudských a prírodných systémoch – vrátane zmien zrážkových modelov , rastúcej globálnej priemernej hladiny morí , ústupu
(src)="s563.1"> Osim toga , sa porastom globalne temperature , postoji povećani rizik od prelaženja “ tačaka prevrata ” ( tipping points ) koje mogu potaknuti velike nelinearne promjene ( vidi Poglavlje 7 ) .
(trg)="s523.1"> Ambíciou Európy je obmedziť zvýšenie priemernej globálnej teploty pod 2 ° C
(src)="s564.1"> Ostale posljedice mijenjanja klimatskih uslova uključuju povećanje globalne prosječne temperature okeana , rasprostranjeno otapanja snijega i leda , povećan rizik od poplava u urbanim područjima i ekosistemima , acidifikaciju okeana , i ekstremne klimatske događaje , uključujući i valove vrućine . Očekuje se da će uticaj klimatskih
(trg)="s524.1"> Medziďalšiedôsledkymeniacichsaklimatickýchpodmienokpatrízvýšenie priemernej globálnej teploty oceánov , rozsiahle topenie sa snehu a kontinentálnych ľadovcov , zvýšenie rizika povodní pre mestské oblasti a ekosystémy , okysľovanie oceánov a extrémne klimatické javy vrátane vĺn horúčav .
(src)="s567.1"> Prošle i projicirane globalne površinske promjene temperature ( u odnosu 1980 . – 19 . ) , zasnovane na prosjeku više modela za odabrane IPCC scenarije
(trg)="s527.1"> Predchádzajúca a navrhovaná zmena globálnej povrchovej teploty ( v porovnaní s rokmi 1980 – 1999 ) na základe multimodelových priemerov pre vybrané scenáre IPCC
(src)="s568.1"> Vođenje političkih diskusija na temu kako ograničiti opasno miješanje u klimatski sistem , je međunarodno priznato i ima za cilj da ograniči globalno povećanje prosječne temperature od predindustrijskog perioda do ispod 2 ° C ( 7 ) . Ispunjavanje ovog cilja zahtijevat će znatna smanjenja globalne emisije GHG-a . Uzevši u obzir samo atmosfersku
(trg)="s528.1"> 2 citlivosti globálnej klímy , je možné tento celkový cieľ interpretovať ako obmedzujúce koncentrácie atmosférického CO približne od 350 do
(src)="s605.1"> Stupci sa desne strane slike pokazuju najbolje procjene ( linije unutar svakog stupca ) , a raspon vjerovatnoće procijenjen za svih šest IPCC marker scenarija u periodu od 2090 . – 2099. godine ( u odnosu na period od 1980 . – 1999 . ) .
(trg)="s563.1"> Pásiky na pravej strane obrázku uvádzajú najlepší odhad ( plná čiara v každom pásiku ) a pravdepodobný rozsah odhadnutý pre všetkých šesť scenárov markerov IPCC v rokoch 2090 2099 ( v porovnaní s rokmi 1980 – 1999 ) .
(src)="s605.2"> Horizontalna crna linija je dodata od strane EEA da bi ukazala na zaključak Vijeća EU i cilj UNFCCC Kopenhagenskog ugovora od 2 ° C maksimalnog povećanja temperature prethodnog predindustrijskog perioda ( 1.4 ° C više od 1990. godine Zbog oko 6 ° C povećanja temperature od predindustrijskog perioda dao 1990 ) .
(trg)="s563.2"> Horizontálnu čiernu čiaru pridala EEA na označenie cieľa 2 záveru Rady EÚ a Kodanskej dohody UNFCCC , týkajúceho sa maximálneho zvýšenia teploty o 2 ° C nad úroveň pred industrializáciou ( 1,4 ° C nad úrovňou roku 1990 z dôvodu zvýšenia teploty o cca 0,6 ° C od obdobia pred industrializáciou do roku 1990 ) .
(src)="s607.1"> Međutim , čak i 2 ° C ne pružaju garancije za izbjegavanje svih negativnih uticaja klimatskih promjena i podliježu neizvjesnosti .
(trg)="s565.1"> Avšak , dokonca ani „ ochranné zábradlie “ 2 ° C neposkytuje žiadnu záruku , že sa podarí vyhnúť všetkým nepriaznivým dopadom zmeny klímy a podlieha neistotám .
(src)="s607.2"> UN okvirna konferencija o klimatskim promjenama ( UNFCCC ) , održana u Kopenhagenu 2009. godine , primila je na znanje Kopenhagenski ugovor koji poziva na procjenu njegove realizacije do 2015. godine : ‘ To će uključivati razmatranje jačanja dugoročnog cilja , napominjući različita pitanja od strane nauke , uključujući i porast temperature od 1.5 ° C ’ ( 7 ) .
(trg)="s565.2"> Konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy ( UNFCCC ) , ktorá sa konala v Kodani v roku 2009 , vzala na vedomie Kodanskú dohodu , ktorá vyzýva na prehodnotenie implementácie do roku 2015 : „ Mala by tu byť zahrnutá úvaha o posilnení dlhodobého cieľa s odvolaním sa na rôzne záležitosti predložené vedcami , a to aj vo vzťahu k nárastu teploty o 1,5 ° C “ ( 7 ) .
(src)="s619.1"> Klimatske promjene smanjenju GHG emisija : to je smanjilo stakleničke gasove na globalnom nivou , više nego smanjenja koja se očekuju pridržavanjem
(trg)="s578.1"> EÚ znižuje emisie skleníkových plynov a bude plniť svoje záväzky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu ozón ( ODS ) a meniacich klímu podľa Montrealského protokolu nepriamo prispelo k veľmi významnému zníženiu emisií skleníkových plynov : v dôsledku toho došlo k väčšiemu globálnemu zníženiu emisií skleníkových plynov než je očakávané zníženie plnením ustanovení Kjótskeho protokolu dokonca roka 2012 ( 13 ) .
(src)="s620.1"> EU smanjuje svoje emisije stakleničkih gasova i ispunit će Kjoto obavezu
(trg)="s579.1"> Splnenie cieľa obmedziť zvýšenie globálnej teploty pod 2 ° C bude vyžadovať spoločné globálne úsilie – vrátane ďalšieho výrazného zníženia emisií skleníkových plynov v Európe .
(src)="s624.1"> Emisije stakleničkih gasova kao tone CO po osobi po
(trg)="s581.1"> Emisie skleníkových plynov v tonách ekvivalentu emisie v rozvíjajúcich sa ekonomikách sa budú aj naďalej zvyšovať ( 10
(src)="s627.1"> Godišnje emisije stakleničkih gasova u EU u 2008. godini odgovaraju
(trg)="s585.1"> Ročné emisie skleníkových plynov v EÚ v roku 2008 zodpovedali
(src)="s632.2"> U međuvremenu , EU trendovi stakleničkih gasova u odnosu na ekonomski razvoj — mjeri se kao bruto domaći proizvod ( BDP ) — pokazuju razdvajanje ukupne emisije iz ekonomskog razvoja u EU tokom vremena . Između 1990. i 2007.godine , emisija po jedinici BDP-a smanjena je za više od trećine u EU-27 ( 11 ) .
(trg)="s591.1"> Medzitým trendy v emisiách skleníkových plynov v EÚ vo vzťahu k hospodárskemu rozvoju – merané ako hrubý domáci produkt ( HDP ) – indikujú celkové oddelenie emisií od hospodárskeho vývoja v EÚ v priebehu času .
(src)="s650.1"> Treba napomenuti da UNFCCC i Kjoto protokol ne obuhvataju sve stakleničke gasove . Mnoge supstance , koje se regulišu Montrealskim protokolom , kao što su hlorofluorougljikovodici ( CFC ) , su takođe snažni staklenički gasovi .
(trg)="s609.1"> Stojí za zmienku , že UNFCCC a jeho Kjótsky protokol nepokrývajú všetky skleníkové plyny .
(src)="s663.1"> Emisija stakleničkih gasova u EU-15 i EU-27 između
(trg)="s622.1"> Domáce emisie skleníkových plynov v EÚ-15 a EÚ-27
(src)="s667.1"> Pogled na ključne emisije stakleničkih gasova po sektorima , otkriva mješovite trendove
(trg)="s625.1"> Bližší pohľad na emisie skleníkových plynov podľa kľúčových sektorov odhaľuje zmiešané trendy
(src)="s676.1"> Glavniizvoriemisijastakleničkihgasova , uzrokovanih ljudskim djelovanjem na globalnom nivou , su sagorijevanje fosilnih goriva za proizvodnju električne energije , prevoz , industrija i domaćinstva — koji zajedno čine oko dvije trećine ukupne globalne emisije .
(trg)="s634.1"> Medzi hlavné zdroje emisií skleníkových plynov produkovaných ľuďmi v celosvetovom meradle patrí spaľovanie fosílnych palív na výrobu elektrickej energie , doprava , priemysel a domácnosti – čo spolu predstavuje asi dve tretiny celkového množstva globálnych emisií .
(src)="s676.2"> Drugi izvori uključuju krčenje šuma — što doprinosi petini emisije , poljoprivreda , odlaganje otpada i korištenje industrijskih fluoriranih gasova . Sveukupno , potrošnja energije u EU — proizvodnja električne i toplinske energije i potrošnja u industriji , obuhvaća blizu 80 % GHG emisija ( 9 ) .
(trg)="s634.2"> Ďalšie zdroje zahŕňajú odlesňovanie – prispieva zhruba jednou pätinou – poľnohospodárstvo , skládkovanie odpadov a používanie fluórovaných priemyselných plynov .
(src)="s696.1"> EU-27 ukupna emisija stakleničkih gasova EU-15 ukupna emisija stakleničkih gasova
(trg)="s654.1"> EÚ-27 celkové emisie skleníkových plynov EÚ-15 celkové emisie skleníkových plynov
(src)="s719.1"> Emisije stakleničkih gasova u EU-27 po sektorima u 2008 . , i promjene između 1990. i 2008. godine
(trg)="s672.1"> Emisie skleníkových plynov v EÚ-27 podľa sektorov v roku 2008 a zmeny medzi rokmi 1990 a 2008
(src)="s721.1"> Ukupna emisija stakleničkih gasova po sektoru u EU-27 , 2008
(trg)="s675.1"> Celkové emisie skleníkových plynov podľa sektorov v EÚ-27 , 2008 zvýšenie energetickej efektívnosti najmä priemyselných koncovýchužívateľovaenergetickéhopriemyslu
(src)="s731.1"> Bolje upravljanje otpadom i poboljšano obnavljanje gasova sa deponija ( sektorzaotpadjepostigaonajvećesmanjenjeemisije ) ;
(trg)="s681.1"> Priemyselné procesy 8,3 % lepšie nakladanie s odpadmi a lepšie využitie skládkového plynu ( sektor odpadov dosiahol najvyššie relatívne zníženie )
(src)="s745.1"> EU trendovima emisija stakleničkih gasova , između 1990. i 2008. godine , dominirala su dva najveća emitera , Njemačka i Britanija , koje su zajedno bile odgovorne za više od polovice ukupnog smanjenja emisije u EU .
(trg)="s691.1"> Čo sa týka trendov v emisiách skleníkových plynov v EÚ , v rokoch 1990 až 2008 dominovali dvaja najväčší znečisťovatelia Nemecko a Spojené kráľovstvo , ktorí boli spolu zodpovední za viac ako polovicu celkového zníženia v EÚ .
(src)="s745.2"> Značajna smanjenja su također postigle zemlje EU-12 , kao što su Bugarska , Republika Češka , Poljska i Rumunija .
(trg)="s691.2"> Významné zníženie dosiahli aj niektoré krajiny EÚ-12 , ako napr . Bulharsko , Česká republika , Poľsko a Rumunsko .
(src)="s745.3"> Ovo cjelokupno smanjenje djelomično je nadoknađeno povećanim emisijama u Španiji , te u manjoj mjeri u Italiji , Grčkoj i Portugalu ( 9 ) .
(trg)="s691.3"> Tento celkový pokles bol čiastočne vyrovnaný zvýšením emisií v Španielsku a , v menšej miere , v Taliansku , Grécku a Portugalsku ( 9 ) .
(src)="s755.2"> Da su uključene , udio transporta bi dosegao oko 24 % ukupne emisije stakleničkih gasova u EU-27 u 2008. godini .
(trg)="s702.2"> Ak by boli zahrnuté do celkového počtu , podiel dopravy by dosiahol približne 24 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ-27 v roku 2008 .
(src)="s756.2"> Emisija stakleničkih gasova iz transporta u EU-27 povećala se za 24 % između 1990. i 2008. godine , isključujući emisije iz međunarodnog avio i morskog transporta ( 9 ) . Dok teretni transport i unutarnji vodeni putevi pokazuju pad tržišnog udjela , broj automobila u EU-27 — nivo vlasništva automobila – je povećan za 22 % , odnosno 52 milijuna automobila , između 1995. i 2006. godine ( 14 ) .
(trg)="s703.1"> Najmädopravanaďalejzostávaproblematickýmsektoromprodukujúcim emisie .
(src)="s770.1"> Povećanje emisije stakleničkih gasova u sektoru transporta — kao i nekoliko drugih okolišnih utjecaja transporta — i dalje je usko vezano za ekonomski rast .
(trg)="s718.1"> Zvýšenie emisií skleníkových plynov v sektore dopravy – rovnako ako aj niektoré ďalšie vplyvy dopravy na životné prostredie – aj naďalej úzko súvisí s hospodárskym rastom .
(src)="s771.1"> EEA godišnji Mehanizam o izvještavanju i okolišu ( TERM ) pokazuje napredak i uspješnost napora u integrisanju transportnih i okolišnih strategija .
(trg)="s719.1"> Výročná správa EEA vyplývajúca z Mechanizmu predkladania správ o doprave a životnom prostredí ( TERM ) monitoruje pokrok a účinnosť snáh o integráciu stratégií dopravy a životného prostredia .
(src)="s771.2"> U 2009. godini , izvještaj naglašava sljedeće trendove i rezultate :
(trg)="s719.2"> Správa pre rok 2009 zdôraznila nasledujúce trendy a zistenia :
(src)="s773.1"> U svom Klimatskom i Energetskom paketu ( Climate and Energy Package ) ( 15 ) , EU se obavezala na daljnja smanjenja emisije za ( najmanje ) 20 % do 2020. godine u odnosu na 1990. godinu .
(trg)="s720.1"> Vo svojom Klimaticko – energetickom balíčku ( Climate and Energy Package ) ( 15 ) sa EÚ zaviazala k ďalšiemu zníženiu emisií do roku 2020 o ( najmenej ) 20 % v porovnaní s rokom 1990 .
(src)="s773.2"> Nadalje , EU će napraviti smanjenje emisija za 30 % do 2020 . , u slučaju ako se druge razvijene zemlje obavežu na usporedivo smanjenje emisija iako zemlje u razvoju značajno doprinesu tome , u skladu sa svojim obavezama i mogućnostima . Švicarska i Lihteštajn ( obje doprinose sa 20 do 30 % redukcije emisije ) , kao i Norveška ( 30 do 40 % ) imaju slične opredjeljenosti .
(trg)="s720.2"> Okrem toho sa EÚ zaviaže k zníženiu emisií o 30 % do roku 2020 za predpokladu , že sa ostatné rozvinuté krajiny zaviažu k porovnateľnému zníženiu emisií a rozvojové krajiny prispejú adekvátne podľa svojich záväzkov a príslušných schopností .
(src)="s775.1"> • Emisije stakleničkih gasova iz prometa ( isključujući međunarodni avio i pomorski promet ) su porasle za 28 % između 1990. i 2007. u EEA zemljama ( za 24 % u EU-27 ) , i sada čine oko 19 % ukupnih emisija .
(trg)="s723.1"> • Emisie skleníkových plynov z dopravy ( s výnimkou medzinárodnej leteckej a námornej dopravy ) vzrástli o 28 % medzi rokmi 1990 a 2007 v krajinách EEA ( v EÚ-27 o 24 % ) a teraz predstavujú okolo 19 % celkových emisií .
(src)="s779.2"> Očekuje se da će se povećati broj ljudi , koji su izloženi štetnom nivou buke , pogotovo noću , osim ako ne dođe do ekifasne politike smanjenja buke i njene realizacije u potpunosti ( takođe vidjeti Poglavlje 5 ) .
(trg)="s725.1"> • V Európskej únii len Nemecko a Švédsko sú na dobrej ceste k splneniu svojich orientačných cieľov pre rok 2010 vo využívaní biopalív ( avšak pozri tiež kapitolu 6 , časti týkajúce sa výroby bioenergie 6 ) .
(src)="s780.1"> Ključni vezani napori uključuju širenje i jačanje EU Sistema trgovnja
(trg)="s726.1"> Kľúčové snahy zahŕňajú rozšírenie a posilnenie Systému obchodovania
(src)="s782.1"> U izvještaju zaključeno je da ukazivanje na aspekte zaštite okoliša u prometnoj politici iziskuje viziju izgleda transportnog sistema do sredine 21. stoljeća . Proces uspostavljanja nove Zajedničke politike transporta je ključan prilikom stvaranja ove vizije i njenog ostvarivanja .
(trg)="s728.1"> • Cestná doprava zostáva zďaleka najväčším zdrojom vystavenia účinkom hluku z dopravy .
(src)="s790.1"> Ograničavanje globalne prosječne temperature se povećalo do ispod 2 ° C na dugoročnom planu , a smanjenje globalnih emisija stakleničkih gasova na 50 % ili više do 2050. godine u odnosu na 1990. godinu , i generalno se smatra daje i za onoga što se može postići sa dodatnim smanjenjem emisije . Nadalje , potrebne su sistematske promjene unačinunakojigeneriramoikoristimoenergiju , inačinunakojiproizvodimo i konzumiramo energetska dobra .
(trg)="s734.1"> Obmedzenie zvýšenia globálnej priemernej teploty pod 2 ° C v dlhšom časovom horizonte a zníženie globálnych emisií skleníkových plynov o 50 % alebo o viac do roku 2050 v porovnaní s rokom 1990 je všeobecne považované nad rámec toho , čo možno dosiahnuť prírastkovým znížením emisií .
(src)="s790.3"> Dakle , daljnja poboljšanja energetske efikasnosti i efikasnosti korištenja resursa se moraju nastaviti kao ključna komponenta strategija GHG emisija .
(trg)="s734.3"> Preto ďalšie zvýšenie energetickej efektívnosti a efektívnosti využívania zdrojov musí pokračovať ako kľúčová súčasť stratégií emisií skleníkových plynov .
(src)="s802.2"> Također , energetska efikasnost zgrada u Europi ima značajan potencijal za dugoročno poboljšanje ( 19 ) .
(trg)="s746.2"> Energetická účinnosť budov v Európe má tiež významný potenciál pre dlhodobé zlepšenie ( 19 ) .
(src)="s802.3"> Na širem planu , tehnologije pametnih aparata i pametne mreže također mogu pomoći cjelokupnoj efikasnosti električnih sistema , omogućavajući neefikasnoj proizvodnji energije da se koristi manje kroz smanjenje vršnih opterećenja .
(trg)="s746.3"> V širšom meradle môžu inteligentné spotrebiče a inteligentné siete tiež prispieť k zvýšeniu celkovej efektívnosti energetických systémov , čo umožní menej časté používanie neefektívnej výroby a zníženie špičkového zaťaženia .
(src)="s806.1"> Očekuje se da će dio promjene doći iz omogućavanja velike proizvodnje energije na velikoj udaljenosti od korisnika , i da će se efikasno transportovati između zemalja i preko mora . Programi kao što su : DESERTEC inicijativa ( c ) , Inicijativa pomorske mreže zemalja sjevernog mora ( the
(trg)="s751.1"> Predpokladá sa , že k časti zmeny dôjde umožnením výroby veľkého množstva energie vo veľkých vzdialenostiach od spotrebiteľov , pričom bude efektívne prenášaná medzi jednotlivými krajinami a cez more .
(src)="s808.1"> Slovačka Grčka Republika Češka Poljska Mađarska Italija Kipar Irska Holandija Belgija Luksemburg Velika Britanija
(trg)="s753.1"> Slovensko Grécko Česká republika Poľsko Maďarsko Taliansko Cyprus Írsko Holandsko Belgicko Luxembursko Spojené kráľovstvo
(src)="s810.3"> Ova vrsta sistema može također pomoći razvoju električnih automobila , a zauzvrat doprinijeti stabilnosti i održivosti takve mreže ( f ) .
(trg)="s755.3"> Tento typ systému môže tiež napomôcť používaniu elektrických vozidiel a prispieť tak k stabilite a životaschopnosti týchto sietí ( f ) .
(src)="s812.1"> Na duži rok , uvođenje takve mreže može smanjiti buduće investicije , potrebne za nadogradnju prijenosnog sistema u Europi .
(trg)="s757.1"> V dlhodobom časovom horizonte používanie takýchto sietí môže znížiť budúce investície potrebné na skvalitnenie prenosových sústav v Európe .
(src)="s891.3"> U međuvremenu , u sjevero-zapadnoj Europi , niska obalna područja će se suočiti sa izazovom porasta nivoa mora i povećanim rizikom od povezanih olujnih udara . Predviđa se da će se temperature povećati i da će biti visočije od prosječne temperature na Arktiku , vršeći poseban pritisak na vrlo osjetljive ekosisteme . Dodatni pritisci na zaštitu okoliša mogu rezultirati lakšim pristupom rezervama nafte i plina , kaoinovimpomorskimrutama , akosepokrivačledasmanji ( 20 ) .
(trg)="s824.3"> Medzitým nízko ležiace pobrežné oblasti v severozápadnej Európe čelia hrozbe vzostupu morskej hladiny a zvýšenému riziku s tým súvisiacich búrok .
(src)="s917.1"> Predviđa se da će klimatske promjene imati veliki uticaj na ekosisteme , vodene resurse i ljudsko zdravlje
(trg)="s850.1"> Podľa prognóz bude mať zmena klímy zásadný vplyv na ekosystémy , vodné zdroje a ľudské zdravie s vodou je intenzifikácia hydrologického cyklu – v dôsledku zmien teploty , zrážok , ľadovcovej a snehovej pokrývky .
(src)="s930.3"> Predviđa se da će se takve promjene u ciklusima poljoprivrednih kultura nastaviti — što može potencijalno ozbiljno uticati na poljoprivredu ( G
(trg)="s857.5"> Takéto zmeny v cykloch poľnohospodárskych plodín sa očakávajú aj naďalej – budú potenciálne vážne ovplyvňovať poľnohospodárske postupy ( G
(src)="s933.1"> Slično tome , očekuje se uticaj klimatskih promjena na vodene ekosisteme .
(trg)="s860.1"> Podobne sa očakáva , že klimatické zmeny ovplyvnia vodné ekosystémy .
(src)="s933.2"> Zagrijavanje površinske vode može imati više uticaja na kvalitetu vode , a time i na ljudsku upotrebu iste . To uključuje veću vjerojatnoću da se dogodi cvjetanje algi i kretanje slatkovodnih vrsta prema sjeveru , kao i promjene u fenologiji .
(trg)="s860.2"> Otepľovanie povrchových vôd môže mať viacero dopadov na kvalitu vody a tým aj na jej používanie ľuďmi .
(src)="s933.4"> Također , u okviru morskih ekosistema , klimatske promjene će vjerovatno uticati i na geografsku rasprostranjenost planktona i riba , npr. promjena vremena cvjetanja proljetnihfitoplanktona , štoćestavitidodatnipritisaknaribljisvijetisrodne ekonomske aktivnosti .
(trg)="s860.4"> Aj v rámci morských ekosystémov budú klimatické zmeny pravdepodobne ovplyvňovať geografické rozloženie planktónu a rýb , napríklad zmenený čas rastu jarného fytoplanktónu , čo bude vytvárať ďalší tlak na zásoby rýb a súvisiace hospodárske činnosti .
(src)="s945.1"> Ljudi koji su u opasnosti od poplava , štete i troškovi prilagođavanja na nivou EU-27 , bez prilagođavanja i sa prilagođavanjem
(trg)="s873.1"> Adaptácia zo strany Európy je naliehavo potrebná kvôli získaniu odolnosti voči klimatickým vplyvom
(src)="s949.1"> Troškovi prilagođavanja ( mlrd eura / god )
(trg)="s880.1"> ( miliárd eur / rok )
(src)="s951.2"> ' Adaptacija ' se definiše kao prilagođavanje prirodnim ili ljudskim sistemima u skladu sa stvarnim ili očekivanim promjenama klime i njenim posljedicama , a u cilju obuzdavanja štete ili iskorištavanja povoljnih prilika ( 23 ) .
(trg)="s882.2"> „ Adaptácia “ je definovaná ako prispôsobenie sa prírodných alebo ľudských systémov skutočnej alebo očakávanej zmene klímy alebo jej účinkom kvôli zmierneniu škôd alebo využitiu prospešných príležitostí ( 23 ) .